ENGLISH BELOW
Dnes je ten deň, keď svetlo sveta uzrel najnovší live album portugalských MOONSPELL, ktorý nesie príznačný názov – OPUS DIABOLICUM. Dnes je aj Halloween a my vám prinášame rozhovor s Fernandom, ktorý nám prezradil kopu zaujímavých informácii zo zákulisia tejto show a samozrejme aj vydania live albumu, povenovali sme sa aj tomuto sviatku a podarilo sa nám získať aj nejaké tie detaily ohľadom pripravovaného albumu a samozrejme mnoho ďalšieho. Tak sa pohodlne usaďte a začítajte sa do nasledujúcich riadkov.
Zdravím ťa. Toto je náš druhý rozhovor. Minule sme rozoberali ‘’show z jaskyne’‘, tentokrát sa budeme rozprávať o najnovšej ‘’symfo show’‘. Aký skok!
Áno, z podzemia do arény.
Takže, poďme na to. Povedz mi, ako sa máš. Samozrejme, musíme začať s touto otázkou, naozaj ma to zaujíma.
Mám sa skvele. Práve sme dokončil predprodukciu nového albumu. Všetky skladby sú napísané, čo je dobré znamenie a pre nás dosť veľká úľava. Už je to nejaký čas, čo sme robili nový album. Začíname tiež s propagáciou Opus Diabolicum, ktorý vychádza 31. októbra. A rok ukončíme, aspoň čo sa týka živých vystúpení, veľkou show tu v Portugalsku, našou každoročnou Halloweenskou show, kde sa opäť podelíme o pódium s našimi bratmi z Dark Tranquility a portugalskou kapelou Sinistro. Takže všetko je dobré, život je dobrý, dobré knihy, dobrá hudba, stále dobré počasie tu v Portugalsku.
Dá sa povedať, že je v Portugalsku stále leto?
No, dnes už nie, ale do včerajška bolo ešte leto, áno. Teraz sa to trochu mení, čo preferujem, to viac jesenné, chladnejšie, daždivé, to je moje počasie. Ale bolo naozaj okolo 27-28 stupňov. Ľudia chodili na pláž. Ja nie, ale bolo veľmi dobré počasie.
Závidím ti. Tu je ráno mrazivo a je naozaj zima, ale nemalo by to tak ešte byť, malo by byť aspoň 15 stupňov.
Takže zima prišla skoro tento rok.
Takže, Opus Diabolicum, samozrejme, budeme sa o ňom veľa rozprávať, bude vydaný na Halloween. Je to pre vás také špeciálne, že v posledných rokoch je vždy niečo špeciálne spojené s Moonspell a Halloweenom?
No, túto myšlienku sme si tak trochu vzali od Type O Negative, jednej z našich obľúbených kapiel. Vždy robili Halloweenske show, najmä v New Yorku, keď som vyrastal. Veľmi som im závidel, pretože sme s Type O Negative hrali na niekoľkých turné, ale nikdy sme sa nemohli zúčastniť ich Halloweenskej show. A keď Peter zomrel a s ním, samozrejme, zomrela aj kapela, už sme mali túto tradíciu v mysliach. Začali sme okolo roku 2001, myslím, so show v Porte na filmovom festivale, festivale hororových filmov. A odvtedy, kedykoľvek sme v Portugalsku, máme Halloweensku show. Opus Diabolicum nebol na Halloween, ale koncert sa konal blízko tohto dátumu, pretože sme nemali voľný termín na ten presný deň. Páči sa nám to. Viem, že ľudia hovoria, že je to americký sviatok, ale mýlia sa, pretože Halloween má korene v keltskej mytológii, s kultom mŕtvych, s kultom duší. Takže je to dokonca aj taký veľmi romantický príbeh. Ale našich fanúšikov to nezaujíma. Vždy naplnia naše Halloweenske show. A tento rok to bude skvelé, pretože máme Dark Tranquility. Je to náš spôsob, ako sa im poďakovať a privítať ich aj v našom meste, ako to urobili oni minulý rok s Moonspell. A mali sme skvelú show v Göteborgu, odkiaľ pochádzajú. Vtedy som sa rozhodol, že urobíme Halloweensku show a pozveme aj ich.
Áno, jasné. A vlastne máš pravdu. Samotný Halloween je oveľa, oveľa starší ako celé Spojené štáty americké. Avšak zaujímalo by ma, ako ho oslavujú ľudia v Portugalsku. Berú to vážne?
Niektorí ľudia áno, ale naše tradície sú katolícke. A keď sme s tým začali, niektorí ľudia povedali, prečo neoslavujete portugalský sviatok? Povedal som, no, pretože nie som katolík a nemyslím si, že Moonspell je tá správna kapela na oslavu napríklad 13. mája, tohto zásadného Nanebovzatia Panny Márie alebo nejakej podobnej fikcie. Takže je to otázka. Je to dôležité pre ľudí, ktorí majú radi túto gotickú kultúru, túto metalovú kultúru. Takže sme mali veľa vecí, veľa rôznych druhov osláv počas rokov. V prvých rokoch boli ľudia z toho trošku nesmelí. Ale v súčasnosti prichádzajú úplne zamaskovaní, dávajú si na seba halloweenske kostýmy. Raz v Lisabone sme mali zombie sprievod so 150 zombíkmi prichádzajúcimi na našu show, čo bolo skvelé. Takže existuje tento folklór, ktorý sa mi naozaj páči, pretože, vieš, život je príliš krátky na to, aby sme robili len správne veci a robili správne politicky korektné alebo nábožensky korektné veci. Portugalsko je malá krajina a občas sme kritizovaní. Ale potom opäť prichádza Halloween od Moonspell a ľudia ho vždy vypredajú. Takže si myslím, že je to skvelé. A portugalskí fanúšikovia to milujú. Niektorí ľudia prichádzajú aj zo zahraničia, pretože už vedia, že je to skvelá párty. Je to skvelá noc na sledovanie Moonspell. A tiež, keď sa show skončí, hneď sa nás pýtajú, či bude budúci rok nová show na Halloween. A dokonca aj niektoré iné kapely, keď nie sme v zahraničí, mi zavolajú, chystáte sa urobiť Halloweensku show? Povedal som, tento rok nie, pretože sme na turné, urobíme to v zahraničí. Povedia, OK, tak si rezervujem show mojej vlastnej kapele, pretože keď nie, všetci idú na Moonspell. Takže je to skvelé. A budeme mať DJov, budeme mať performerov. Takže je to oveľa viac ako len živá show. Je to párty.
