ENGLISH BELOW
Prinášame vám ďalší zaujímavý rozhovor s mužom, ktorého osobne veľmi rada počúvam. Max Lilja, ktorého môžete poznať z množstva skvelých projektov, ako sú Apocalyptica, a samozrejme je aj súčasťou kapely Tarji Turunen. Max bude hovoriť o svojom novom projekte Bach, plánovaní koncertov a ďalších plánoch, klasickej hudbe ako takej, filmoch a hraní na koncertoch… Je toho veľa, poďme sa do toho teda spoločne pustiť!
Ahoj Max, ako sa máš? Už je to nejaký čas, čo sme sa naposledy videli. Myslím, že to bolo na festivale Rock pod kameňom na východnom Slovensku v roku 2022, kde sme sa bavili o veľkosti festivalu. Porovnával si ho s Wackenom, kde si hral len pár dní predtým, a zdalo sa, že si bol trošku ‚sklamaný‘ 🙂 Bolo to oveľa menšie, myslím priestorovo a počtom návštevníkov.
Áno, bolo to ďaleko a špeciálne haha, Mám sa fajn. Bach mi zobral tak 3 roky života a teraz sa zotavujem.
Robil si množstvo rôznych druhov hudby, od hard’n’heavy, klasickej, violončelo, elektronickej hudby, soundtrackov, hudby pre hru, film, svoje vlastné skladby, čo ešte okrem toho existuje? Máš čas spať 🙂?
No, blížim sa k päťdesiatke, takže som mal veľa času robiť mnoho vecí. Vždy ma zaujímalo experimentovanie a objavovanie nových vecí. Preto som sa nikdy nedržal jedného konkrétneho štýlu alebo spôsobu práce.
Teraz si sa rozhodol, že urobíš cover verzie Bacha. môžem to tak vôbec nazvať?
Ak hovoríme o klasickej hudbe, vždy hráš známe skladby. Zriedka hráš svoje vlastné veci. Najmä v tomto prípade to nie je v originálnej forme, takže by sa to dalo tak povedať.
Prečo práve Bach?
Skôr by som povedal, že ide o nástroj. Hral som veľa na elektrické violončelo a podobné veci, ale vždy som mal veľmi zvláštny vzťah s akustickým violončelom. Je tam omnoho viac informácií. Vždy to so mnou ostalo. Cítim sa veľmi dobre, keď hrám na akustické violončelo. Robil som to, keď som bol dieťa, takže sa to akosi uložilo v mojej neurálnej pamäti. Trochu mi chýbalo médium, ktoré by túto zručnosť využilo. A Bachove suity sú posvätnou knihou pre všetkých violončelostov. A možno to bolo aj Covidom. Mal som veľa času premýšľať o tom, čo robiť v budúcnosti. Myslím, že som nebol jediný. Už nemám sto rokov života pred sebou. Mám len 30 alebo 40, ak budem mať šťastie. Napadla ma táto odvážna myšlienka, skombinovať Bacha s elektronickými prvkami.
Ako vypadala produkcia, mal si čas si to užiť? Povedz nám nejaké zaujímavosti, čo si zažil kým si na tom pracoval?
Verzia, ktorú teraz počujeme, je verzia číslo 4. Takže to trvalo nejaký čas. Prvá fáza bola len experimentovanie a skúšanie mnohých vecí, snaženie sa formovať víziu toho, čo naozaj chcem robiť, čo funguje. To trvalo asi pol roka. Potom bola druhá verzia už plná, mala jeden a pol hodiny, čo mi vlastne pomohlo získať zmluvu. Bola až príliš ambientná. Tretia verzia bola opäť trošku experimentálnejšia, trochu hlučnejšia. Ale uvedomil som si, že v tom violončele je toľko informácií, ktoré som naozaj chcel zvýrazniť a mať na to veľa priestoru, aby som mal takmer rozprávača. A potom to prešlo do 4. a teda konečnej verzie. Zatiaľ konečnej, ale uvidíme.
