V tento piatkový večer vás pozývame na hodinu dejepisu a náboženskej výchovy. Vaši učitelia sa volajú Magnus a Roxor a verte mi, že lekcia to bude poriadna. Inými slovami, poďte si prečítať, čo má nové kapela FUNUS!
Zdravím vás, chalani. Ako sa máte?
Magnus: Ahoj Dominika! Dobre sa máme. Vďaka za opýtanie.
Roxor: Hell-o! “Slowly we rot” ako vraví staré floridské príslovie ..
Prvé dva mesiace nového roka za nami. Ten čas letí, neskutočné! Ako by ste z pohľadu kapely FUNUS zhodnotili rok 2024?
Magnus: Máš pravdu, zbehlo to neskutočne a keď vidím ako zbehol január, tento rok asi nebude iný. Rok ’24 bol fajn, máme za sebou pekné akcie napr v Ostrave, Žiline, Poprade….Zvolene!…pozdravujem pánov z Ruineum! A k tomu sme si spravili krátky singel. Sme v súkromnom živote vyťažení ľudia, stihli sme čo sme mohli a s výsledkami sme, samozrejme, spokojní. Tak isto nám starý rok priniesol nové výzvy s ktorými sa popasujeme najlepšie ako budeme vedieť. Spomeniem napríklad, čaká nás tribute na Cannibal Corpse, z ktorého bude určite trčať kusisko Funusu, myslím, že je byť na čo zvedavý.
Vy ste sa zoskupili ešte na začiatku pandémie, ak sa nemýlim, alebo tesne pred ňou. Ako si spomínaš na začiatky kapely?
Magnus: My sme sa vo veľmi podobnom zložení aké mal Funus na začiatku zoskupili už pomerne dosť pred pandémiou, ale chýbali nám určité elementy. Napríklad náš brčkavý model Roxor. Do Funusu sme to potom len doformovali, a do dnešnej podoby sme dospeli evidentnými rozhodnutiami. Takže začiatky už utraseného Funusu mi prišli celkom rýchle. Keď si zoberieš napríklad samotné Demo – keď prišiel ten moment, že Funus; tak materiál bol skoro z polovice hotový. Ale ja nemám úplne dobrú pamäť, možno práve Roxor si bude pamätať viac.
Roxor: FUNUS názov a ucelená zostava sa datuje na jar 2019, čiže rok pred pandémiou. Ako spomenul Magnus, chalani už dlhšie spolu hrali, brúsili songy, ja som pridal trochu záhrobnej tematiky a vokál, no a dielo skazy bolo dokonané. Tento rok slávime 5 rokov existencie, a máme za sebou tri rôzne nahrávky, čo nie je úplne zlá bilancia.
Prečo ste sa rozhodli tvoriť/písať texty práve v slovenčine?
Roxor: Ja som odjakživa fanúšik starých československých kapiel, to ma v mladosti formovalo. Kapely ako Master´s Hammer, Debustrol, Ferat, Sax, Kryptor, Arakain, Tublatanka, Metalinda atď atď. Takže mi vždy imponovalo keď je text vyjadrený v materčine (češtinu neberiem ako cudzí jazyk). Druhá vec je že moja angličtina nie je na takej úrovni aby som v nej tvoril a vyjadroval svoje pocity, viesť debatu v klube pri pive je iné ako napísať zmysluplný text.
Nový singel je von, volá sa ´Plamene inkvizície´. Prečo ste rozhodli ponímať o tejto téme? Prečo inkvizícia?
Magnus: Myslím, že náš postoj k určitým inštitúciám (a menovite jednej) je zjavný. Môžeme to preto vnímať ako pripomienku, memento. Aby sa nezabudlo aké sú korene, a tiež pre uvedomenie si, či snáď povšimnutie si – forma sa možno zmenila, obsah zostáva rovnaký.
Roxor: Zverstvá ktoré robila a stále robí mafia zvaná cirkev svätá, si treba neustále pripomínať. Inkvizícia je obrovská škvrna v dejinách ľudstva, to množstvo nevinných obetí ktoré boli umučené, niektoré zdroje odhadujú na množstvo obetí v svetových vojnách. Text skladby je písaný z pohľadu nevinnej obete, ktorá ide na istú smrť krutým spôsobom. Beznádej, strach a bezbrehá krutosť inštitúcie, ktorá hlása lásku k blížnemu ale v skutočnosti jej ide len o moc a peniaze.
