Bratislava sa 4. augusta 2026 na Zimnom štadióne Ondreja Nepelu stala miestom, kam zostúpil Metal God. V rámci svojho Faithkeepers Tour sem dorazili Judas Priest kapela, ktorá už viac ako päť desaťročí formuje podobu heavy metalu a ktorá ani po všetkých tých rokoch nepôsobí, že by sa chystala spomaliť.
Večer otvorili austrálski Airbourne, no hlavný dôvod, prečo sa štadión postupne zapĺňal, bol jasný. Všetci čakali na Judas Priest.
Airbourne je vždy dobrý nápad!
Ešte predtým, než sa Bratislava dočkala Judas Priest, dostali priestor austrálsky hard rockeri Airbourne. A ak mám byť úplne úprimná, pre mňa osobne sú jednou z tých kapiel, kvôli ktorým sa oplatí cestovať a nikdy si ich nenechám ujsť.
Ich hudba je neuveriteľne chytľavá a hudobne prepracovaná, no to najdôležitejšie sa podľa mňa deje na pódiu. Airbourne majú v sebe presne tú wild energiu, ktorú si predstavujem pod pojmom rock’n’roll. Nepotrebuješ byť oddaný rocker, nemusíš mať rád metal, ale Airbourne dokáže dostať aj uplného laika.
Stačí ich chvíľu sledovať a veľmi rýchlo pochopíš, prečo ich koncerty fungujú. Spevák Joel O’Keeffe má svojský štýl stage performance, ktorý však zakaždým funguje a ja ho milujem. Pri songoch ako Runnin Wild, Breakin Outta Hell, Live it Up si človek nedokáže pomôcť aby ho hudba nestrhla.
Ich vystúpenie bolo presne tým správnym nakopnutím pred hlavnou kapelou.
Trochu ma však zamrzelo, že slovenské publikum ich neprijalo tak intenzívne, ako by som očakávala. Pri ich pódiovej energii by som čakala ešte o niečo väčší kotol a viac ľudí, ktorí sa nechajú strhnúť.
Pretože ako staré rockové porekadlo hovorí – Airbourne sú vždy dobrý nápad.
Keď prišiel čas na Judas Priest, bolo okamžite jasné, prečo je toto ich večer.
Atmosféra v hale sa veľmi rýchlo zmenila a publikum dostalo presne to, na čo čakalo. Či už ľudia stáli dole v kotli alebo sedeli na tribúnach, všetci boli zrazu súčasťou jednej veľkej metalovej rodiny.
Judas Priest prišli do Bratislavy v rámci Faithkeepers Tour a už prvé minúty koncertu ukázali, že toto nebude žiadne opatrné obzeranie sa za vlastnou históriou.
Bola to plnohodnotná heavy metalová šou a to poriadne hlasná.
Na Judas Priest je fascinujúce, že ich dnes môžete vnímať dvoma spôsobmi. Ako legendu, ktorá formovala heavy metal, ale tiež ako kapelu, ktorá stále aktívne koncertuje už neuveriteľných 50 rokov a stále to dokážu odpáliť.
Setlist ponúkol najväčšie klasiky, ale aj skladby, ktoré potešia fanúšikov, ktorí ich diskografiu poznajú trochu hlbšie. U niektorých kapiel to môže byť občas trochu riskantné rozhodnutie, no keď máte za sebou takú kariéru ako Judas Priest, nemusíte celý koncert postaviť iba na najväčších hitoch.
Breaking the Law tak skoro? Absolútne áno!
Keď jedna z najväčších skladieb Judas Priest zaznie už pomerne skoro ako tretia pieseň, človek si môže povedať, že si kapela vystrelila jeden z najväčších nábojov príliš skoro. Ja sa však rozhodne nesťažujem.
Breaking the Law patrí medzi skladby, ktoré jednoducho fungujú. Keď sa ozvú prvé tóny, nepotrebujete publiku vysvetľovať, čo má robiť.
Takéto momenty sú presne dôvodom, prečo milujem koncerty a s kapelou spieval aj celý štadión. Teda okrem ľudí ktorí si z nepochopiteľných dôvodov dali načas a začali sa hrnúť v tej chvíli do haly. Za mňa platí, keď dokáže byť Rob Hallford vo svojich už skoro 75 rokoch na na stagi načas, mal by si byť aj ty.