Je to veľkolepé, poď do hĺbky tohto projektu.
OK, spomeniem veľkosť tohto projektu. Práca s tak veľkým množstvom hudby je naozaj časovo náročná. Nakoniec je to len 81 minút, ale pôvodné verzie, väčšina z nich, obsahuje repetície. Zvyčajne je to takmer dvojnásobná dĺžka. Aby som vybudoval dramatickosť, vynechal som ich. Metalovým fanúšikom by som odporučil Suitu číslo 5, ktorá sa volá Death. Je to temný východiskový bod. Následne prichádza energickejšia Suita 3 C Dur, kde sa deje veľa akcie. Ale áno, bolo to šialené, koľko práce to stálo. Na začiatku, keď som sa o tom rozhodol, som dokonca ani neplánoval hrať. Uvažoval som, že by bolo možno lepšie získať niekoho iného, požiadať priateľa alebo dokonca nejaké veľké meno. Zameral by som sa len čisto na produkciu. Ale potom, keď som pracoval na tejto skladbe, začal som cítiť, že chcem, aby bola violončelová časť odlišná od tradičného hrania a uvedomil som si, že nikto iný to neurobí, takže to musím spraviť sám. Trvalo to nejaký čas, kým som to dal dokopy.
Skvelá práca! Všetci by si to mali vypočuť!
Ďakujem veľmi pekne. Dobrá vec je, že to nezostarne. Je to prvé svojho druhu. Existuje veľa zmodernizovanej klasickej hudby, ale takmer vždy sa tu zničí pôvodná kompozícia. Výsledkom je zvyčajne niečo veľmi odlišné od originálu. Chcel som to robiť inak.
Plánuješ k tomu aj tour?
Veľmi rád by som, áno. Mohlo by to fungovať, premýšľal som aj nad nejakým sprievodným videom. Myslím, že by to boli krásne koncerty, takže dúfam, že sa to podarí.
Potom nezabudni na Slovensko.
Nezabudnem!
Teraz sa už sústredíš čisto na klasickú hudbu? Pretože sme ťa vídavali aj s Tarjou napríklad.
Nie. Nechcem sa obmedzovať len na tento svet. Stále hrávam aj sessions pre umelcov rôznych žánrov. Som tiež zapojený do ďalšieho projektu, ktorý v tejto fáze vyzerá viac elektronicky, a tiež som otvorený dobrým rockovým vystúpeniam. Tarja teraz robí túto novú tour bez čelistu, s dvoma gitarami, uvidíme, čo prinesie budúcnosť.
Mňa ale zaujíma svet klasickej hudby, poďme ešte na chvíľu tam. Aké to tam je? Na mňa to všetko pôsobí tak pokojne, ale je to naozaj tak? Predpokladám, že sa totálne mýlim.
Nie som si istý, či som ten najlepší človek, ktorý by mohol na túto otázku odpovedať. Teraz sa venujem tomuto Bach projektu, ale vlastne som sa do toho sveta vôbec nevrátil. Klasická hudba je veľmi tradičná, hoci je veľký dopyt po nových veciach. Ale stále ide o tradíciu. Deje sa tam veľa vecí, ale akosi vo vlastnej bubline. Pred dvoma rokmi som navštívil festival klasickej hudby, ktorý sa volal Classical:NEXT. Po všetkých tých rokoch to bolo moje prvé stretnutie s čisto klasickým prostredím a chcel som vidieť, čo sa tam deje. Veľa sa tam toho deje, ale myslím, že to vždy zostane ich svet, ich pravidlá.
Pred časom si nahral soundtrack pre rádiovú hru, The Exorcist. Čím sa táto práca odlišovala od tvorby iných piesní?