Nie je to aj tým, že nechcete upriamovať pozornosť na problémy, ktorým spoločnosť musí aktuálne čeliť?
Magnus: Nechceme robiť politiku. Toto môže niekomu pripadať ako sranie si do úst, priznávam, cielene a vedome si každým našim materiálom a každým našim koncertom obtierame huby o RKC, a neplánujeme s tým prestať. Tiež ale nemáme ambíciu tlmočiť skrz našu tvorbu celé naše sociálno politické presvedčenie. Samozrejme, aj my sme na nejakú “stranu” a kto nás pozná vie (a tu si dovolím hovoriť za každého z nás), že sme proti xenofóbii, nacizmu, fašizmu, komunizmu, súčasnému neofašokomunizmu ktorý sa k nám všakovako prezlečený tlačí z červeného východu. Samozrejme chápem, že na základe tohto niektorí ľudia môžu prestať chodiť na naše koncerty, prípadne nedostaneme pozvánku na akciu ktorú organizuje niekto s opačným názorom. Je to v poriadku, takto to funguje v demokracii ktorú sa tu od ’89 snažíme udržať. A komu se to nelíbí, ať si prdel políbí 🙂
Na druhej strane, je to istým spôsobom aj zaujímavé obdobie, historicky povedané. Dnes si už nevieme predstaviť, aké by to bolo fungovať v tých pomeroch. Aký dopad môže mať na jednotlivca pocit bezmocnosti a obvinenia bez dôkazov, ako je to opísané v texte? A vidíte s tým aj prepojenie so súčasným svetom alebo s nejakou reálnou situáciou?
Magnus: Z historického hľadiska je to samozrejme zaujímavé, ako celá história. Ako paralelu spomeňme napríklad kňaza Pavla Kobidu z Nevidzian, ktorý ako to už v týchto kruhoch býva, zneužíval maloletú osobu. Toto prasa dostalo trojročnú podmienku a vtedy 11 ročnú babenu, decko doslova, dedina prepierala, osočovala a hanobila. Upálenie je v dnešnej dobe už dosť za čiarou, takže to ju minulo…
V akých situáciách môžeme dnes vidieť paralely s inkvizičnými praktikami z minulosti?
Magnus: Napríklad – a toto môže byť fikcia, alebo aj nie, nechám to na teba 😉 – keď na základe trestného oznámenia popierača kovidu zavolajú na políciu vypovedať lekára v súvislosti s údajným všeobecným ohrozením spôsobeným očkovaním. Alebo si pripomeňme monsterprocesy s Miladou Horákovou a spolupracovníkmi. Pred 75 rokmi to skončilo obesením – to je progres proti upalovaniu. Dnes už poprava a ani mučenie nie sú možné, máme tu preto praktiky ako nezákonné sledovanie, diskreditácia, rôzne priame i nepriame formy vyhrážania sa a nakoniec rozhodnutia prokurátora, pokrivené súdne procesy a rozhodnutia súdu ktoré sú často rozum zastavujúce.
Má, podľa teba vás, súčasná spoločnosť podobné tendencie?
Magnus: Jasné, spoločnosť takéto tendencie mala, má a vždy bude mať. Vyplýva to zo samej povahy človeka.
Ako by sme mali pristupovať k historickým témam, aby sme sa poučili z chýb minulosti a zabránili ich opakovaniu? Dá sa to podľa teba vôbec?
Magnus: Mali by sme o nich viac diskutovať, mali by sme ich analyzovať, viac a podrobnejšie sa o nich učiť. Tu potom narážame na náš zastaraný školský systém, s žalostným financovaním. Platí to pre históriu ako celok, ale keďže sme sa pôvodne bavili o inkvizícii – učme sa viac o náboženstve a jeho histórii, ale nie tak ako na hodinách náboženstva. Učme sa o nich ako na hodinách dejepisu. Poriadneho dejepisu. Kde budeme diskutovať o tom, čo pre nás bolo náboženstvo kedysi a čo je dnes, ako sa počas rokov formovalo a menilo. Aké by mohli byť a aké sú politické ambície inštitúcie, ktorá to ktoré náboženstvo tak vehementne zastupuje a chráni. A hlavne, opierajme sa o fakty. Nie o lži a prifarbené alebo vymyslené príbehy.