Možno Moonspell neoslavuje niektoré národné portugalské sviatky, ale urobili ste oveľa viac. V podstate ste venovali celý album jednej z najdôležitejších udalostí v histórii Portugalska. Nie som si istá, či to takto môžem nazvať.
Bolo to veľmi dôležité. Milujem Portugalsko, milujem portugalskú kultúru. Je to moja krajina, je to moja kultúra. Má mnoho nedostatkov, ale každá krajina má svoje nedostatky. Žiadna krajina nie je nevinná. Takže mi je v podstate jedno, čo ľudia niekedy hovoria o Moonspell, najmä tu v Portugalsku. Vždy sme boli veľmi nezávislí. Ani nepotrebujeme byť nezávislí. Urobíme 10, 15 show ročne v Portugalsku. Takže nenechávame to, čo robíme v Portugalsku. Ale tiež máme jeden z našich najsilnejších poslucháčskych základní, možno silnejší než v našej vlastnej krajine. A na tom mi záleží. A tiež na tom, že treba oslavovať portugalských básnikov, oslavovať portugalskú históriu. 1755 bol pre mňa vrcholom našej kariéry ako Moonspell. A s najväčšou pravdepodobnosťou sa vrátime k tomuto zvuku, keď nájdem ten správny koncept, ako som to urobil s 1755. A ako som vtedy vysvetlil, bola to veľmi dôležitá udalosť, nie preto, že to bola katastrofa, to bola tá zlá časť, ale preto, že to vyviedlo Portugalsko z neznáma a do moderného Portugalska, kde sme sa už nezameriavali na to, aby sme zabíjali ľudí v mene Boha, ale zameriavali sa na poskytovanie určitých sociálnych podmienok, napríklad obyvateľom Lisabonu. Nie som vôbec politický človek. Vlastne nenávidím politiku v tejto dobe, ale je to niečo, čo je to typické pre malé krajiny a aj veľké krajiny. Nemôžeš vyhovieť všetkým a nemali by ste ani strácať čas premýšľaním o tom.
Presne tak. A niekedy to nevidíme na prvý pohľad, ale aj v najhoršej situácii, aj tie najhoršie veci, ktoré sa môžu stať, môžu mať nakoniec niečo pozitívne.
No, hovorí sa, že je to znovuzrodenie. Takže, keď všetko padá, jediná cesta je hore.
Zaujíma ma, ako ste začali s prípravou, skúškami a aranžmánmi, proste celý proces okolo. Nemyslím si, že píšete hudbu zameranú na orchester, ale znie to dokonale, ako keby práve tak bola zložená.
No, niektorá naša hudba má určitú orchestrálnu a symfonickú atmosféru, nie sme žiadni cudzinci v týchto aranžmánoch. Na Extinct sme spolupracovali s tureckým orchestrom, malým, ale orchestrom. 1755 je prakticky zorchestrované celé. Preto to bol aj základ pre túto show. Ale nikdy sme si nemysleli, nikdy nad tým takto nepremýšľame. Hudbu používame len ako prostriedok sebavyjadrenia, zatvoríme oči a dúfame, že sa to ľuďom bude páčiť. Je to takto od začiatku, takže nič nepovažujeme za samozrejmosť. Vlastne všetko, čo sme robili, orchestrálna show, Wolfheart show, divadelné show v Portugalsku, festivaly, turné, toto bol všetko veľký plán aj na to, aby sme kapelu udržali zaneprázdnenú, aby sme dali kapele nejaký význam, nejaký smer, najmä po pandémii, aby sme dali fanúšikom aj niečo, čo by mohli vlastniť. Čakali na nový album už mnoho, mnoho rokov. A toto všetko, s celým rešpektom ku každému pódiu, bolo urobené. Vedel som, že sa musíme inšpirovať pre nový album. Toto bola príležitosť, ktorá sa sama naskytla. Najprv nám volal promotér z najväčšej arény v Lisabone, DM Theater, kde hrali Iron Maiden, Slipknot či Nick Cave. Samozrejme sme ju trošku premenili, pretože celá aréna má kapacitu 18 000 ľudí, čo je veľa. Iba naozaj obrovské kapely môžu zaplniť takúto arénu, ale prispôsobili sme ju na 5 000 miest a nakoniec sme hrali pre 8 000 ľudí. Bola to najväčšia show, akú sme kedy urobili ako headlineri. A potom, keď nás pozvali, aby sme headlinovali arénu v Lisabone, povedali sme si, no, toto bude naozaj ťažké a náročné, vieš, a kapela sa trochu bála, ale povedal som, áno, okamžite. A mal som už tento predošlý rozhovor s Maestrom Vascom zo Sinfonietta Lisboa pred pár rokmi. Tak trochu sme sa poznali. Sledoval som Sinfoniettu párkrát naživo. Takže som si povedal, že ideme do tejto výzvy v aréne, musíme urobiť niečo, čo sme nikdy neurobili. Takže je pravdepodobne čas, aby sme sa vzchopili a išli hrať s orchestrom a splnili si aj niektoré z našich hudobných snov, pretože počúvať to, čo ste napísali v počítači alebo na klávesoch, hrané ľuďmi a dokonca klasickými hudobníkmi, pre nás to bol vrchol, úplný vrchol tejto skúsenosti počúvať, ako orchester hrá naše skladby. Dokonca aj keď hrali sami, bolo to jednoducho krásne. Znelo to skvele. Znelo to epicky a skvele. Všetko bolo veľmi plynulé. Všetci boli veľmi sústredení. Neexistujú žiadne dramatické príbehy o klasických hudobníkoch verzus heavy metaloví hudobníci. Maestro presne vedel, čo chceme. Chceli sme byť sami sebou a chceli sme, aby orchester vstúpil do nášho hudobného sveta. Tak to aj urobili.