Existuje niekoľko spôsobov. Zvyčajne sa do témy ponáram dosť hlboko. Toto bolo pre fínske rádio, v 4 epizódach, každá trvá 40 minút, takže dohromady takmer 3 hodiny. Samozrejme, že som si pozrel pôvodný film Exorcista, čo je desivý film. A tiež som počúval niektoré iné soundtracky z hororových filmov, len pre inšpiráciu. Samozrejme, že som hovoril aj s režisérkou, v tomto prípade to bola ona, kto rozhodoval. Dostal som ale ako sa povie voľnú ruku, aby som priniesol to, čo som cítil a chcel. Taktiež som poznal zvukového dizajnéra, osobu, ktorá zvyčajne rozhoduje o tom, kde sa hudba použije. Poznal som ho už aj predtým. Rozprávali sme sa o tom, koľko hudby použiť, koľko efektov použiť a podobne. Potom som zložil veľa skladieb a pripravil pre neho knižnicu, všetky tie skladby a piesne, tak povediac. Všetky skladby sú oddelené od piesní. Vo filmoch, audio drámach a hrách musí každá skladba v piesni fungovať aj samostatne, takže je to trošku iné. Veľmi ma to baví, myslím si, že výsledok je celkom pekný, aj keď mám rád soundtracky k hrám ešte viac. Počúval som to pred pár mesiacmi a uvedomil som si, že je to dobré! Veľmi umelecké.
Inak jedna z tých skladieb je Bach. To je iba náhoda?
Hahaha. To je úplná náhoda. Potrebovali niečo na jednu konkrétnu scénu a nechceli použiť žiadnu stock hudbu, tak sme použili prelude. Trvalo to asi dve minúty a bolo hotovo. Ale je to vtipné, ak porovnáš tú verziu s mojou novou verziou, sú veľmi odlišné. Na soundtrack sme potrebovali, aby to bolo veľmi rýchle, pretože scéna a atmosféra to vyžadovali. Nikdy by som nehral tak rýchlo.
Toto bude dosť hypotetická otázka. Predpokladám, že si fanúšik filmov, TV seriálov a podobne. Keby si mohol, pre ktorý film by si chcel skomponovať hudbu?
Oh, to je veľmi ťažké, veľmi ťažké. Pravdepodobne by som si vybral film, ktorý nemá veľa hudby, alebo hudba nie je veľmi dobrá. Potom by som mal šancu to zlepšiť. Niektoré nemé filmy by mohli byť zaujímavé. Je to veľmi citlivé s filmami. Mal som to potešenie navštíviť filmový festival. Je to takmer celý týždeň len sledovanie filmov, 4 alebo 5 za deň. Je to na severe v Sodankylä, v Laponsku. Je to naozaj jedna z najlepších vecí, ísť tam na týždeň a sledovať filmy. Snažím sa premýšľať, či je niečo, čo by bolo pre mňa zaujímavé. Veľmi dobré filmy majú totiž väčšinou aj veľmi dobrú hudbu. Toho by som sa nedotkol, určite nie. Nech rozmýšľam ako rozmýšľam, na túto otázku nedokážem odpovedať.
Super! To sa mi často nestáva, ale budem si to pamätať haha! Tak sa posunieme ďalej. Práve tu predo mnou sú tvoje albumy. Moje obľúbené albumy… ELECTRONICA BY ONE CELLO, MORPHOSIS a 10 000 MIENS. Považujem ich za tvoje albumy, za tvoju hudbu, tvoje skladby. Ktoré z týchto troch je tvoja obľúbená práca?
Hmm.
Ale no tak, snáď nie ďalšia otázka, na ktorú nevieš odpovedať haha!