Texty popisujú aj vzťah medzi mocou a náboženstvom. Aký je váš pohľad na toto spojenie v súčasnom svete? Je ešte cirkev tak silná ako bola kedysi?
Magnus: Keďže sme slovenská kapela, tak sa predsa len zamerajme na to spojenie na súčasnom Slovensku, než vo svete. Rozhodne nie je tak silná ako pred 700-800 rokmi, ani tak silná ako pred 85 rokmi, ale napríklad vatikánske zmluvy sú platné. Stále dokážeš dosahovať politické ciele nastolením nejakej otázky, ktorá spoločnosť polarizuje práve na základe vierovyznania, a RKC dokáže stále veľmi dobre ťažiť v tomto štáte. Predsa len, na Slovensku sa viac ako polovica ľudí hlási k RKC. Iste, aj táto polovica nutne nesúhlasí s každou stupiditou, ktorú by RKC chceli presadiť, no keď príde na lámanie chleba, vedia z kade bijú zvony. Pár otázok dozadu je napríklad spomenutý Kobida. To nie je jediný prípad v tejto republike a nemyslím si, že 3 roky podmienka je za také obvinenie úplne ľahko dosiahnuteľný verdikt pre „bežného smrteľníka“.
Poďme ale aj k hudbe. Na konte máte zatiaľ dva single a demo, ak sa nemýlim. Plánujete aj album? Ak áno, máte už plány kedy a čo?
Magnus: Áno, zhruba tak. My to voláme demo, EP a singel, but who cares 😉 Plánujeme album, je to stále na stole. V zásade na ňom robíme, ale nejdeme to hrotiť za každú cenu. Máme viacero skladieb ktorým sme venovali určitý čas a nakoniec skončili v šuflíku, lebo sme pri nich necítili jednoznačnú zhodu. Pri všetkej úcte ku každému komu sa naša hudba páči a čaká na ňu, v prvom rade sa musí páčiť nám, musíme s ňou byť stotožnení a až potom ide von. Takže máme plány čo, máme plány kedy, ale priorita je inak nastavená a keď sa to nestretne s nejakým dátumom,…..sorry not sorry, ako sa hovorí.
Čo vás inšpirovalo k tvoreniu hudby – death metalu – a aké sú vaše hlavné vplyvy či inšpirácie?
Magnus: K tvoreniu death metalu nás inšpirovala láska k death metalu. Rozhodne nás inšpiruje Florida rokov deväťdesiatych, ku ktorým každý z nás pristupuje trochu odlišne. Ja som slabý death metlák, dnes už počúvam skôr Ulver alebo Amenru, ale neskutočne ma to baví hrať. Ale teda keď, Deicide a Death ma bavia riadne. ….a Vader!
Roxor: Death metal je láska, základ, moje detstvo, dospievanie atď. Nie som v ňom ponorený nonstop ako napr v 90tych rokoch, ale stále tvorí podstatnú časť mojej palety posluchu. Aj keď teda ten klasický Death Metal, ktorý vyznávači ultra brutal blastbeatov a technických finies zvyknú nazývať old school Death Metalom, nech je teda tak, stará škola.
Keďže už tvoríte a píšete texty v slovenčine, čo je pomerne unikátne, akú úlohu v tom celom zohráva slovenská kultúra ako taká? Je to pre vás dôležité?