Mali sme Filipeho Mela ako nášho aranžéra. Filipe je náš starý priateľ. Pochádza z jazzu. Je to veľmi uznávaný klavirista tu v Portugalsku, je to človek, ktorý nevie oddychovať. Robí všetko. Robí komédiu. Robí komiksy. Robí kino. Stretli sme ho, pretože režíroval dve naše videá, I’ll See You in My Dreams a Lickanthrope z Alfa Noir. Vieme, že je rovnako bláznivý človek ako sme my, takže sme nakoniec urobili všetky aranžmány, ktoré sú veľmi dôležitou súčasťou orchestrálneho procesu, pretože je to, ako keby ste mali knihu v poľštine, nemčine alebo angličtine a dali ste ju preložiť do portugalčiny, napríklad. To je to, čo Filipe robí. Je to prekladateľ hudby Moonspell do orchestra a späť. Napísal okolo 250 strán hudby a napísal aj pôvodnú skladbu pre intro. Nežiadali sme to, ale presne sme vedeli, že sa nechá uniesť a urobí to. Vybrali sme si repertoár, ja, Pedro, Vasco, maestro a Filipe, aranžér. Všetko bolo veľmi plynulé. Myslím, že to chceli urobiť všetci. Nebol tam nikto, kto by povedal, že sa mu do toho nechce ísť. Trvalo jeden rok, kým sme sa na to pripravili. Všetci sa veľmi tešili na to, že pôjdu na pódium a urobia niečo iné. Tak sme to aj urobili. Výsledok je tu. Už sme mali premietanie s niekoľkými fanúšikmi a bolo to úžasné, pretože sa nesprávali dobre, haha. Boli v kine, ale spievali, kričali, tlieskali, kričali naše mená. Takže si myslím, že je to naozaj živý album. Skutočne reprezentuje Moonspell naživo, tentokrát s orchestrom. Je to niečo, čo ľudia ešte nikdy nevideli.
Poznali členovia orchestra vaše skladby?
Teraz ich už poznajú, haha. Niektorí ľudia hovoria, že je to veľmi paradoxné, ale nie, metal sa zrodil z klasickej hudby. Myslím si, že Baba Jaga od Musorgského je pravdepodobne prvá heavy metalová skladba. Keď som vyrastal, mal som veľa CD a vinylov od metalu a gotiky až po klasickú hudbu. Vždy som miloval ruských skladateľov Stravinského, Prokofieva, Musorgského, ale aj Ravela a tiež Tartiniho. A keď počúvaš Dies Irae od Verdiho, je to ako najsilnejšia skladba. Myslím, že heavy metal sa k tomuto bodu nemôže priblížiť. Takže si myslím, že tam vždy bolo spojenie. Existujú niektorí ľudia z klasickej hudby, napríklad maestro vedel o Moonspell, ale bol veľkým fanúšikom prog rocku. A niektorí z hudobníkov, najmä tí mladší, poznali niektoré z našich najznámejších skladieb. A s orchestrom je to tak, že nehovoríte choďte si vypočuť skladby Moonspell, ale myslím si, že to urobili. A sledovali nás na YouTube, aby dostali tú atmosféru, pretože koncert by mal byť aj o atmosfére kontrastu medzi našimi koženými bundami a ich odevom. Kontrast medzi krehkosťou huslí a mohutnosťou rohov a tiež ohňom na pódiu. Takže to mal byť koncert ako tento. A myslím si, že to bola skvelá skúsenosť. A Sinfonietta de Lisboa, nie sú stabilný orchester. Nie sú metropolitné alebo symfonické teleso. Sú orchester, ktorý sa kreuje pre špeciálne projekty. A všetci hudobníci sú vyberaní Maestrom Vascom. Takto vieš získať najlepších hudobníkov zo všetkých orchestrov, a rovnako aj najlepšie osobnosti. Pretože ak budú hrať kantátu alebo budú hrať nejaký iný repertoár, vybrali by si inak. Teraz prichádzajú hrať s heavy metalovou kapelou. Podľa toho sme vybrali tie správne osobnosti. A už tam bolo pár fanúšikov, nie všetci, ale zopár ich bolo. Dôležitejšie je, že medzi kapelou a orchestrom bola veľká chémia. Prezliekal som sa, aby som išiel na stretnutie s fanúšikmi, ktoré bolo po koncerte. A všetky hudobníčky z orchestra stáli vonku pred našou šatňou, pretože sa chceli odfotiť s kapelou, pretože chceli odísť. Takže tam bolo veľa chémie. A videl som ich potom, Maestra a niektorých hudobníkov, ktorých vidím hrávať naživo. A bolo to veľmi nezabudnuteľné aj pre nich, čo je skvelé.
