Screenshot
ENGLISH BELOW
Len málo kapiel dokáže prinášať čistý heavy metalový oheň tak, ako to robia Primal Fear – a s albumom Domination táto nemecká sila rozhodne nepoľavuje. Legendárny frontman Ralf Scheepers si s nami sadol, aby porozprával o vzniku nahrávky, o čerstvej energii, ktorú priniesla gitaristka Thalía Bellazecca a bubeník André Hilgers, a tiež o tom, prečo v ňom album znovu zapálil vášeň pre živé vystupovanie. Od husiu kožu vyvolávajúcich riffov až po príbehy motivácie a pozitívneho myslenia – Ralf nás berie hlboko do srdca Domination a prezrádza, čo čaká Primal Fear ďalej.
Ako by si opísal kreatívnu víziu, ktorá bola za novým albumom Domination?
Bola kreatívna, to je jasné. Myslím tým, že máme tvorivých ľudí, ktorí píšu – a to je najdôležitejšie. Je veľkou výhodou, že na tomto albume Domination sme písali ja, Matt a Magnus. V podstate sú všetci pozvaní, aj noví členovia boli opäť prizvaní, ale prišli neskoro, takže Domination je hlavne práca mňa, Matta a Magnusa. Predtým však mali možnosť zapojiť sa všetci, či už to využili alebo nie – a nevyužili. Takže pri Domination to zostalo na nás troch.
Mali sme približne 25 skladieb a podľa nášho názoru sme vybrali tých najlepších 13, ktoré sme aj s radosťou nahrali.
Ako by si ho opísal po hudobnej stránke?
Povedal by som, že každý fanúšik Primal Fear, ktorému sa páčila naša hudba v minulosti, si príde na svoje – je tam klasický zvuk Primal Fear, ale v novom „šate“. Po rokoch sme si našli vlastný heavy metalový štýl Primal Fear a toho sa vždy držíme, bez toho, aby sme sa kopírovali. Vždy sa snažíme pridať ešte niečo navyše. Myslím, že na Domination sa to opäť podarilo, pretože vždy spájame metalové riffy, rýchle rytmy a melódie, pri ktorých sa dá spievať.
Ak niekto nedosiahne také vysoké tóny, môže si zaspievať aj o oktávu nižšie. Ale pre nás bolo vždy dôležité spojiť melódiu, rytmus a metalové gitary. A presne to je náš cieľ.
Je tu konkrétne posolstvo, ktoré sa snažíte albumom Domination odovzdať publiku?
Áno! Ako už samotný názov napovedá, Domination je veľmi dominantný. Je to orol na oblohe, ktorý vládne nebu. A čo sa týka textov, sú tam aj osobné vyjadrenia odo mňa a Matta, a sem-tam aj od Magnusa.
Vždy to kombinujeme – písanie textov aj hudby je tímová práca. Každý má svoje vlastné posolstvo, ale zároveň je tam mix sci-fi tém a životných skúseností. Nie je to vždy priamo o našich osobných príbehoch.
Niekedy aj ja sám skladám a pridávam niečo navyše. V podstate sa vyjadrujeme a píšeme príbehy, ktoré by sa kľudne dali premeniť na knihu.
Spomenul si inšpiráciu sci-fi. Ktoré je tvoje osobné obľúbené?
Všetky sci-fi filmy. Teraz ma nenapadá žiadny konkrétny názov, dostal si ma. Neviem si spomenúť, lebo môj najobľúbenejší film je stále Gladiátor. Ale vieš, čo myslím – sci-fi príbehy, kde monštrá z inej planéty útočia na Zem a my sa musíme brániť.
To sa kombinuje aj s našou hudbou. Napríklad v skladbe Destroyer je postava, ktorá chce ničiť, a my stojíme pevne a bránime sa. Tak by sa dala vystihnúť celá tematická stránka veci.
Spomenul si, že ste mali napísaných celkovo 25 skladieb. Ako osobne cítiš alebo ako vyberáš tie, ktoré by mali vyvolávať „husiu kožu“?
Je dôležité, aby tam bola určitá variabilita. Nemôžeš nahrávať stále tú istú skladbu dokola. Máme svoju červenú líniu – ako som už povedal, máme štýl Primal Fear, ale zároveň sa snažíme priniesť zmenu, aby poslucháč vždy počul niečo nové, keď príde ďalšia skladba.