Roxor: Slovenská kultúra, hmm, povedzme Dobšinského ľudové rozprávky, plné gore a hororu napr. vplyv mali, na strane druhej folklórne tance Lúčnice absolútne žiadny ☺️ Inak sa skôr inšpirujem inde ako v slovenskej kultúre, spomeniem oba nové texty z aktuálneho singla. “Plamene Inkvizície” ako bolo spomenuté vyššie, je text písaný z pohľadu nevinného človeka, ktorého obvinili, odvliekli, odsúdili a popravili krutým spôsobom, pod zámienkou podozrenia z čarodejníctva, alebo iného výmyslu. Strach, bolesť a čakanie na smrť až po samotnú tortúru v plameňoch s vysloveným prekliatím samotného boha aj s jeho pomätenými prisluhovačmi v smrteľnej agónii. “Insomnia” je zase text čisto osobný, popisuje mojich niekoľko týždňov nespavosti, kto zažil, vie že to je tiež pekný Death Metal..
Ako vnímaš vývoj death metalovej scény na Slovensku za posledné desaťročia?
Roxor: V 90tych rokoch sme tu mali povedzme “žne” v tomto žánri. Kapely ako Dehydrated, Dementor, Apoplexy, Erytrosy, Dissonance, Typhoid atď to tu valcovali. V podstate v každom okrese boli 2-3 death metalové kapely. Po miléniu mám pocit že sa to zlomilo, scénu ovládli iné žánre. V posledných rokoch mňa osobne potešili konkrétne dve kapely, ktoré hrajú tzv. old school, a to Bloody Redemption a Hrob, obe kapely srdečne zdravím.
Nemáte Instagram, ani web. Asi nebudete veľkí nadšenci technológii v hudbe a všeobecne umení, mám pravdu? Je Facebook podľa vás dostatočná platforma na prezentovanie vašej tvorby?
Magnus: Ale nie, nieje to tým, že by sme to odmietali lebo v tom nevidíme zmysel, alebo že by sme neboli nadšenci. Je to oveľa jednoduchšie…. Na ten digitálny obsah nemáme moc čas a ani sa nám s tým nechce až tak…víš jak.. A tým chcem povedať, že miesto digital marketéra máme voľné 😉 Facebook berieme ako minimum, kde si nás odsledujú starci čo majú radi takýto old school.
… ale našla som vás na metal-archives, haha 🙂
Magnus: Tam je všetok metal, aj keby ako veľmi nechceš..
Roxor: V podstate okrem Instagramu, máme všetky online platformy, bandcamp, spotify, apple music, youtube, facebook, atď. Našu hudbu si zvládne kliknúť každý, aj všetky dostupné info. Chápem že IG je momentálne trendy medzi mladými, ale ako spomínal Magnus, musel by sa o to starať nejaký mladistvý nadšenec.
Viete o tom, že Mejdžr kedysi pre nás fotil? Popravde ja som ani netušila, že vie hrať na nejaký hudobný nástroj 🙂 Ľudia sa poznáme, ale vlastne nepoznáme..
Magnus: Nie veru, nevedel som, že pre vás fotil. Mňa skôr mrzí, že nás už fotiť nechce…stále sa len vyhovára na basu a tak. Je to škoda 😀 Mejdž podľa historických prameňov hral na gitaru ešte v dobách, keď bola pani Studenková na strednej škole. Potom mu učaroval fotoaparát a vykašlal sa na gitaru. Pred pár rokmi, ak ma pamäť neklame ešte pred tým ako bol vôbec nejaký Funus, sa ku gitare vrátil. A my sme o tom samozrejme vedeli!
Ideme do finále. Chceli by ste niečo odkázať našim čitateľom?
Roxor: Chcel by som vás všetkých pozvať na koncert 9 marca, v bratislavskom klube Randal. Legenda žánru MASTER oslavuje 40 rokov záhrobnej činnosti, a tak vyrazili na turné. Nevynechali ani našu hlavnú obec no a náš súbor im bude robiť predkapelu. Sľubujeme že to bude intenzívne. Support the Death Metal or Die !!!
Ja sa vám chcem poďakovať, že ste mali trpezlivosť s mojimi otázkami a teším sa na stretnutie s vami na nejakom koncerte. Prajem vám všetko dobré a veľa úspechov!
Magnus: Dominika mi Ti ďakujeme za priestor, tebe a Hellmagazine samozrejme. Veľmi radi Ťa uvidíme pod pódiom, na merchy či na bare.
Roxor: Ďakujeme za priestor, podporu a zdravíme čitateľov, vidíme sa v moshpite a na bare!