Áno, pýtam sa len preto, že mám naozaj rada tieto druhy show. Niekedy dokonca cestujeme, aby sme sa na nich zúčastnili. A pamätám si, že to bol naozaj špeciálny moment, bola to orchestrálna show Dimmu Borgir. A jeden z huslistov začal na jednej zo show vážne headbangovať. A bolo jednoducho strašne super. Ten moment bol taký skvelý. Hudba to všetko spája. A je to jednoducho také špeciálne.
Áno, to je najdôležitejšie. Hudba vytvára mosty. Hudba by nikdy nemala rozdeľovať. Metal by nikdy nemal byť rozdeľujúcou hudbou, to platí aj pre klasickú. Natočili sme veľa hudobníkov a niekedy je to veľmi spontánne, pretože cítia, že to nie je také upäté, nazvime to tak, ako klasická alebo operná show. Vieš, je to rocková show, je to metalová show, takže sa na pódiu naozaj cítili uvoľnene.
Odohrali ste stovky koncertov, ale povedal by si, že tento bol ten najšpeciálnejší?
No, môže to znieť ako klišé, ale hrám každý večer, akoby to bol ten posledný. Pretože pochádzam z Portugalska, môj život je úplná náhoda. Nebolo veľa portugalských metalových kapiel, ktoré by robili to, čo robíme my. Takže pre mňa byť na pódiu je úžasné z mnohých dôvodov. Môžem byť sám sebou, môžem byť ponechaný sám na seba, čo je skvelé. A preto sú všetky koncerty veľmi dôležité. A na každom koncerte chcem mať plný zážitok. Takže pre mňa som zvykol hovoriť, ako klišé, môj obľúbený koncert bude ten nasledujúci. Ale tento koncert, samozrejme, žarty bokom, bol pre nás veľmi, veľmi špeciálny. A som veľmi hrdý, keď som ho videl, pretože som si DVD pozrel mnohokrát kvôli strihu. A bol som veľmi hrdý, keď som videl moju kapelu, ako sa baví na pódiu. Keď som videl, ako hráme s úsmevom na tvárach, s radosťou. Áno, radi sme tu a máme za sebou prekrásny orchester. Toto je skvelé. Toto nie je čas na to, aby sme boli nervózni alebo aby sme boli dramatickí. Je to len čas na to, aby sme si to užili. A myslím si, že to je krása tohto DVD a tohto koncertu. Je to to, že cítite, že si to ľudia naozaj užívajú. Nielen z davu, ale najmä z pódia. A nie sú tam žiadne nervózne tiky, nie je tam žiadna úzkosť. Myslím, že možno je to kvôli stovkám koncertov, ktoré som odohral. Rešpektujem ľudí, ktorí majú úzkosť pred koncertom alebo nazvime to trému. Pretože to je tiež hlboký psychologický stav. Ale ver mi, veľa hudobníkov, ktorých poznám, idú na pódium a je to pre nich ten moment. Čakáš 23 hodín v tour buse alebo v hoteli. Cestuješ v lietadle. Skúšaš jeden rok s orchestrom. Takže koncert je len ako, áno, je to veľká úľava. Je to veľký moment.
No to dáva zmysel. Zaujíma ma aj samotné miesto konania. Povedal si, že je to najväčšia aréna. Naozaj sa mi páči dizajn pódia, usporiadanie pódia. Bolo to špecializované alebo navrhnuté kvôli show, alebo takto to vyzerá normálne?
Áno, mali sme dizajn pódia, najmä pre Moonspell. Pretože sme chceli niečo veľmi minimalistické a veľmi elegantné. Mali sme len video po stranách. Nechceli sme z pódia pôsobiť ako niečo rušivé. Takže si myslím, že to vyzerá naozaj skvele. Vyzerá to veľmi elegantne, moderne a jednoducho. Akoby ste boli v múzeu alebo v modernej opere. Pedro, náš klávesák, bol do toho zapojený. Aj náš osvetľovač, Paulo, bol do toho zapojený. Takže sa o to tak trochu postarali. Mali sme vyrobené konštrukcie, všetko bolo ručne vyrobené. Ale myslím si, že to vyzeralo naozaj krásne a elegantne. A neodvádzalo to pozornosť od kapely ani od orchestra. Tri vizuálne body boli divadelné prvky Moonspell, ľahkosť a štvorcové tvary scény. A samozrejme orchester, ktorý už sám o sebe má veľký vizuálny dopad. Takže si myslím, že to vyzerá naozaj dobre.
Presne tak. Pamätám si, že som sledovala stream. Poslali nám vtedy tie linky. A pozerala som sa na to a hovorím si – wow. Pretože je to naozaj špeciálne. Nikdy som nič také na koncerte nevidela. Čo si myslíš ako publikum a fanúšikovia Moonspell prijmú túto nahrávku?
No, musím povedať, že som v rovnakej pozícii ako oni. Pretože nikdy nevedia, čo majú očakávať, ako reagovať. Niektorým ľuďom sa to páči, niektorým ľuďom sa to nepáči. Takže, myslím, môžem povedať, že neviem. Ale viem, že reakcia je veľmi pozitívna z toho, čo som videl na premietaní, pretože som tam bol s fanúšikmi. Keď to príde online, nečítam všetky komentáre. Nie že by som nečítal komentáre vôbec. Čítam komentáre. A myslím si, že je to prejav úcty aj dozvedieť sa, čo si o vás ľudia myslia, a nehovoriť – oh, som príliš veľký na to, aby som čítal komentáre. Úprimne, myslím si, že sa to ľuďom bude naozaj páčiť. Pretože je to veľmi autentické a je to veľmi úprimné. A snažili sme sa byť Moonspell a urobiť to trochu inak. Nie je tam očakávaný repertoár ako keď sme vydali Vampiriu, už to bolo pre ľudí veľmi prekvapujúce. Navyše je to náš druhý živák v rade. Je to aj oslava tohto rituálu, ktorý sa medzi nami a fanúšikmi vytvoril, na čo slúžia živé albumy. Nie sú to len produkty na vyplnenie času medzi albumami. Sú to aj dokumenty, kde ľudia boli. Takže si myslím, že živé albumy patria k hudbe ešte viac ako originálne albumy. Pretože niektorí ľudia tam naozaj boli. Niektorí ľudia nás sledovali naživo. Niektorí ľudia nás pravdepodobne budú sledovať s orchestrom na niekoľkých ďalších koncertoch, ktoré očakávame, že sa uskutočnia v 2026 v Európe a zámorí. Takže si myslím, že tá naša svorka reaguje dobre. Ale nikdy nič nepovažujem za samozrejmosť. Myslím, že som sa poučil.