A to sa netýka len rytmu, ale aj harmónie. Dbáme na to, aby bol na albume dostatok rozmanitosti. Je to veľmi dôležité pre dobrý tok skladieb za sebou.
Koniec koncov – Matt má veľký talent vybrať poradie skladieb na albume. Je na to naozaj macher. Spoločne rozhodujeme, ktoré skladby sa dostanú na album, ale to, ako budú zoradené, je už iná kapitola.
To je skutočne Mattov dar. On vždy rozhoduje, ktorá skladba pôjde ako prvá, druhá, tretia a tak ďalej.
Ako si už spomenul, do kapely pribudli dvaja noví členovia – Thalía a André. Ovlplyvnili už nejako zvuk Primal Fear?
Áno, prispeli aj v štúdiu. Nepodieľali sa síce na samotnom komponovaní, ale Thalía priniesla svoje vlastné sólo. Napísala si ho sama, ale na už existujúcu skladbu.
A André? V predprodukcii sú bicie vždy predbežne nahraté strojom, ale on priniesol do hudby svoj vlastný štýl. Menil prechody, dodal tomu svoju osobitosť. To je jeho prínos na Domination – a Thalía zas v sólach, ale nie v samotnom skladaní. To je pravda.
A na pódiu, samozrejme, je celkový obraz kapely iný. Je to ako čerstvý vietor. André už pre nás raz hral ako záskok za Michaela, keď bol chorý, a teraz je stálym členom.
Myslím, že je to pre kapelu skvelý závan novej energie. Všetci sú veľmi pozitívni. Je tam pozitívna energia. Nikto na nič nenadáva. A to je dobré.
Thalía zároveň koncertuje aj s Angus McSix. Ako plánujete riešiť možné kolízie v rozvrhu?
Funguje to. Staráme sa o seba navzájom. Ona má svoje priority.
Možno by si sa mal opýtať priamo jej, ako to má nastavené, ale myslím, že priority sú jasné. My nie sme kapela, ktorá by povedala: „Ak majú oni turné, tak si aj my naschvál bookneme turné, aby to bolo komplikované.“ Nie, my sa navzájom rešpektujeme.
Takže keď je jasné, že bude zaneprázdnená, postaráme sa o to, aby sme nenarušili program Angus McSix – a naopak. Je to len otázka plánovania, čo je dnes úplne zvládnuteľné, však?
Vydávate sa opäť na cesty podporiť nový album. Čo môžeme očakávať od nadchádzajúceho turné?
Turné bude prebiehať od začiatku septembra až do začiatku októbra. Momentálne pracujeme na setliste.
Plánujeme zaradiť štyri skladby z nového albumu a tiež staršie piesne, ktoré sme nikdy predtým naživo nehrali. Ale vždy to závisí od toho, ako to bude fungovať v skúšobni – a to je veľmi dôležité. Už sme mali dobré nápady, čo by sa dalo hrať naživo, a nakoniec tá mágia na pódiu neprišla.
To musíš zistiť až pri skúške. Takže koncom augusta sa zavrieme do skúšobne a budeme tvrdo makať. Potom uvidíme, čo bude fungovať.
Čo sa setlistu týka, už máme nejaké hrubé rysy.
Ako si už spomenul, André už s kapelou hral, ale priniesla Thalía nejaké nové tradície alebo zvyky na turné?
Zatiaľ nie. Ako som už povedal, má sa ešte veľa učiť z minulosti. A tiež – sóla, ktoré nahrala na albume, bude, samozrejme, hrať aj naživo.
Zatiaľ nemala veľa príležitostí prispieť niečím vlastným, ale to určite príde pri ďalšom albume. Samozrejme, každý má svoj vlastný štýl. Dokonca aj keď hrá staré veci, hrá ich svojím spôsobom – nech už ide o jej spoluprácu s Magnusom.
To, čo sme počuli – jej tapovacie sóla sú neskutočne presné. Také som predtým nepočul. Nechcem tým nikoho z minulosti zhadzovať, ale s Magnusom spolu robia priam magickú prácu. To som chcel povedať.
