Nitrianski AS THEY RISE pretavili roky zmien do úderného materiálu a dokazujú, že slovenská tvrdá scéna má svetu čo ponúknuť. Ich zvuk už dávno nie je len o žánrových nálepkách. Je to precízne vyskladaná mozaika tvorená surovým growlom, chytľavými melódiami a nekompromisnou elektronikou. Prežili kompletnú obmenu zostavy a dnes vám v novom singli Throne i na EP Echoes servírujú svoju najosobnejšiu spoveď. Ako vyzerá život kapely, ktorá do živých vystúpení odovzdáva 100 % svojej energie a pretláča sa klubovou scénou?
Ahojte AS THEY RISE! Poďme rovno na vec. Na úvod by ma zaujímal aj pohľad do vašej histórie a tiež sa nám trošku predstavte v prípade, že tu máme aj čitateľov, ktorí o vás ešte nepočuli.
ATR: Ahojte, sme As They Rise, slovenská djentcore kapela. Naša základňa sa nachádza v Nitre aj keď sme každý z iného kúta Slovenska. Ak ste o nás ešte nepočuli tak to odporučam napraviť – ideálne vypočutím nášho najnovšieho singlu Throne.
Sami svoj štýl označujete ako „djentcore“. Spojiť metalcorovú agresiu s matematickou presnosťou djentu a elektronikou vie byť niekedy ako skladať Rubikovu kocku. V čom je pre vás táto kombinácia najviac oslobodzujúca a kde naopak narážate na mantinely, kedy si poviete: „Okej, toto už je príliš prekombinované“?
ATR: Náš hudobný smer je o veľkej skladateľskej slobode a kombinovaní prvkov rôznych hudobných žánrov. Snažíme sa to zaobaliť tak aby to nakoniec dávalo pre poslucháča a aj pre nás zmysel, aby všetko do seba zapadlo a bola to hudba s našou identitou. Tá hudba je moderná, postavená na pevných základoch – djentových / metalcore-ových riffoch, ku ktorým už produkčne dotvárame atmosféru a dávame tomu ten špecifický feel. Prekombinovanosti sa nebojíme, ak k tomu príde, máme už ten skladateľský cit pre to čo ponechať a čo nie.
Keď porovnáme album Reborn a EP Echoes, je tam vidieť obrovský skok v tvrdosti aj experimentovaní. Museli ste ako hudobníci a ľudia najprv vnútorne „dospieť“ alebo si niečo “odžiť”, aby ste dokázali tvoriť takto komplexnú a tvrdú hudbu?
Frederik: Z prvého albumu Reborn zostal už len „žáner na papieri – „metalcore”, ktorý sme momentálne poňali po po svojom. Samozrejme osobnostne sme skill na skladanie tejto hudby tiež nemali hneď a každý z nás na to musel muzikantsky dozrieť.
Michal: To tiež platí v prípade zostavy, ktorá sa od prvého albumu úplne zmenila, zostal som už len ja ako frontman, postupne sa menili ľudia okolo. To malo obrovský vplyv na smerovanie celej kapely.
Názov Echoes evokuje niečo, čo sa vracia z minulosti, prípadne niečo, čo po nás zostáva. Čie ozveny na tomto EP vlastne počujeme? Sú to ozveny vašich vlastných minulých chýb, alebo skôr reflexia sveta okolo nás?
Frederik: EP Echoes dostalo takýto názov z toho dôvodu, že songy na ňom boli veci, ktoré sme skladali počas 4 rokov odkedy sa kapela začala meniť. Boli to akési ozveny toho čím sme si za ten čas prešli, je v nich obsiahnutý náš rast, ale aj niečo za čim sa vieme ohliadnuť a na čom stavať.
O Echoes hovoríte ako o vašom najosobnejšom materiáli. Pre metalových spevákov je často očistné vykričať zo seba tie najtemnejšie emócie. Je pre vás tvorba a texty na tomto EP formou terapie, alebo je niekedy ťažké tie rany znova otvárať na pódiu pred ľuďmi?
Frederik: Na textoch pracujeme spoločne s Michalom a vždy je to osobné. Texty sú ale aj o celospoločenských témach, a dávame do nich kus seba. U nás ide skôr o osvetu a nastolenie zrkadla pre poslucháča a tento svet, v ktorom si tu žijeme.
Michal: Z môjho pohľadu máš pravdu, ide aj o terapiu – čo mi veľmi pomáha dať zo seba von veci, ktoré v sebe riešim a odzrkadľujú môj pohľad na život a svet okolo mňa.
Elektronika na novom EP už nie je len jemným pozadím, ale plnohodnotným prvkom vášho zvuku. Ako hľadáte balans medzi chladnou, digitálnou elektronikou a tou surovou, ľudskou agresiou živých nástrojov a spevu?
Frederik: Balans sa tak nejak sám vytvoril, niekde môžu byť časti čisto elektronické, niekde čisto surový breakdown. Nehľadal by som konkrétnu odpoveď na to ako. Ide to skladateľsky pocitovo tak trochu samé, ako sa nám kompozicia a vibe páči. Asi tieto hudobné zložky ani nejak pri skladaní neoddeľujeme.
Od roku 2016 ťaháte As They Rise na slovenskej a českej scéne. Ako sa za tých 10 rokov zmenilo vaše vnímanie „úspechu“ v kapele?
Michal: Najväčšiu satisfakciu cítim počas koncertov. Pre mňa je najväčší motor energia od ľudí, ktorí na koncert prídu, bavia sa, sú pod pódiom v moshpite a robia bordel. Ľudia, ktorí sa za nami zastavia po koncerte, alebo pri merchi a chcú fotku, podpis, alebo len tak pokecať. To je pre mňa dôvod, prečo v tom celom vidím zmysel.