Počkaj, potrebujem viac detailov. Takže plánujete viac orchestrálnych show v budúcom roku?
Snažíme sa. Máme nejaké ponuky z Mexika, pravdepodobne Bulharska a Českej republiky. Takže pracujeme na niekoľkých ponukách. Nebude to turné, pretože si to nemôžeme dovoliť časovo a ani peniaze na to nie sú, aby sme urobili turné so všetkým týmto orchestrálnym aparátom. Chcel by som odohrať aspoň päť ďalších koncertov s orchestrom. Možno nie festivaly, pretože je ťažké ich získať. Ale uvidíme, pretože hrať s orchestrom nie je lacné. A musia to byť veľké miesta. Musí sa tiež predať veľa lístkov. A je to vždy boj, pretože veľa kapiel koncertuje. Je z čoho vyberať. V dnešnej dobe každý koncertuje, jeden za druhým. Ale ak sa naskytne príležitosť, chytíme sa jej. A fanúšikovia sa o tom dozvedia.
Chcela by som sa ťa ešte opýtať aj na nový album, pretože posledný bol vydaný v roku 2021. Nie som si istá, či môžeš niečo prezradiť.
Myslím, že nerobím veľa tajností. Tento album bude veľmi špeciálny. Myslím si, že je to jeden z najdôležitejších albumov. A prečo? Pretože Moonspell má teraz 33 rokov. A my sami si myslíme a vidíme iné kapely robiť nové albumy. A myslíme si, že niekedy nie sú príliš inšpirovaní na to, aby robili novú hudbu. Tiež by sme mohli žiť z výročia Wolfheart. To bude 30 rokov budúci rok. Potom Sin. Takže by sme sa tým v tomto období mohli uživiť. Takže sme sa museli poriadne inšpirovať pre tento album. A čakali sme takmer päť rokov na tú správnu inšpiráciu. Napísal som stovky textov. Mnohé som vyhodil. Mal som veľa názvov pre album. Skúšali sme veľa smerov. Ale nakoniec sme práve minulý týždeň dokončili predprodukciu. A sme s albumom veľmi spokojní. Neviem, čo si budú myslieť fanúšikovia. Je to veľmi klasický album Moonspell. Veľmi gotický metal, orientovaný na fantasy. Žiadna politika. Žiadna veda. Žiadna spoločnosť. A myslím si, že to je to, čo potrebujem. A dúfajme, že to potrebujú aj fanúšikovia.
Nielen vy to potrebujete, ale povedala by som, že to potrebujeme všetci. Všetci sa potrebujeme dostať z politiky a všetkých tých bláznivých vecí, ktoré sa dejú okolo nás.
Bude to veľmi upokojujúci album pre vás všetkých.
A vyjde budúci rok?
Áno, budúci rok. Čoskoro to oznámime. Myslím, že Napalm Records pracuje na oznámení. V decembri ideme do štúdia. Takže si myslím, že vyjde v lete 2026. A už máme dohodnuté aj nejaké koncerty. Práve sme napríklad oznámili Castle Party, čo je veľká gotická párty v Poľsku. Takže sa tam pravdepodobne s niektorými z vás uvidíme.
Ďakujem ti za tvoj čas. A dúfam, že sa čoskoro uvidíme.
Ďakujem veľmi pekne. Vidíme sa. Na zdravie.
Fernando Ribeiro: ‘’Opus Diabolicum is truly a live album. It truly represents Moonspell live, this time with an orchestra. It’s something people have never seen before.’‘
Today is the day that the newest live album from the Portuguese band MOONSPELL, named OPUS DIABOLICUM, sees the light of day. Today is also Halloween, and we bring you an interview with Fernando, who revealed a lot of interesting information from behind the scenes of this show and, of course, the release of the live album. We also discussed this holiday and managed to get some details regarding the upcoming album, and of course, much more. So sit back and delve into the following lines.
Hello. This is my second time interviewing you, last time we discussed ‘’the cave show’‘, this time we’re going to be discussing ‘’the symphony show’‘. What a leap!
Yes, from underground to arena.
So, let’ s get started and tell me how you are. Of course we need to start with this one, I’m really interested in knowing.
I’m doing great, I just finished the pre-production for the new Moonspell album, so all songs are written, which is a good sign and quite a relief for us. It’s been a while since we made a new album and are just starting off the promotion for Opus Diabolicum that is coming on October 31st. And we are going to finish the year at least as far as live action is concerned with a big show here in Portugal, our annual Halloween show, where we get to share the stage again with our brothers in Dark Tranquility and the Portuguese band Sinistro. So everything is good, life’s good, good readings, good music, good weather still in Portugal.
Can you say it’s still summer in Portugal?
Well, not today, but until yesterday it was still summer, yeah, now it’s getting a little bit, which I prefer, more autumnal, colder, rainier, that’s my kind of weather, but it was really like 27-28 degrees. People were going to the beach. Not me, but a lot of good weather.