Myslel som skôr také turné zvyklosti – veci, ktoré sa dejú pred koncertom. Tradície, rituály, maskotov…
Mali sme zatiaľ spolu len dva koncerty, takže na to je ešte priskoro. V septembri, keď budeme mať turné, tam sa to ukáže. A samozrejme, keďže je žena, musíme mať oddelené šatne.
Neviem presne, čo robí pred vystúpením, ale všetci sa pripravujeme na pódium. Náš zvyk je tímový rituál pred koncertom, ako to má väčšina kapiel. A celková atmosféra je veľmi pozitívna – nesmierne sa tešíme, že to budeme môcť zažiť počas celého mesačného turné.
Nie si len spevákom a skladateľom, ale aj producentom či spoluproducentom albumov. Ako sa tvoja úloha producenta líši od speváka? Hádaš sa sám so sebou v týchto rozdielnych roliach?
Áno, veľmi často.
Tá producentská časť pri nahrávaní albumu znamená hlavne nahrávanie mojich vokálov a aranžovanie harmónií tu a tam. Samozrejme, občas prinášam aj vlastné nápady – napríklad si zahrám na gitare pri demách, ale nikdy by som sa neodvážil hrať gitaru na samotnom albume. Aj to je už súčasť produkcie.
A až do konca – od prvého tónu až po posledný – sedíme v štúdiu v Dánsku spolu s Jakobom, Mattom a ja, počúvame každý jeden tón nahrávky. To je tiež produkcia – aj samotné mixovanie albumu. A zapojený je aj Magnus.
Takto vyzerá naša úloha v produkcii.
V minulosti si hovoril, že skladanie aj výber setlistu boli v Primal Fear demokratické. Ako to funguje teraz? Koľko môžu do setlistu hovoriť noví členovia?
Každý má, samozrejme, svoj názor. Ale na konci dňa musí niekto rozhodnúť. Ale Thalía je v kapele tak krátko, že je jednoducho šťastná, že s nami môže hrať.
Čokoľvek sa objaví, hneď je za – „áno, chcem to urobiť“. Chce robiť všetko, ale, samozrejme, nie vždy je to možné. A Magnus – ako vieš – bol vždy stálym členom a autorom piesní.
Teraz je opäť späť na pódiu, pretože dlhé roky nemohol koncertovať kvôli rodinným povinnostiam. Chcel to už skôr, ale až teraz sa to podarilo.
A tak je konečne späť na pódiu s nami. A, samozrejme, vždy rozhodujeme spoločne, čo je možné a čo nie. To sa často ukáže až v skúšobni alebo neskôr na cestách, a potom sa to dá stále meniť.
V jednom rozhovore si povedal, že už dlho si necítil takú radosť zo spevu nového materiálu. Čím sú skladby na Domination také výnimočné, že v tebe opäť zapálili oheň a priniesli radosť z koncertovania na úplne novú úroveň?
Áno, bola to výzva. Tie skladby sú dosť náročné… Pamätám si, že pri piesni I Am the Primal Fear som mal pocit, že idem odpadnúť.
Prepáč za výraz, ale je to kurva ťažká skladba na spev. V štúdiu bolo naozaj náročné ju odspievať a udržať si normálny krvný tlak. Ale práve to bola tá výzva pri tomto albume.
Je to veľmi, veľmi… ako to povedať? Technické? Nie – skôr je to vysoký štandard kvality, ktorý si chcem pre seba vždy udržať. Ale tentokrát je prístup k albumu taký, že podľa mňa by každá skladba mohla byť singlom. A to je niečo, čo tento album odlišuje.
Nie je to len „dobré, že to máme na albume“. Každá skladba by pokojne mohla vyjsť ako singel. A tentoraz máme takmer každú takúto.
Platí to aj pre tie ďalšie skladby z toho balíka 25 piesní? Mohli by sme ich vidieť napríklad ako bonusové tracky v budúcnosti?
Prečo nie? Ale je to tak, že keď už raz vyradíš skladby a posúvaš sa do ďalšej fázy, vždy začneš znova písať nový materiál. A potom si povieš: „Áno, mal som tam niečo, čo som chcel ešte dokončiť.“
A pre mňa to má zmysel. Ale niekedy sa stane, že ak si niečo rozrobil a nedostal to na album, už sa k tomu možno nikdy nevrátiš.
To sa môže stať. A to neznamená, že je to zlá skladba. Možno sa dá využiť neskôr – napríklad ako sólová vec alebo akokoľvek inak.