Nie, jeden si vyberiem, ale veľmi zriedka počúvam veci, ktoré som robil. Tieto albumy som nepočúval roky. Úprimne. Niekedy, keď sa pripravujem na živé vystúpenia, musím si skontrolovať pár vecí. Pre mňa je to vždy produkt danej éry. Keby som ich robil teraz, robil by som všetko inak. Páči sa mi jednoduchosť v prvom (Electronica by One Cello) a má organickú kvalitu, ktorú mám naozaj rád. Druhý, Morphosis, sa mi páči pre jeho temnotu. Na niektorých miestach to je trochu šialené. Na 10 000 Miens sa mi páči produkcia a piesne. Vyberám si práve tento.
Tento je z nich pre mňa najviac odlišný.
Jednoznačne, s tým súhlasím.
Všetky sú. Už sa teším na ďalší. Viem, práve si vydal nový album, ale aj tak haha.
Vieš, tieto sólové albumy robím pre seba. Nesnažím sa ohromiť žiadne publikum. Je to pre mňa, dôležité médium. Mnoho ma naučili. Často je tu väčší cieľ alebo myšlienka, na ktorej chcem pracovať. Na tento účel sa veľmi dobre hodia. Ale mal som naozaj veľké šťastie, že ľudia to chcú počuť naživo a ja som mal príležitosť hrať to naživo, je to veľká zábava. A dokonca som prišiel na Slovensko, aby som to tam zahral.
Viem! A show v Trnave bola skvelá! Keby som bola tušila, že to bude také skvelé… ale musím povedať, že to bolo iné ako koncerty ako normálne navštevujem ako fanúšik a novinár, ale neskutočne ma to bavilo. Musím sa ti za to ešte raz poďakovať.
Ďakujem! A musím povedať, že som vždy obdivoval trochu viac umelcov a kapely, ktoré sa v priebehu času vyvíjajú. Nie som fanúšik AC/DC. Sú naozaj skvelí. Dokážu opakovane prekomponovať tie isté piesne, znie to skvele, neuveriteľne, ale ja mám radšej skupiny, ktoré v skutočnosti menia svoj štýl.
Max, zažil si veľa rôznych vystúpení. Veľké produkcie vysielané v televízii, ako aj malé intímnejšie prostredie. Aké vystúpenia máš vlastne najradšej?
Menšie. Hranie na štadiónoch a veľkých festivaloch je naozaj zábavné, ale mám rád intimitu. Klub s kapacitou tisíc ľudí je naozaj dobrý. Stále tam máš veľa ľudí, ale takmer každého vidíš a môžeš sa pozrieť do očí ľuďom v predných radoch, môžeš s nimi komunikovať. Nie je tam stovka security ľudí. Taktiež akusticky je to iné, nie vždy lepšie, ale iné. Na svojich vlastných vystúpeniach si užívam hranie v malých priestoroch. Na začiatku to bolo trochu desivé, pretože je to úplne iné byť sám. Keď máš kapelu, môžeš s nimi komunikovať na pódiu, ale keď si sám…
Bolo by zaujímavé vziať Bacha na festival, kde je 60 000 ľudí, len ty a všetci tí ľudia.
Bolo by to iné, a keď si predstavím tých ľudí, asi by som sa cítil na pódiu osamelo.
Náš časopis je zameraný na rock a metal. Odporučil by si rockerovi, aby sa zameral na klasickú hudbu? A ak áno, mohol by si niečo odporučiť?
Mohol.