I am jealous. It’s freezing here in the morning and it’s really cold, well, it should not be, it should be at least 15 here, it’s really cold.
So winter came early.
Well, so Opus Diabolicum, of course, we will be talking a lot about it and it’s gonna be released on Halloween again. Is this so special for you that in the last couple of years there is always something special connected to Moonspell and Halloween?
Well, we kind of took the idea from Type O Negative, one of our favorite bands. They always made Halloween shows, especially in New York, and when I was growing up. I was very jealous because we played with Type O Negative in a few tours back in the day, but we could never attend their Halloween show. And when Peter died, and the band died with him, of course, we already had this tradition in our minds and we started off like in 2001, I think, with a show in Porto on a film festival, horror film festival. And since then, whenever we are in Portugal, we have a Halloween show. Even Opus Diabolicum was not on Halloween, but it was closed because we didn’t have the arena date for that Halloween show. So we kind of like it. I know people say it’s an American holiday and they are wrong because Halloween has its roots on Celtic mythology, you know, with the cult of the dead, with the cult of the souls, with a certain kind of scope of communicating one last time. So it’s kind of a very romantic story even. But our fans don’t care. They always pack our Halloween shows. And this year is going to be great because we have Dark Tranquility. It’s our way of thanking them and welcoming them as well in our city as they did back in a few tours last year with Moonspell. And we had a great show in Gothenburg, where they’re from. So at that time, I decided we’re going to make a Halloween show and we’re going to invite them too.
Yeah, sure. And you’re actually right. Halloween itself is much, much older than the entire United States of America. However, I would be interested in knowing how people in Portugal celebrate it. Do they take it seriously?
Some people do, but Portugal, our traditions are Catholic. And when we started doing it, some people said, why don’t you celebrate a Portuguese holiday? I say, well, because I’m a Catholic and I don’t feel Moonspell is the right band to celebrate like May 13th, this essential Virgin Mary to the skies or some fiction like that. So it’s a question. It’s important for the people that have this Gothic culture, this metal culture. So we had a lot of things, a lot of different kinds of celebrating throughout the years. In the first few years, people were shy about it. But nowadays they come fully dressed up, they dress up, they put the Halloween shows, costumes. Once in Lisbon, we had a zombie parade with 150 zombies coming to our show, which was great. So there’s this folklore that I really like because, you know, life is too short just to do the right things and to do the right politically correct or religiously correct things. So sometimes Portugal is a small country, and we get criticized. Here comes again the Halloween of Moonspell, but people always sell it out. So I think it’s great. And Portuguese fans love it. Some people come from abroad too, because they already know it’s a cool party. It’s a cool night to watch Moonspell, for example. And also, when the show is over, they ask us if there’s going to be a new show next year for Halloween. And even some other bands, when we’re not abroad, or they call me up, are you going to do a Halloween show? I said, not this year, because we’re touring, we’re going to do it abroad. They say, OK, then I’ll book my own band show, because when you book your own show, everybody goes to the Moonspell show. So it’s great. And we’re going to have DJs, we’re going to have a performer. So it’s much more than just a live show. It’s a party.
And maybe Moonspell may not celebrate some national Portuguese holidays or so, but you did much more. You basically recorded the entire album, about one of the most important events in the history of Portugal. I am not sure if I can call it this way though.
It was very important. I mean, I love Portugal, I love Portuguese culture. It’s my country, it’s my culture. It has many flaws, but every country has its flaws. No country is innocent. So I don’t really care what people sometimes say about Moonspell, especially here in Portugal. We’ve always been very independent. We don’t even need to be independent. We make 10, 15 shows per year in Portugal. So we do not leave what we do in Portugal. But also we have one of our strongest crowds, maybe the strongest in our own country. And that’s what matters to me. And to celebrate the Portuguese poets, to celebrate Portuguese history, 1755 was for me a highlight of our career as Moonspell. And most likely we are going to come back to that sound when I find the right concept, like I did with 1755. And as I explained back then, it was a very important event, not because it was a disaster, that was the bad part of it, but because it took Portugal out of the obscurity and into a modern Portugal where they were not focusing, were not killing people anymore in the name of God, but they were focusing in giving some social conditions, for instance, to the inhabitants of Lisbon. So I think, I mean, I’m not a political person at all. Actually, I hate politics these days, but it’s something that, yeah, you know, but it’s typical of small countries and also big countries. You cannot please everybody and you shouldn’t even waste your time thinking about it.
Exactly. And sometimes we cannot see that at first glimpse, but even in the worst situation, the worst things that may happen might have something positive on it eventually.
Well, they say it’s a rebirth. So when everything goes down, the only way is up.
Well, so let’s continue with the new release. I’m interested in knowing how you started getting ready in the preparation of the rehearsals and the arrangements. I don’t think you write the music aimed at orchestras, but this sounds perfectly like it was aimed at.