Nikdy nevieš, čo sa stane. Niekedy vytiahneš staré nápady. Ja som našiel skladby aj 10 rokov staré a povedal som si: „To vlastne nebolo zlé, skúsme z toho niečo urobiť.“
Na internete som si všimol, že v poslednom čase často zdieľaš motivačný obsah. Čo ťa k tomu vedie a aké posolstvo sa snažíš odovzdať fanúšikom?
Svet je aj tak v prdeli. Vieš, deje sa toľko zlých vecí. Tak sa radšej sústreďme na tie dobré.
Nikdy by som nepovedal, že v mojom živote sú len dobré veci. Každý má svoje problémy. Ale načo zdieľať tie zlé?
Ja sám to beriem možno aj ako motiváciu pre seba – nakopať sa do zadku a ísť ďalej. A čokoľvek robíš… od malička som mal v sebe potrebu sa zlepšovať.
A to zlepšovanie ma vždy poháňalo dopredu. To je ten pozitívny motor vo mne. Chcem ísť ďalej kvôli tomu alebo onomu dôvodu.
Pretože vždy chceš byť lepší, alebo aspoň udržať úroveň, však? Takto k tomu pristupujem – veľmi pozitívne. Niekedy, keď veci nefungujú, musíš to proste prijať.
Tak to je. A keď veci fungujú, o to viac sa z nich tešíš. A preto aj na sociálnych sieťach – prečo tam sedieť a fňukať? Radšej zostaň pozitívny a možno tým niekomu pomôžem. A ľudia mi píšu späť:
„Hej, si pre mňa veľká motivácia do fitka. Si motivácia v tom a v tom.“ Ani som netušil, že ľuďom tým pomáham. Ale je to dobré. A tá odozva je skvelá.
Spomenul si fitko. Je celkom očividné, že cvičíš dosť. Priznajme si to.
Už to nie je až tak veľa. A odkedy som prekročil šesťdesiatku, snažím sa hlavne udržať si úroveň. To je opäť môj pozitívny prístup.
Už nerastiem. Nikdy som nebral steroidy. Vždy som bol ten prirodzený typ.
A existuje určitá hranica, ktorú bez dopingu neprekročíš. A ja by som to nikdy neurobil, pretože je pre mňa dôležité zdravie. Takže zostávam taký, aký som – a to je v poriadku.
Keď chodíš do fitka, najlepšou motiváciou alebo nakopnutím na výkon je poriadny playlist. Aký je ten tvoj?
Vieš, čo počúvam, keď som vo fitku so slúchadlami na hlave? Nič.
Naozaj. Je to len ochrana sluchu. Kedykoľvek ma uvidíš s tým veľkým aparátom, sú to len chrániče sluchu.
Vieš, Samuel, ja tvorím a produkujem hudbu 24/7. No dobre, nie doslova 24, niekedy som aj vo fitku alebo spím.
Ale vieš, čo tým myslím – uši. Robím metal od detstva. Od mojich 12–13 rokov som počúval hlasnú hudbu. Skúšali sme v hlasných skúšobniach priamo pred bubeníkom s činelmi – bez akejkoľvek ochrany.
Takže moje uši už nie sú také, ako bývali. Aj na koncerty chodím s ochranou. Nie na naše, ale keď idem na iné. Inak by som nedokázal prežiť to, čo stále robím. Teraz aj mixujem albumy.
Môj deň je plný hudby a nemôže byť už hlasná. Preto keď idem do fitka, mám sluch chránený, pretože niekedy ľudia buchnú závažím o iné a je to tak hlasné, že sa musím chrániť. Takže – žiadna hudba vo fitku, aby som odpovedal na tvoju otázku.
To bola vlastne posledná otázka. Ale ak chceš ešte niečo odkázať fanúšikom alebo našim čitateľom, teraz je ten správny čas.
Možno to znie ako klišé, ktoré hovoria všetci, ale je to pravda. Sme naozaj šťastní, že nás ľudia stále podporujú v tom, čo robíme. A náš prístup je taký, že keď píšeme nový album, v prvom rade sa musí páčiť nám.
Lebo sme sa naučili, že keď sa páči nám, je dosť pravdepodobné, že sa bude páčiť aj fanúšikom. Preto sme radi za odozvu na prvý singel. Ďalší singel, Tears of Fire, vyjde už čoskoro.
