Gothic metal, ako si ho možno na prvú nepredstavíme, ale mali by sme. Tak sa prezentuje CREMATORY so svojím najnovším počinom. Už titulná Destination nastavuje latku pomerne vysoko – hutné chytľavé gitary, Gerhardove vokály prerážajúce až do kostí a na pozadí klávesy, ktoré v tomto prípade udávajú rytmus. Skladby neprechádzajú plynule, už pri The Future Is A Lonely Place je citeľná zmena rytmu aj celkovej atmosféry skladby a tak album nevyznieva monotónne. Pri čistých vokáloch, ktoré sú v tejto skladbe častejšie ale počuť silný Gerhardov prízvuk a angličtinu, ktorá mne občas trhá uši, ale žiť sa s tým dá. Zmenu prináša skladba s jedným z najsilnejších refrénov Welt Aus Glas, ktorá je zároveň jediným kúskom v nemčine. My Girlfriend’s Girlfriend je mierne monotónna a nevýrazná, priam zabudnuteľná. To je asi tak, keď sa ľudia v rokoch snažia priniesť niečo provokatívne a sexi. Už to tam asi proste nie je. Skladbu som skoro mal chuť preskočiť. V podobne pomalšom tempe, ale našťastie záživnejšie sa prezentuje After Isolation. Rozbiehame sa a dostávame sa do záživnejších vôd s My Own Private God, zhruba v dvoch tretinách skladby ma ale zaskočí niečo medzi spevom a recitovaním, ktoré skladbu mierne udupe do priemeru. Industriálnejšie Days Without Sun je azda najsilnejšou skladbou albumu, ak nie obsahom, tak určite vďaka faktu, že som si nevedel prestať pokyvkávať hlavou. Škoda azda len toho, že ide zároveň o najkratšiu skladbu. Záver albumu patrí dvojici skladieb – opäť baladickejšej, atmosférickejšej Deep In The Silence a hutnejšej Banished Forever. Prvá menovaná opäť výrazne vyzdvihuje Gerhardov prízvuk a čudnú angličtinu, inak ide ale o pomerne podarený kúsok, ktorý je z pomalších na albume najvydarenejšia. Banished Forever je výstižnou bodkou za albumom – človek sa aj zabaví, aj zostane zmätený. Je tam energia, ale aj nevýrazné pasáže a zhruba vystihuje celý album.
Kapela vďaka remasteringu načrela do svojej staršej tvorby a inšpirovala sa, čo sa im podarilo. Album má dušu, album má myšlienku a myslím, že fanúšikovia si na ňom zgustnú. Pre mňa tam bolo niekoľko rušivých elementov, niekoľko nevýrazných skladieb, ale nemôžem povedať, že by som sa pri tomto kúsku nudil. Minimálne titulná skladba a Days Without Sun sa určite dostanú aj do mojich playlistov a aj napriek tomu, že nemčine nejak výrazne neholdujem, Welt Aus Glas má svoje nepopierateľné čaro. Myslím, že novinka Destination si určite nájde svojich fanúšikov, ale skôr pôjde o užší profil fanúšikov tohto subžánru.
7/10
