ENGLISH BELOW
Dnes si prečítate zaujímavý rozhovor o kapele, ktorá premieňa starodávne mýty na drsný, slnkom presvetlený protisvet nazývaný Mesopotamian metal. Ashmedi hovorí o ľudských konfliktoch, najmä o utrpení detí, a o pokrytectve vodcov, ktorí pokračujú, akoby sa nič nestalo. Ich zvuk – označovaný ako „Mesopotamian metal“ – si nárokuje južanskú, slnečnú kultúrnu identitu čerpanú z kolísky civilizácie, nie len ako gýč. Sentinels of Shamash čerpajú z mytológie a okultných tém ako metafor pre skryté dimenzie a moderných technologických či politických polobohov. Pripisovanie „magick“ signalizuje duchovnú energiu a pomyselnú ‘štipku korenia’ v prevedení a nahrávaní; napriek novej podpore od labelu sú finančná neistota, zrušené turné a chaos v priemysle prekážkou pre financovanie, ale aj samotné koncertovanie.
Ahoj. Asi si ma nepamätáš, ale stretli sme sa v Banskej Bystrici v roku 2015.
Banská, to je to druhé mesto. Pamätám si to miesto. Už sa mi to vracia. Bol to veľmi, no, bolo to zaujímavé miesto.
Áno, bol to festival, kde ste hrali.
Áno, bol to pre nás zvláštny event, ten festival. Nevedeli sme o tom mieste veľa, ale pamätám si, že sme trávili čas v centre mesta. V kaviarňach, bolo tam veľa študentov, a bolo to také čarovné. Pamätám si centrum. Šli sme sa pozrieť po meste.
Dúfam, že si sa tam veľmi neopil, niekedy je v tom meste veľká sranda, haha.
Nepamätám si, ale nie, nepili sme. Pred hraním nikdy nepijem. Bolo to tam veľmi čarovné. Teraz si to vybavujem. Na tom rohu bola kaviareň. Mám zvláštnu pamäť na obrazy, a áno, bolo to veľmi zaujímavé miesto.
Ako sa máš?
Mám sa dobre. Sme tu. Hudba vyšla, konečne, po dlhom čase. A som nažive. Som nažive. To je dobré.
Viem. A to bude vlastne moja druhá otázka. Nechcem hovoriť o politike ani nič také. Ide len o hudbu. Ale ako vnímaš tú situáciu, čo sa deje?
Pre mňa, vždy, keď sú konflikty a podobne, ide o filozofiu toho všetkého. Je to hrozné, pretože nikoho sa nepýtajú civilistov. A keď sa zraní dieťa, naozaj ma to naserie. Kto má na to právo? To sú politici, ktorí dostávajú platy na to, aby zabíjali deti. A je to v poriadku. Vieš, je to v poriadku. Je to normálne. Oni obedujú, povedia „stretneme sa“, a potom sa stretnú o týždeň. Deti vybuchujú. Sú trhané ako mäso a steaky. A oni povedia „stretneme sa, hovorili sme a odsúdili sme to“. Videl som veci, ktoré nechceš vidieť. Plačem, keď vidím, čo sa stalo mnohým deťom. Taký je život. Je na tom postavený. Náboženstvo, rešpektuj svojho šéfa, svojho politika. A oni nechajú všetkých sa hádať v televízii kvôli voľbám. A nútia ľudí nenávidieť sa navzájom. A niekedy sú tí politici, tí vodcovia, niekedy spolu sedia pri večeri. Vieš, je to úplne hnusné. Čo viac povedať? A osobne, moja rodina sú expatrianti, vysťahovalci. Sú zo zahraničia. Narodil som sa v Jeruzaleme. Majú kresťanské zázemie. Nie sú Izraelčania, nie Palestínčania, vieš, nie občania. Sme niekde v strede, a vidím to, ale nemôžem o tom hovoriť. Doslova. Mám podpísaný papier. Nesmem o tom hovoriť verejne. Pýtajú sa „chceš sa vrátiť? Podpíš tento papier. Môžeš povedať, že nie si šťastný, že je vojna, ale ďalej už nemôžeš.“ Preto som ticho. Ľudia hovoria „povedz niečo“. Povedz. Ja hovorím „áno“. Práve teraz venujete pozornosť tomu, čo sa deje, pretože je to v televízii. O rok budete mať iné záujmy. Takže nič nebudem hovoriť. Áno. Nie je to dobré. Nie je to dobré. A teraz som v Jeruzaleme, u maminy, a nad nami sú rakety, vieš. Dúfam, že počas rozhovoru nebudú sirény, lebo sa to ozýva aj v telefóne. Tú časť môžeš prepísať. Toto nie je politika, som humanitárny, vieš.