A veľmi sa tešíme na vaše komentáre k nemu. A, samozrejme, sme šťastní, že vám to môžeme priniesť aj naživo. Veľmi pekne vám ďakujeme, že nás stále podporujete a že ste tu – pretože je to vždy o dávaní a prijímaní.
Veľmi si vážime vašu dôveru. Ďakujeme vám!
“Every Song Could Be a Single” – Ralf Scheepers Talks Primal Fear’s Explosive New Album Domination
Few bands deliver pure heavy metal fire the way Primal Fear does, and with Domination the German powerhouse shows no signs of slowing down. Legendary frontman Ralf Scheepers sat down with us to discuss the album’s creation, the fresh energy brought in by guitarist Thalía Bellazecca and drummer André Hilgers, and why this record has reignited his passion for performing live. From goosebump-inducing riffs to stories of motivation and positivity, Ralf takes us deep into the heart of Domination and what’s next for Primal Fear.
How would you describe the creative vision behind the new album Domination?
Creative, yeah, I mean, we have creative people writing, that’s the most important thing, so we’re at a big advantage to have Matt, Magnus and I writing for this next one, for this Domination album. Basically, everybody’s invited, so also the new members now also invited again, but they came late for Domination, so this is pretty much Matt, Magnus and I. But before that, everybody was also invited to write, whether they did or not, and they did not, so it was Matt, Magnus and me for Domination.
We had a part of 25 songs, we chose, in our opinion, the best 13, and we’re happy to record these ones.
How would you describe it as a piece of music?
Yes, I would say every Primal Fear fan who dug our music in the past, we have some very classical Primal Fear stuff on it, with a new costume on. Over the years we found our own Primal Fear heavy metal style, and that’s what we always do without copying ourselves. We always try to give some more into it. I think it’s already successfully done on Domination as well, because we always combine metal riffs, fast rhythms and melodies to sing along with.
If people can sing that high, they can also sing an octave lower if they want to. But we always wanted to have melody and rhythm and metal guitars combined. And that’s exactly our goal.
Is there a specific message you are trying to deliver to the audience through Domination?
Yeah! As you can tell, Domination is very dominating. It’s the eagle in the sky, which is dominating the sky as well. Lyric-wise, there are some personal statements for Matt and I, and also for Magnus here and there.
We always combine, it’s pretty much a team effort when we write lyrics and music. So everybody’s got their own kind of message, but there’s also a combination of science fiction and experience of life. Not everything is one-on-one, our own stories.
Sometimes I also compose and add something on, for instance. So basically, we express ourselves and we write stories, which always could be easily writing a book or something.
You mentioned that there’s inspiration from sci-fi. What is your personal favorite one?
All these science fiction movies, which, for instance, I don’t have a name right now, but whatever you want to call it, you got me on the wrong foot here. I don’t know any title right now, because basically my favorite movie is Gladiator still. But you know what I mean, science fiction stuff, like those monsters from another planet are attacking the Earth and we are protecting ourselves and so forth.
This is also combined with some stuff. For instance, in the song Destroyer, somebody wants to destroy, and we just stand here and protect ourselves. That’s pretty much maybe one scratch of a theme we had there.
You mentioned having a pool of 25 songs. How do you personally sense or how do you pick which one would make the goosebump moment?
It’s important to have an alternating thing going on. You can’t always record the same song over and over. We have a red line, which is, like I said before, we have the Primal Fear style, but we also have this change so that people and the ears always hear something fresh when the next song comes, for instance.
And that’s not only rhythm-wise, but also harmony-wise. We do care that there’s a lot of change in the album. So that’s pretty much important to have a good flow in the follow-up of the songs.
And in the end, Matt really has a great talent to pick the songs, the following on the album. He’s got a good talent to do the following. We decided together which songs are going to be on the album, but the following is something different on the album.
So that’s a pretty much good talent of Matt. He always decides which songs first, second, third, and so on.
As you mentioned, there are two new members in the band. There’s Thalía and André, who joined the band pretty recently. Have they somehow already influenced the Primal Fear sound?
Yeah, they did it in the studio. They were not writing composing-wise, but Thalía brought in her own solo. She was also writing her solo stuff, but for an existing song.