Rob Halford je stále Metal God
Je naozaj inšpirujúce sledovať človeka, ktorý je na pódiách už celé desaťročia, a stále dokáže spievať tak, že máte pocit, akoby sa čas rozhodol jeho hlasu jednoducho nedotknúť.
Halfordov hlas je stále ostrý ako žiletka je prenikavý a nezameniteľný. A čo je ešte dôležitejšie, na pódiu nepôsobil ako spevák ktorý si iba odkrúti koncert a odíde, ale bol v neustálom kontakte s publikom. Často krát má človek na koncertoch veľkých kapiel pocit že ide o naučenú súčasť programu, o naučené frázy no Rob si celý večer udržiaval spojenie s ľuďmi v publiku. Bolo cítiť, že vie, pre koho tam stojí.
Po viac ako päťdesiatich rokoch kariéry by mal človek úplne legitímne právo trochu si vydýchnuť. Halford však počas veľkej časti koncertu zostával tým, kto držal pozornosť celej haly a zostával prítomný na pódiu. A úprimne? Obdivujem to.
Judas Priest bez gitár by samozrejme neboli Judas Priest.
Ich sóla sú jednoducho presne ten druh heavy-metalovej gitarovej práce, pri ktorej sa človek pristihne, že namiesto sledovania celého pódia sleduje iba gitaristu a čaká, kam to ešte dokážu posunúť.
Jedna z vecí, ktorú na veľkých koncertoch milujem, je, keď kapela neponechá nič na náhodu od pódiovej show, projekcie, poriadny metalový koncert by mal byť pre mňa zážitok nie len hudobný, ale aj vizuálny a Judas to v Bratislave dotiahli veľmi vysoko.
Kostýmy boli presne také veľkolepé, ako od tejto kapely chcete. Svetlá, laserové osvetlenia, dokonca discoguľa (čo som teda fakt nečakala) a veľkoplošná obrazovka s videoprojekciami tentoraz našťastie nebola iba obrovskou obrazovkou pre efekt.
Aj takéto drobnosti ukazujú, že kapela nechce iba odohrať svoje skladby, ale chce vytvoriť celý zážitok.
A Bratislava si takúto produkciu podľa mňa zaslúžila.
Koncert som sledovala zo sedenia a minimálne z môjho miesta bol zvuk absolútne čistý.
Gitary boli výrazné, bicie mali tú správnu intenzitu a Halfordov hlas sa cez celú produkciu nestrácal.
Viem, že z kotla sa objavovali aj zmiešané názory na zvuk pre niekoho moc hlasné, pre niekoho spev prehlušený, takže môj pohľad je pochopiteľne viazaný na miesto, kde som sedela. Dosiahnuť dokonalý zvuk pre celú halu je v prípade tejto venue vždy výzva.
Organizácia, na výbornú
A keď už hodnotíme celý večer, nemôžem vynechať organizáciu.
Dlho som u nás nezažila tak hladký vstup na veľký koncert. Reálne som bola vnútri štadióna približne za minútu. Crew v aréne bola skvelá ochotná, milá a nápomocná.
Čakanie na bare, samozrejme, zostáva vždy samostatnou koncertnou disciplínou. Tam by som však problém skôr hľadala v ľuďoch, než v organizácii.
Judas Priest stále majú čo povedať
Keď som po koncerte odchádzala zo Zimného štadióna, najviac som premýšľala nad tým, aké neuveriteľné je, že Judas Priest dokážu po toľkých rokoch stále pôsobiť takto aktuálne.
Faithkeepers Tour je to pripomienka, že kapela, ktorá je na scéne viac ako päť desaťročí, môže stále vyjsť na pódium a odohrať koncert, pri ktorom aj mladšie kapely zistia, že latka je nastavená sakra vysoko.
Kapela mimochodom avizovala že pracuje na novom albume, ktorý by mal byť vydaný začiatkom budúceho roka. Verím teda, že by táto britská heavy metalová legenda onedlho mohla opäť vymetať európske pódia čo si rozhodne nenechám znova ujsť.
FOTO: Martin Chudý
REPORT: Dorota Sámelová