Well, some of our music has some orchestral vibe and symphonic, and we are no strangers to those arrangements. On Extinct we worked with the Turkish orchestra, a small one, 1755, it’s virtually orchestrated, and has some organic instruments. That’s why it was also the basis for this show. But we never thought, we never think about anything really that deeply when we are making music, if it’s going to be translated or played by. We just use music as a mean of self-expression and close our eyes and hope people like it. It’s going to be like this. It’s like this since the beginning, so we do not take anything for granted. So actually, everything we’ve been doing, the orchestra show, the Wolfheart shows, the theatre shows in Portugal, the festivals, the touring. This was all a big plan also for keeping the band busy, for giving the band some meaning, some direction, especially after the pandemics, to give the band, the fans also something that they could have. They’ve been waiting for a new album for many, many years. And all of this, with all the respect for every stage was made. I had the idea that we needed to be inspired for the new album. So we did all of this as a kind of, we climbed the steps one by one until reaching what we really wanted to do, which was the new album is coming out and for sure we’re going to talk about it next year. So this was an opportunity that presented itself. First, we got a promoter call from the biggest arena in Lisbon, the DM Theater where Iron Maiden, Slipknot, and Nick Cave played. You know, obviously it was transformed by us because the full arena is 18,000 people, which is a lot of people. Only the really huge bands can fill up this arena, but they adapted it to 5,000 and we ended up playing for 8,000. It was the biggest show we ever did as headliners. And then when they invited us to headline the arena in Lisbon, we said, well, this is going to be really tough and hard, you know, and the band was a little bit afraid, but I said, yes, immediately. And I had this previous talk already with Maestro Vasco from the Sinfonietta Lisboa a couple of years ago. We kind of knew each other. I watched Sinfonietta live a couple of times. So I said, well, to face such a challenge in an arena, we need to do something we’ve never done. So probably it’s time for us to man up and go and play with an orchestra and fulfill some of our musical dreams too, because to listen to what you wrote in the computer or in the keyboard, played by people, played by classical musicians, for us, it was the highlight, totally highlight of this experience to listen to the orchestra playing our songs. Even when they were alone playing, it was just beautiful. It sounded great. It sounded epic and great. Then we started to talk. Everything was very smooth. Everybody was very focused. There’s no dramatic stories of classical musicians against heavy metal musicians. The maestro knew exactly what we wanted. We wanted to be ourselves and we wanted the orchestra to enter the musical world. So they did.
We had Filipe Melo as our arranger. Filipe is an old friend of ours. He comes from jazz. He’s a very reputed piano player here in Portugal, but he’s restless. He does everything. He does humor. He does comic books. He does cinema. We met him because he directed two of our videos, I’ll See You in My Dreams and Lickanthrope from Alfa Noir. We know he’s as crazy as us, so we ended up doing all the arrangements, which are a very important part of the orchestra process because it’s like you have a book in Polish or German or English and you got it translated into Portuguese, for instance. That’s what Filipe does. He’s a translator of Moonspell music to the orchestra and back. He wrote around 250 pages of music and he still wrote an original piece for the intro. We didn’t ask him so much, but we knew exactly that he was going to get carried away and do it. We chose the repertoire, me, Pedro, Vasco, the maestro and Filipe, the arranger. Everything was very smooth. I think everybody wanted to do this. There was nobody there just – oh, I don’t feel like going. We said yes. It took one year to prepare for it. Everybody was very keen on going on stage and doing something different. So we did. The result is there. We already had the screening with a few fans and it was amazing because they misbehaved. They were in the cinema, but they were singing, they were shouting, they were clapping, they were screaming our names. So I think it’s truly a live album. It truly represents Moonspell live, this time with an orchestra. It’s something people have never seen before.
Did the members of the orchestra know your songs?
Now they do, haha. Some people say it’s very paradoxical, but no, metal was born inside classical music. I think Baba Yaga from Mussorgsky is probably the first heavy metal piece. When I was growing up, I had a lot of CDs and vinyls from metal and gothic, but also classical music. I always loved the Russian composers Stravinsky, Prokofiev, Mussorgsky, but also Ravel and also Tartini. And when you listen to Dies Irae from Verdi, it’s like the most powerful piece. I mean, heavy metal cannot get to that point. So I think there was always a connection and vice versa. There are some people from classical music, for instance, the maestro knew about Moonspell, but he was a big fan of prog rock. And some of the musicians, especially the younger ones, knew a few of our most famous songs. And with the orchestra, it’s like you don’t say go to listen to the Moonspell songs, but I think they did. And they watched us on YouTube to get the vibe, because the concert was to be on the vibe to the contrast between our leather jackets and their orchestra attire. The contrast between the fragility of violins and the magnitude of horns and also the fire on stage. So it was supposed to be a concert like this. And I think it was a great experience. And Sinfonietta de Lisboa, it’s not like a standing orchestra. They are not the Metropolitan or the Symphonic, they are an orchestra that comes together for special projects. And all the musicians are handpicked by Maestro Vasco. So we get the best musicians from all orchestras, but we also get the best personalities. Because if they’re going to play a cantata or they’re going to play some repertoire, you will choose differently. So they’re coming to play with a heavy metal band. So we chose the proper ones. And there were already a couple of fans, not all of them, but a couple of fans. What’s more important is that there was a lot of chemistry between the band and the orchestra, the rehearsals on stage. I was getting changed for going to the meet and greet, which was after the show. And all the female musicians of the orchestra were all standing outside our dressing room because they wanted to take a picture with the band now because they wanted to leave. So there was a lot of chemistry. And I’ve seen them after, Maestro and some musicians that I get to see playing live. And it was very memorable for them, too, which is great.
Yeah, I’m asking just because I actually like these kinds of shows. We sometimes even travel to attend that. And I remember it was a really special moment. It was Dimmu Borgir’ s orchestral show. And one of the violin players started seriously headbanging on one of the shows. And he was just so cool. The moment was so cool. The music connects it all. And it’s just so special.
Yeah, that’s the most important. It’s important because it makes bridges.
Music should never be divisive. Metal should never be like divisive music, and also not classical music. And there are some moments of this. We filmed a lot of the musicians, and sometimes it gets very spontaneous. Because they feel it’s not so tight or uptight, let’s call it this way, as a classical show or opera show. You know, it’s a rock show, it’s a metal show, so they were really at ease on stage.
You have played hundreds of shows, but would you say that this was the most special?