Frederik: Pre mňa je úspech keď sa na našu hudbu ľudia bavia na koncerte, dávajú nám naspäť energiu ktorú im na pódiu odovzdávame. Keď ľudia streamujú našu hudbu, lebo ich baví. Keď im naša hudba niečo dáva. A potom osobne pre mňa (skladateľsky), je úspech to, keď si naše skladby vo finálnej podobe vypočujem a poviem si – toto je banger.
Slovenská klubová scéna vie byť niekedy krutá a dotiahnuť ľudí na tvrdú domácu produkciu býva boj. Čo je podľa vás tým najväčším tajomstvom úspechu, ako prebudiť slovenské metalové publikum z letargie?
Frederik: Určite je kľúčovým dobré pred koncertné promo, ak ťa ľudia nepoznajú, skúsiť ich zaujať v online priestore upútavkou. A potom, nezávisle na tom koľko tam príde ľudí, predviesť kvalitnú show, podloženú kvalitnými nahrávkami. Tých pár ľudí ktorí tam prídu, si potom vedia odniesť pocit, že toto bolo veľmi dobré a chcem prísť znova, možno zavolám aj kamošov. Treba to budovať postupne, asi taký je môj názor na toto.
Michal: Súhlasím s Fredom, promo je kľúčové. Pre mňa je to ale hlavne o hraní – veľa a všade kde sa dá. Dôležité je aj rozposielanie proma promotérom, klubom a využiť každú možnú príležitosť.
Kombinujete growly, melodické screamy a čisté spevy. Ak by ste mali definovať, akú emóciu vo vašich textoch reprezentuje surový growl a akú naopak melódia, ako by to znelo?
Frederik: Neviem či to takto deliť, záleží aj na texte ktorý tou vokálovou technikou podávaš zo seba von, a aj na prevedení. Keď je niečo growl, neznamená to že tým chcem vyjadriť len hnev a brutalitu. Skôr ide o hudobnú štylistiku a emócia je situačná – podľa kontextu.
Na metalcore/djent scéne sa často riešia globálne témy – kolaps spoločnosti, technológie, mentálne zdravie a podobne. Keď píšete texty, snažíte sa skôr analyzovať vlastné vnútro, alebo sa pozeráte na svet z makro pohľadu a hnevá vás, kam ako ľudstvo smerujeme?
Frederik: Momentálne sú texty hlavne o tom makro pohľade na našu spoločnosť. Nevyhýbame sa však ani témam vychádzajúcim zo samých seba. Je to asi všehochuť toho, čo spomínaš.
Živé vystúpenia As They Rise sú známe obrovskou intenzitou. Hudba, ktorú hráte, si vyžaduje 100% fyzické aj psychické nasadenie. Stalo sa vám už niekedy, že vás tá energia na pódiu tak zomlela, že ste po koncerte zostali v zákulisí len ticho sedieť a neboli ste schopní slova?
ATR: Zomletí sme veru po show pravidelne, vždy nechávame na stagei
100%-ný výkon. Ale slová z nás dostanete, veľmi radi po koncerte pokecáme s každým, kto za nami príde. A aj keď sme zničení tak na toto tam energia stále je. Snažíme sa vždy zostať aj na ďalšie kapely a byť v klube, či na festivale čo najdlhšie ako sa dá.
EP Echoes je vonku, je to silný statement vašej identity. Čo bude nasledovať?
ATR: Aktuálne bude nasledovať LP Visions, ktoré vyjde koncom tohto roka, priebežne budeme dávať von single, a už sme začali našou najnovšou novinkou “Throne”. O pár dní vydávame ďalší singel, takže práce je stále viac než dosť.
Hovorí sa, že druhá dekáda fungovania kapely býva tá najťažšia, lebo vyprchá počiatočný mladícky zápal a prichádzajú dospelé povinnosti. Čo je tým motorom, ktorý vás drží pokope a tlačí dopredu?
ATR: Hudba je súčasťou života nás všetkých. Odmalička sme boli s hudbou spätí, či už v menšom, alebo vo väčšom meradle. Je pre nás skôr životným štýlom. Dopredu nás tlačí to, že by sme sa chceli dostať na veľké stage a robiť hudbu ktorú si vychutnávajú masy ľudí.
Vizuálna stránka kapely (obaly, merch, klipy) je dnes v djente nesmierne dôležitá. Ako veľmi sa podieľate na vizuálnom koncepte a ako vizuálne dotvára príbeh, ktorý rozprávate hudbou?
Frederik: Čo sa týka vizuálu, dlhšie sme sa v tom hľadali, ucelenú podobu sme tomu dali tento rok. Viditeľné to v našom najnovšom klipe „Throne”, alebo na fotkách z našich live shows. Všetci máme svoj štýl ale ucelene to už pôsobí koherentne.
Keď utíchne posledný tón z vášho setu, ľudia odídu z klubu a vy budete baliť nástroje do dodávky – s akým pocitom alebo myšlienkou v hlave by ste chceli, aby tí ľudia odchádzali domov?
ATR: S pocitom, že sa chcú vrátiť na náš koncert a tú atmosféru zažiť znova.
Chceli by ste niečo odkázať fanúšikom na záver?
ATR: Sme vďační každému jednému človeku čo nás akoukoľvek formou podporuje, radi vás uvidíme na našich koncertoch, a tešíme sa na to čo prinesie budúcnosť.
