Už približne týždeň si denne dávam aj dvojitú dávku nového albumu Marilyna Mansona One Assassination Under God – Chapter 2. Prvá kapitola ma nadchla a pamätám si, že som si ju vtedy vychutnávala s rovnakou intenzitou. Na „dvojku“ som čakala veľmi netrpezlivo. Konečne ju mám v rukách a musím povedať, že som nadšená. Ide o hudobne mimoriadne vyspelú nahrávku, ktorá je ešte bohatšia než jej predchodca – hoci s ním, ako som predpokladala, nemá až tak veľa spoločného.
Album má zvláštnu, pohlcujúcu atmosféru, na akú sme u Mansona zvyknutí, no miestami vás prinúti spomaliť a zamyslieť sa. To už narážam aj na texty, do ktorých sa určite oplatí ponoriť. Zvukovo ma nahrávka (aspoň v niektorých momentoch) preniesla späť do obdobia okolo roku 2000 k albumu Holy Wood (In the Shadow of the Valley of Death), čo ma príjemne prekvapilo. Samozrejme, nejde o žiadne kopírovanie. Narážam skôr na celkový zvukový charakter a prácu s nástrojmi.
Medzi absolútne vrcholy albumu pre mňa patria skladby All the Vilest Things, Don’t Answer the Door, Lucifer’s Teardrop, záverečná Enantiomorph a tiež prvý singel Exit Wound, ktorý som už mala to šťastie počuť naživo. Album však funguje kompaktne ako jeden celok. Priaznivcom tohto excentrického umelca novinku odporúčam ako povinnú jazdu. Myslím si však, že si v nej to svoje nájde akýkoľvek poslucháč. Marilyn Manson umelecky, hudobne aj osobnostne dospel na svoj vrchol a verím, že nám bude podobné lahôdky servírovať ešte dlho.
You tried your best to destroy me
Don’t want revenge
Cause you only made me stronger
9,5/10