Vieš, čo mám na mysli a kam mierim? Už som veľa krát počula, že metal a klasická hudba toho majú veľa spoločného. Ale zdá sa mi, že ty s tým nesúhlasíš…
Veľa klasickej hudby je o energii. To môže byť spojovací faktor, ale veľa z nej nie je. Všetka hudba je nejakým spôsobom prepojená. Neviem, či existuje nejaké špeciálne prepojenie medzi klasickou a metalovou hudbou. Ak chceš nájsť nejakú tvrdú klasickú hudbu, odporučil by som Šostakoviča. Má veľmi temnú a tvrdú hudbu. Myslím, že tam môžeš nájsť prepojenie. Takisto súčasná klasická hudba môže byť zaujímavá. Niečo z toho môže byť ale príliš minimalistické, ale niektoré veci stojí za to vypočuť si. V dnešnej dobe, keď je veľký dopyt po nových publikách a fanúšikoch, často sa robia nejaké špeciálne koncerty, takže len si treba pozrieť svoje miestne divadlá a opery, pozrieť sa, kde a kedy je špeciálny program, a vyskúšajte to. Klasický svet je o citlivosti a dynamike, zatiaľ čo metal je o pocite. Samozrejme, že existuje veľa metalovej hudby, ktorá sa zameriava aj na technickú zručnosť, ale mnoho z nej nie. Všetka klasická hudba má čo dočinenia s technickou zručnosťou, väčšina z nej, aby som bol presný. Dnes je to také jednoduché, hudba je dostupná všade.
Ideme do finále. Prajem ti všetko najlepšie, veľa úspechov s novým albumom a aby sa ti podarilo všetko tak, ako chceš. Dúfam, že sa opäť stretneme aj osobne v blízkej budúcnosti.
Dúfam.
Vďaka za tvoj čas a opatruj sa! Kiitos!
Ďakujem za podporu a tiež si na seba dávaj pozor.
We are bringing another interesting interview with the man I particularly enjoy listening to. Mr. Max Lilja, you might know from so many great projects like Apocalytica and of course he has been part of Tarja´s band. Max will be speaking about his new Bach project, planning concerts and other plans, classical music itself, films, playing gigs.. Let’s open this up with us!
Hey Max, how have you been? It´s been a while since we last saw each other. I think it was at the Rock pod kamenom festival, Eastern Slovakia in 2022, we had a discussion about the size of the festival. You compared to Wacken you had played just a few days before and seemed a bit ´disappointed´ 🙂 It was much smaller.
It was a very long distance, it was special haha. I’ve been fine. Bach took 3 years of my life. Now I am recovering.
You have been doing many different types of music, ranging from hard´n´heavy, classical, cello music, electronic music, a soundtrack, music for a game, a film, your own compositions, what else is there? Do you have time to sleep 🙂?
Well, I am close to 50 so there was a lot of time to do a lot of things. I have always been interested in experimenting and exploring things. That’s why I never stuck to one particular style or way of making things.
Now you have decided to cover Bach. Can I call it like that? Have you covered Bach?
If you think of classical music, you always cover songs. You rarely play your own stuff. Especially in this case, it’s not in the original form so I think you could say that.
Why this classical music composer?
It has more to do with the instrument. I have played a lot of electric cello and other stuff, too but I´ve always had a very special connection with the acoustic cello. There’s so much more information. It’s always stayed with me. I always feel very good when I play the acoustic cello. I was doing that so much when I was a kid so it kind of stayed in my neural memory. I was kind of missing the medium to use that skill. And Bach’s suites that´ the holy book for all cello players. And maybe it was also Covid. I had a lot of time to think about what to do in the future. I guess I was not the only one. I don’t have a hundred more years to live anymore. I only have 30 or 40 if I am lucky. I got this brave idea of combining Bach with these electronic soundscape elements.
Did you enjoy the work and the production and everything? Share some interesting moments.
The version we now hear is version number 4. So it took a while. The first stage was just experimenting and trying out a lot of stuff, trying to shape the vision of what I really want to do, what works. That took like half a year. Then the second version was already a full one and a half hour thing which actually helped me to get the contract. It was even too ambient. The third was a little bit more experimental again, a little bit noisier. But I realized that there’s so much information in the cello part that I really wanted to highlight and have a lot of space for it, to have it almost like a narrator. And then it became the 4th final version. So far final, let’s see.
Can you reveal any other details or describe it a bit more in detail?