Presne preto som sa to chcela spýtať — ešte raz, nepýtam sa na politické dôvody ani nič také. Pýtam sa ťa ako civilistu.
Pre mňa o tom niet diskusie. Deti sa nesmú nikdy zraniť. Existuje alternatívna realita, kde si ľudia vyriešili problémy bez toho, aby sa navzájom vyhadzovali do vzduchu.
Mohli by byť takéto situácie dôvodom, prečo sa rozhodneš tvoriť hudbu a texty, ktoré sú vlastne plné mytológie a histórie a nie sú priamo založené na realite, v ktorej skutočne žijeme?
No, tak nejako som si musel vytvoriť vlastnú realitu a únik. Ale v textoch je metafora, ktorá sa skutočne týka vecí, čo sa dejú dnes. A nechcem to priamo spomínať, aby som neovplyvňoval myslenie iných. Naše texty sú veľmi metaforické, s viacerými významami, viacerými pravdami. Ako kapela vždy hovoríme — nechcem s vami hrať futbal. Nechcem vstúpiť na to ihrisko. Som niekde inde. Chápeš, čo myslím? Mám svoje veci. Neprinútite nás, aby sme vstúpili do hry, ktorú hrajú oni. Chcú ťa vtiahnuť dovnútra, a ja nechcem. Chcem to presiahnuť a pozrieť sa na niečo viac kozmické. Sme vaky plné baktérií alebo možno je celý vesmír v každom človeku. Takže všetky tie hranice, rasa, kultúra — to pre mňa nie je podstatné. Len ty si môžeš vybrať pekné veci z toho, krásu ľudstva. Zem je taká malá. Nechápete to. Je to ako moja susedská ulica. Niekedy len niekam priletím a zájdem do tej istej kaviarne. A oni na mňa povedia „ó, si tu“. Ja že áno. Ani nevedia, že v tej krajine nežijem. A potom prídem do inej krajiny, som v tej istej reštaurácii. „Nevidel som ťa rok.“ „Áno, jasné.“ Svet je malý. Bol som vychovaný v medzinárodnej komunite. Od malička som bol s Nemcami, Francúzmi, Američanmi, Filipíncami, Japoncami, Ghancanmi. Normálne. Všetci sme boli na medzinárodnej škole. A bolo to úplne bežné. A dobré na tom bola rôznorodosť jedla a hudby. To sa mi páčilo. Planéta je veľmi malá. Všetci sme ľudia. Všetci začnú hovoriť o rase, ktorá v skutočnosti neexistuje ako fakt. Raz som povedal vtip rasistovi: „Vidíš toho Mustanga, toho červeného? Je rýchlejší než ten žltý.“ On na to: „Nie, majú rovnaký motor, je to rovnaké auto, hlupák.“ Ja: „Presne.“
Hudba, hudba, hudba. Prevráťmestranu. Keď som začala počúvať vašu hudbu pred rokmi, keď som na kapelu narazila prvýkrát, opisovali ju ako mezopotámsky metal. Ako to teraz definuješ? Stále by ste to tak nazval?