Well, it might sound like a cliché, but I play every night if it’s the last night. Because I came from Portugal, my life is completely by chance. There weren’t many Portuguese metal bands doing what we do. So for me to be on stage, it’s amazing for many reasons. Because I can be myself, I can be left alone, which is great. And so all shows are very important. And in every show, I want to have the full experience. So for me, I used to say, as a cliché, my favorite show is going to be the next one. But that show, obviously, jokes apart, it was very, very special for us. And I’m very proud when I saw it, because I watched the DVD many times because of the editing. And I was very proud to see my band having fun on stage. To see us playing with a smile on our faces, with joy. Yeah, we like to be here and we have a bloody orchestra behind us. This is great. This is not time to be nervous or not time to be dramatic. It’s just time to enjoy it. And I think that’s the beauty of this DVD and this show. It’s that you feel people are really enjoying it. Not only from the crowd, but especially from the stage. And there is no nervous tics, there’s no anxiety. I mean, maybe it’s because of the hundreds of shows I did. But to arrive at a show, and I respect people that have show anxiety or stage fright. Because that’s a deep psychological condition too. But believe me, a lot of musicians I know, to go on stage is just a high moment. You wait 23 hours on the tour bus or in the hotel. You travel in a plane. You rehearse for one year with the orchestra. So the show is just like, yeah, it’s a big relief. It’s a big moment.
Makes sense. I’m interested in the venue itself. You said it’s the biggest arena. I really like the stage design, the stage setup. Was it specialized or designed because of the show or this is the way it looks normally?
Yeah, we had the stage design, especially for Moonspell. Because we wanted something very minimal, very elegant. We just had the videos on the side. Because for us, we didn’t want to distract a lot from the stage. So I think it looks really great. It looks very elegant, modern and simple. Like if it was in a museum or a modern opera house. So for me, it was that stage set. Pedro, our keyboard player, was involved with it. Also our light guy, Paulo, was involved with it. So they kind of handled that. We had the structures made, everything was handmade. But I think it looked really beautiful and elegant. And it didn’t take the attention from the band and from the orchestra. The three visual points were the theatrics of Moonspell. The easiness and square forms of the scenario. And of course the orchestra, which in itself, with all the brass, with all the woods. They have impact already, visually. And the mix has an impact. So I think it looks really good.
Exactly. I remember I was watching the stream. We were sent the links that time. And I stared at it and I was like – wow. Because it’s really special. I’ve never seen anything like that at a concert. What do you think? How will the Moonspell audience and fans and fandom receive this record?
Well, I have to say I’m in the same shoes as them. Because they never know what to expect, how to react. Some people like it, some people don’t like it. So, I mean, I can say I don’t know. But I know that the reaction is very positive. From what I’ve seen, especially in the screening, because I was there with the fans. When it comes online, most of the comments, I’m not there reading all of them. Not that I don’t read comments. I read comments. And I think it’s a show of respect also to learn what people think about you and not say – oh, I’m too big for reading comments. So I think that, honestly, I think people will really like it. Because it’s very authentic and it’s very genuine. And we tried to be Moonspell again and to do it a little bit differently. Not the expected repertoire. Like when we released Vampiria, it was already very surprising to people. So a live album and it’s our second one in a row. It’s also to celebrate this ritual that’s established between us and the fans. That’s what live albums are for.
There are not just fillers in between. They’re also a document where people have been. So I think in a live album, we even belong more to the album than on an original. Because some people have actually been there. Some people have been watching us live. Some people probably watch us with the orchestra in a few shows that we expect to book for 2026 in Europe and overseas. So I think the pack is reacting well. But I never take anything for granted. I mean, I’ve learned my lesson.
I need more details. So you’re planning more orchestral shows next year?
We’re trying. We have some offers from Mexico, probably Bulgaria, the Czech Republic. So we’re working on a few offers. It’s not going to be a tour, because we cannot afford time and money to do a tour with all these orchestral apparatus. I would like to play at least five more shows with the orchestra. Maybe not festivals, because it’s hard to get. But let’s see, because it’s not cheap to play with an orchestra. And it has to be like big venues. And it has to be lots of tickets sold. And it’s always a fight, because a lot of bands are touring. There’s a lot to choose from.
Everybody’s touring these days, back to back. But if the opportunity shows up, we’ll grab it. And the fans will know about it.
I would like to ask you also about the new album, because the last one was released in 2021. Not sure if you are willing to reveal anything, but at least a bit.
I mean, I don’t make a lot of secrets. I mean, this album is going to be very special. I think it’s one of the most important albums. And why? Because Moonspell is now 33 years old. And ourselves, we think, and we see other bands doing new albums.
And we think sometimes they’re not too inspired to do new music. That we could live being in a legacy with Wolfheart. This is going to be 30 years next year. Then Sin. So we could make a living out of that. So we had to be inspired for this album. And we waited almost five years to be inspired. I wrote hundreds of lyrics. I threw them out.
I had many album titles. We tried many directions. But finally, we just finished pre-production last week. And we are super happy with the album. I don’t know what the fans will think. It’s a very classical Moonspell album. Very gothic metal. Very fantasy oriented. No politics. No science. No society. And I think that’s what I need. And hopefully what the fans need too. And I think this will be my list.
Not only what you need, but I would say we all need it. We all need to be out of politics and all of those crazy things going on.
It’s going to be a very comforting album for you guys.
And will it be released next year?
Yeah, next year. We’re going to announce it soon. I think Napalm Records is working on an announcement. But we’re going to the studio in December. So I think it will be released in the summer of 2026. And we already got some gigs lined up. We just, for instance, announced a Castle party. So it’s a big gothic party in Poland. So we’ll probably see some of you guys there.
Thank you for your time. And I hope to see you very soon.
Thank you so much. Bye bye. Cheers.
photo credit: Rui Vasco