The size of the project. It’s really work with such a large amount of music, it’s really time consuming. In the end it’s only 81 minutes but the original versions, most of them have repetitions. Usually it’s almost double the length. In order to build the drama, I skipped the repetitions. If metal fans want to find something from my Back work, I would point them to Suite number 5, called Death. It’s a dark starting point. Then a more energetic one, Suite 3 C Major, lots of action going on. But yes, it was crazy, the amount of work. At the beginning, when I decided about it, I wasn’t even about to play the cello part. I was considering that maybe it would be better to get somebody else, ask a friend or even some big name. I would be focusing on the production. But then, when I worked on the piece, I started to feel that I want the cello part to be so different from the traditional way that nobody else is going to do it so I have to do it myself. It took a while to get it together.
Great job! Everybody should know about it!
Thank you very much. The good thing is that it will not get old. It’s the first of a kind. There is a lot of modernized classical music but they always destroy the original composition. Then the outcome is usually very different from the original. I wanted to do differently.
Are you planning to take it on a tour?
I would love to. I think it would really work well. I would also love to include some videos. I think those would be really nice concerts. I hope so.
Then, do not forget that Slovakia is here, too.
I won’t!
Are you now fully in the world of classical music? You used to play with Tarja, for example.
No. I don’t want to limit myself to that world only. I still play sessions for artists of different genres. I am also on another project which at this stage looks more electronic and I am up for some good rock shows, too. Tarja is now doing this new tour without the cello player, with two guitars, let’s see what is there in the future.
Let’s get back into the world of classical music. How does it feel there? To me, it seems quite peaceful. Is the world of classical music actually like that? Or am I completely wrong?
I am not sure if I am the best person to answer this question. I am doing this Bach thing now but I actually didn’t go back to that world at all. Classical music is very traditional even though there is a great demand for new stuff. But still it’s all about tradition. But there’s a lot going on, but kind of in its own bubble. I went to a classical music exhibition called Classical:NEXT 2 years ago. After all these years, it was my first touch and I wanted to see what was going on there. There is a lot going on and I think it will always stay in their world, their rules.
You also recorded a soundtrack for the radio play called The Exorcist. How does it differ to compose your own song and to compose sounds for a play? How did you do it, how did it work?
There are several ways. I usually dive quite deep into the subject. This was for Finnish radio, in 4 episodes, each 40 minutes long so altogether almost 3 hours. Of course I watched the original Exorcist film, a horrifying one. And I was also listening to some other horror movie soundtracks, just for inspiration. Of course I talked to the director, in this case it was her to decide. I got free hands to deliver what I felt. I also knew the sound designer, the person who usually decides where the music goes. I knew him before. We talked to each other about how much music to use, how much effects to use. Then I composed a lot of stuff and prepared the library for him, all those tracks and songs so to say. All the tracks are separate from the songs. In the movies, audio dramas and games, every track inside one song has to also work separately so it’s a little bit different. I really like it, I also think that the result is quite nice though I like the game soundtracks even more. I listened to it a couple of months ago and I realized ´damn, this is good!´ It’s quite artistic.
One of the songs on the soundtrack is actually Bach. Is it a connection or just a coincidence?
Hahaha. That’s a complete coincidence. They needed something for one particular scene and they didn’t want to use any stock music for that so we used the prelude. It was like two minutes and done. But it’s funny, if you compare that version and my new version, they are very different. For the soundtrack, we needed it very fast because the scene and atmosphere required that. I would never ever play so fast.
This one is gonna be pretty hypothetical. I guess you are a fan of films, TV series and so on. If you could, which film would you like to compose music for?
Oh oh oh, that’s very difficult, very difficult. I would probably choose the one that doesn’t have a lot of music or the music is not very good. Then I would have a chance to make it better. Some silent films might be interesting. It’s very sensitive with films. I´ve had the pleasure of going to a film festival. It’s almost a full week only watching movies, 4 or 5 a day. It’s in the north in Sodankylä, Lapland. It’s really one of the best things to go there for a week and watch films. I am trying to think if there is something that would be interesting for me. Very good movies often have very good music. I would not touch that, definitely not. I cannot answer this question.