No, áno. Chcel som sa odlíšiť, lebo pochádzame z black metalového zázemia, ale s trochou thrashu. Chcel som však definovať druhú polovicu sveta, Stredomorie a podobne. Ľudia hovoria, že je to východné. Ale ak sa pozrieš, je to naozaj východ? Je to tak trochu centrum, kde sa kultúra začala. Chcel som ukázať niečo iné – základne, ak je sever, my sme juh. Ak je zima, my sme leto. Ak je mesiac, my sme slnko. Chápeš ma? Solárna energia. A je to z kolísky civilizácie. Mnohé kapely čerpajú svoje názvy z textov. Ja hovorím, my sme odtiaľ. Tak to musím reprezentovať. Keď to reprezentujem, musíme byť čo najlepší, aby sme to reprezentovali. Keď nesieš vlajku, nesmie to byť gýč. Chcel som tomu dať názov, slová namiesto zvuku — mezopotámsky metal. Hovoríme o regióne, o kozme, o niečom okultnom, o mezopotámskej tematike. Ja to volám sumerský thrashing black metal alebo mezopotámsky metal, len ako rýchlu referenciu. Ale nakoniec sme len extrem-metalová kapela z našej strany, náš vlastný zvuk. A to je náš vlastný zvuk.
Vraciate sa s novou hudbou po viac než dekáde. Prečo to trvalo tak dlho?
Veľmi jednoducho. Bola to reťazová reakcia. Po prvé, úspech Enki nás donútil koncertovať bez prestávky. Mali sme asi 10 turné v Európe. Keď som na turné, posledná vec, na ktorú myslím, je komponovanie, lebo žijem starými piesňami. Keď prídem domov, hodím gitaru do kúta. Nechcem ju vidieť. Niekedy som tiež zraniteľný. Nemám manažéra. Keď kapela rastie, nemáš žiadny firewall. Môžeš prísť do styku s toxickými ľuďmi a to sa mi začne vkrádať do systému. A nechcem to, chápeš? Chcem byť čistý, keď hrám. Potrebujem únik, nie opak. To ma ovplyvnilo. Potom prišiel COVID. A povedali nám, počkajte. Po COVIDe sme šli nahrávať do štúdia v Grécku pred tromi–štyrmi rokmi. A tam nás napálili, oklamali, zobrali peniaze, všetko odkladali rok, rok a pol. Museli sme riešiť núdzové nahrávanie v Nemecku. Preto je to EP, nie album. Potrebovali sme niečo vydať. Takže to bola reťazová reakcia a nebolo to v mojich rukách. Niekedy potrebuješ manažéra.
Nové EP sa volá Sentinels of Shamash. Dúfam, že to vyslovujem správne. Opäť, čo sa týka textov, stále sa pohybujeme v mytológii. A mám otázku — ak môžeš prezradiť, ktoré príbehy toto EP najviac inšpirovali?
No, napríklad singel Shadows and Light je len moja reflexia sveta. A dokonca aj Kabbala, čo je jedno z okultných tém Blízkeho východu — keď sa na ňu pozrieš bez náboženského kontextu, hovoria, že celá realita, celý kozmos, je len 1 %. Za tým je ďalších 99 % vecí, ktoré nepoznáme. Môže to byť čokoľvek. Je to takmer ako vedecká kvantová teória. Vždy hovorím, že mágia je len neobjavená veda. Taká je tá pesnička — hovorieva sa, že všade okolo nás sú iné dimenzie, iné veci, ktoré nevnímame. V minulosti sme nevedeli o ultrafialovom alebo infračervenom spektre. To je jednoduché — nevedeli sme, že existujú, ale existujú. Predstav si to pri ďalších veciach, ktoré náš mozog nechápe — viac dimenzií s viacerými možnosťami, všetko naraz.
Sentinels of Shamash, Raptors of Anzu — je to príbeh o démonovi menom Anzu z Mezopotámie, ktorý ukradol vieru, alebo tabuľky viery. Ja to však rozprávam v inom príbehu. Všetko, čo sa dnes deje, je podobné — sú sily, ktoré sa snažia zmeniť naratív alebo ti naratív vtĺcť. Rozlož všetko, čo si sa naučil, a snaž sa objaviť a otvoriť myseľ. Je tam skreslenie v mysli, ako poistka, ktorá ťa drží dole. Keď ju otvoríš, je to tak, akoby si si dal mentol alebo sa osprchoval — vidíš lepšie, farby, všetko.