And André, I mean, the drums for the pre-production are always somehow pre-recorded by a drum machine, but he always brings his own style into the music. He’s changing breaks and stuff and has his own style of drumming. And that’s his part of taking his role in Domination and also Thalía in the solos, but for songwriting, not. That’s true.
And on stage, of course, the whole picture of the band is, of course, different. It’s a lot of fresh wind. I mean, André already played for us as a substitute for Michael when he was ill, but Andre now is a permanent member.
And I think it’s a great wind in the band. And everybody’s so positive. It’s a positive energy. Nobody’s really bitching about anything. So that’s good.
Thalía is also touring with Angus McSix. How are you planning to handle the potential scheduling conflicts?
It’s working out. We take care of each other. She has her priorities.
You might have to ask her what’s up. I think the priority is clear, but we still are not that band that we say, if they have a tour, we also have to book a tour to make it difficult. No, we take care of each other.
So whenever there’s schedules, we know when she might be busy there. We take care that we will not distract Angus McSix and the other way around. So it’s all a matter of scheduling, which is pretty much possible nowadays, right?
You are hitting the road again to support the new release. What can we expect from the upcoming tour?
We are touring September, I mean, beginning of September until the beginning of October. We are actually working on a setlist right now.
We are planning four songs from the new album, and we also plan old songs we never played from the previous albums. But it always depends on how they work out in the rehearsal room, because that’s always very important. We had good ideas in doing songs live, and the magic did not happen.
You’ve got to find that out in the rehearsal studio. So we’re going to dig ourselves into this rehearsal room by the end of August. We are really busy in rehearsing, so we’ll find out.
But we have a roadmap in terms of the setlist.
As you mentioned, André already played with the band, but has Thalía brought some new traditions or habits into touring?
Not so far. Like I said, she has a lot of stuff to learn from the past. And also, like I said, the solos on the album, she’s going to play that live too.
And so far, there’s not much chance for her to contribute her own things, which will happen in the next album, maybe. But of course, everybody’s got their own style. Even playing the old stuff is her style of playing, whatever she does together with Magnus.
What we heard—her tapping solos are so precise. I hadn’t heard that before, but I don’t want to bash anybody from the past. She just does a magical job with Magnus together. That’s what I wanted to say.
I mean more like the touring habits, the stuff that comes on tour—the things you need to do before the show, like traditions, habits, mascots, or rituals.
We had two shows together, so that’s pretty early. We will find out in September, when we have our daily routines. And of course, as she is a woman, we have to have different dressing rooms, of course.
I don’t know what she does before, but everybody’s getting ready for the stage. Our habit is always the thing, like almost everybody does, the team ritual before we go on stage. And of course the entire atmosphere is really positive, and we are so much looking forward to do this for one month on the road.
You’re not only the singer and writer, but you are also producing or co-producing the albums. How does your role as producer shift your mindset compared to being the singer? Do you argue with yourself inside when doing that?
Yes, a lot.
This producing part on the album ideas is pretty much recording my vocals and arranging harmonies here and there. And of course, also bringing in some ideas—if I have my own, I also play guitar for my demos, but I would never dare to play guitar on the album. That is also included in the producing already.
And until the end, from the very first note until the last note, we sit in the studio in Denmark with Jakob, Matt and I, listening to every note of the record. That’s also producing when you mix the album. Magnus as well.
So that’s pretty much our part in producing the thing.
In the past, songwriting and setlist decisions were described as democratic in Primal Fear. How does it work right now? How much do the new members have to say in the setlist you are picking?
Everybody has their opinions, of course. But in the end, somebody has to decide. And Thalía is so brand new and so fresh in the band that she is just happy to play with us.
Whatever comes up, she’s like, yes, I want to do this. She wants to do everything, but it’s not always possible. And Magnus, as you know, he’s always been in the band as a permanent writing member.
Now he’s back on stage because he couldn’t do that for years because of his family situation. And now he’s back touring. He wanted to do that earlier already.
And now finally he’s back on stage with us. And of course, we are deciding with what is possible and what not. And that’s always something you find out in the rehearsal studio or later on the road, and then you can still change stuff.
You’ve said in an interview about the new album that it’s been a long time since you felt this stoked singing new material. What is it about these Domination tracks that reignited the fire in you and brought back the joy of performing live to another level?