Nice! That doesn’t happen often, but I will remember that haha! Right here in front of me, there are your albums. My favourite work of yours, ELECTRONICA BY ONE CELLO, MORPHOSIS and 10 000 MIENS. I consider them your albums. I consider them your music, your compositions. Which one of these three is your favourite one?
Hmm.
Another one you are not able to answer? Come on! Haha!
I will pick one but I very rarely listen to the stuff I did. I haven’t listened to those albums for years. Honestly. Sometimes when I prepare for live shows I have to check a few things. To me, it’s always the product of that era. If I did them now, I would do everything differently. I like the simplicity in the first one (Electtronica by One Cello) and it has some organic quality that I really like. The second one, Morphosis, I like the darkness in it. It gets a little bit crazy at some points. 10 000 Miens, I like the production and the songs there. I pick the latest.
Sort of different to me.
Yeah, different.
All of them are. Looking forward to another one. I know you have just released a new album but.. haha.
You know, I do these solo albums for myself. I don’t try to impress any audience. It’s just an important medium for me. They teach me a lot, I learn a lot. Often there’s a bigger goal or idea I want to work on. They serve well for that purpose or at least that’s how it started. But I´ve been really lucky that people actually want to hear this live. And I´ve had a chance to play it live, it’s a lot of fun. And I even came to Slovakia to play it there.
I know! I enjoyed your show in Trnava a lot! If I knew it would be great… very different in comparison to the shows I normally attend as a fan or journalist but super trooper entertaining. I loved every single second of that. I have to thank you for that.
Thank you! And the process I have always kind of appreciated from the artists and bands, I appreciate the ones that evolve overtime. I am not the AC/DC guy. They are really great. They can recompose the same songs over and over again, it sounds great, unbelievable but I am more into bands that actually change their style.
Max, you have experienced a lot of different shows. Big productions broadcasted on TV as well as small intimate surroundings. What kind of shows do you actually like the most?
The smaller ones. It’s a lot of fun to play stadiums and big festivals but I like the intimacy. A thousand capacity club is really good. You still have a lot of people but you can see almost everybody and you can look to the eyes of the front row, you can communicate with them. There are not a hundred security guys. Also acoustically music sounds, not always better, but different inside. For my own shows, I enjoy playing small ones. In the beginning it was a bit scary because it’s totally different to be alone. When you have a band, you can communicate with them on stage but when you are alone…
Maybe it would be interesting to take this Bach project to a big stage of a big festival. You and 60 000 people.
That would be different. If I imagine this, I would feel quite lonely.
Our magazine is aimed at rock and metal. However, would you recommend a rocker to focus on classical music? And if so, what to try to look for perhaps?
Well. I can.
You know what I mean. Many people claim that rock or metal have a lot in common with classical music. However, you seem not to agree…
A lot of classical music is also very powerful. That can be the connecting factor but a lot is not. All the music is somehow connected. I don´t know if there is any special connection between classical and metal music. If you want to find some heavy classical music, then I would point you to Shostakovich. He has very dark and powerful music. I think there you can find the connection. Also some contemporary classical music might be interesting. Some of it is probably too minimalistic but some of it is worth trying. These days, as there is a great demand in orchestras for new audiences, they often do some special concerts so check your local orchestra, see where and when the special program is and try that. Classical world is all about sensitivity and dynamics and metal is all about the feeling. Of course there is a lot of metal music that is about technical skill, too but a lot is not. All classical music has to do with technical skill, most of it. It’s so easy nowadays, music is available everywhere.
We are coming to an end. Let me wish you all the best and I do hope we will see each other very soon.
Hope so.
Thank you for your time. Kiitos! Take care!
Thank you for your support! Take care!
Photos: Sami Piskonen, Pavel Šimo