Oh yes, it was a challenge. Those songs are pretty… One song I remember I almost fainted when I sang “I Am the Primal Fear.”
Sorry for swearing, but that’s a fucking hard track to sing. It was really tough to sing that in the studio and keep blood pressure normal. But yeah, that’s the challenge for this album.
It’s pretty much very, very… how can you say? Technical? No, it’s a high standard of quality, which I always want to keep for myself anyway. But on this approach of the album, each song could be a single in my opinion. And that’s something which stands out this time.
It’s not something like “it’s good to have on the album.” It could also easily be a single. And this time we have almost every song as a single.
Does that include the other songs from the 25-song pool? Could we maybe see them as future bonus tracks?
Why not? But once you have sorted out songs and you are going into the next phase, you always write new material again. And then, oh yeah, I had something back there which I wanted to still work on.
And for me that counts. But sometimes whatever you started in whatever song, if it never made it onto a record, you might not touch it anymore.
This could also happen. Which doesn’t mean that it’s a bad song. You can always use it maybe for me as a solo track or whatever.
We never know what happens. Sometimes you grab ideas. If you didn’t listen… I found songs from 10 years ago and thought, wow, that was not bad. Let’s try to make something out of it.
Seeing your content online, I realized that you’ve been posting a lot of motivational material recently. What drives that and what kind of message are you trying to pass to fans with it?
The world is fucked up anyway. You know why so many bad things happen. So let’s focus on the good things.
I would never say that I only have good things in life. Everybody has their struggles. But why post bad things?
I see myself—maybe this is also motivation for myself to kick myself in the butt to keep going. And whatever you are doing… and that’s since I was born, I was always somehow trying to improve.
And this improvement is always something which has driven me. And that’s the positive motor and engine inside me. That I wanted to go because of this or because of that.
Because you always want to be improving somehow, or even at least keep the level, right? So that’s how I approach things in a very positive way. Sometimes if things don’t work, you just have to accept it, right?
So it is like it is. And sometimes when things work, you are even more happy about it. So my approach also on socials is somehow: why sit there whining? Stay positive and maybe I can do something for people. And they write me back.
“Hey, you’re a great motivation for the gym. You’re a great motivation for this and that.” I didn’t even know that I help people with that. But it’s a good thing. So the feedback is also great.
You mentioned the gym. It is kind of obvious that you hit the gym a lot. Let’s be honest.
It’s not so much anymore. Also, since I turned 60, I try to keep the level. That’s my positive approach again.
I cannot grow anymore. I never took steroids. So I always was this natural guy.
And there’s a certain level. You can’t be above that without taking something extra or whatever. And I would never do that because my health is also important. So I stay like I stay and that’s good.
Going to the gym, the best motivation or the best fuel to go on and on is to have some pumping playlist. What’s yours?
You know what I have on my head when I’m in the gym with the headphones on? Nothing.
Really. It’s ear protection. Whenever you see me with this big thing, it’s just ear protection.
Because, Sam, I’m producing and I’m making music 24/7. Not literally 24. Sometimes I’m also in the gym and I sleep.
But you know what I mean—the ears. I have been doing metal since I was a kid. Since I was 12, 13 years old. I’ve been listening to loud music. I was rehearsing in a loud rehearsal studio in front of a drummer with cymbals without protection.
So my ears are not so capable anymore like they used to be. I also go to concerts. Not at our concerts, but when I see other concerts, I have protection. Otherwise, I could never survive doing the stuff I still do. I also mix albums now.
And so my day is full of music and it can’t be loud anymore. So whenever I go to the gym, I have this protection because sometimes people, with the machines, they hit the weights into the other weight and it’s so loud that I have to protect myself. So it’s no music in the gym, to answer your question.
That was actually the last one. But if there’s anything else you want to add to tell your fans or our readers, it’s your place and time.
I mean, it sounds like it’s a thing everybody says, but it’s true. We’re really happy that people out there are still supporting our kind of thing. And our approach is when we write a new album, first of all, we want to like it ourselves.
Because we learned that when we like it, the fans also might like it. So we’re happy about the feedback from the first single so far. The next single is going to be dropped soon, Tears of Fire.
And we’re looking forward to hear your comments about it. And of course, we’re happy to deliver the songs live. Thank you so very much for supporting us still and for being there, because it’s always a give and take.
We highly appreciate your faith. Thank you very much!