Jeden song je o Gilgamešovi, tiež o siedmom verdikte. Príbeh o Gilgamešovi je metafora. Môže to byť poloboh. Polobohovia môžu byť tiež pokročilá kybernetika alebo možno umelá inteligencia. Hovorí sa, že on je poloboh a z jeho pohľadu to tak robí. Ale hrdinom príbehu je vlastne jeho najlepší priateľ Enkidu, ktorý zomrel v bitkách — v podstate pokročilé bytosti. Takže možno je to o tom chlapíkovi, ktorý si nemohol povedať svoj príbeh, lebo zomrel, a tak hrdinom zostal Gilgameš. V texte sú takéto vrstvy a skryté narážky.
Niektoré časti piesní znejú dosť technicky — hudobne. Ktoré skladby alebo pasáže vás v štúdiu technicky najviac potrápili pri nahrávaní?
Vieš, niekedy, povedzme v extrémnom metale, ak bubeník príde zahrať pre nás, dokáže prehrať túto pesničku aj tamtu, lebo sú vyvážení. My sme založení na rocku. Mladá generácia vstupuje do tejto hudby cez extrémny metal, naučia sa hrať rýchlo. A ja poviem „super, zahraj mi Perfect Strangers od Deep Purple.“ A uveríš, že človek bez rovnováhy zlyhá. Potrebujem počuť hi-hat dýchanie. Takže technické niekedy znamená jednoduché veci, ktoré pekne plynú, znejú ľahko — plynú ako vodopád alebo teplý čaj. A niektoré technické veci sú vlastne jednoduchšie. V Sentinels, v Raptors of Anzu, sú pasáže, čo ti zničia prsty. Skús ich hrať a spievať zároveň — pýtaš sa, prečo som to urobil? Cvičil som dookola. Napísal som to, ale nespieval som to, teraz to musím hrať a spievať. Je to stará pravda — treba trénovať a trénovať. Potrebuješ balans medzi technickosťou, exhibíciou a jednoduchosťou. Niekedy jednoduché môže byť náročnejšie. Nie je to o fetiši — niektoré kapely to preháňajú: „Som rýchlejší.“ Chceš šoférovať Porsche alebo pretekárske auto, čo ide rýchlo len rovno? Neotočíš, nezabrzdíš. Musíš byť všestranný ako umelec.
V ďalšej otázke by som sa chcela opýtať na obal — je šialený. Je tam toľko detailov. Aká bola myšlienka za ním? Fanúšikovia sa naň môžu dívať hodiny a stále nachádzať nové veci.
Presne o to ide. Pozeraj sa ďalej, ponor sa doň. Mali sme už zložité ilustrácie aj predtým, ale toto je iný prístup. Bola to najprv skica, potom vyfarbené. Umelec sa volá Nestor z Mexika. Robil nám pár tričiek v minulosti a má svoj štýl. Niektorí z nás si neboli istí, či do toho ísť, ale ja som chcel niečo symbolické, čo by nieslo časti textov v dizajne. On skúšal, ja som priebežne korigoval. Keď si myslel, že nechceme pokračovať, vzal si asi týždeň voľna a povedal „dajte mi týždeň“ — priniesol to a my sme si povedali „ok, rešpekt, použijeme to“. Nestor odviedol skvelú prácu — rozumie našej hudbe, textom a emblémom. Dali sme mu nálady, symboly a čo nás ovplyvňuje. Je to teda divoké — pozeráš sa na to a odhaľuješ vrstvy postupne, rovnako ako pri hudbe. Aj o desať rokov tam bude stále čo skúmať. Je to súčasť cesty. Nechceli sme klišé — vždy sa tomu vyhýbame. Tiež nie je ideálne stále pracovať s tým istým umelcom, ktorý robí obaly pre všetky kapely. Ak s niekým funguješ, je to fajn, ale chceš občas niečo iné. Nie je jednoduché zohnať dobrý cover art, takže toto sa nám veľmi páči.
Áno. Mne sa tiež páčia detaily. A keď hudobníci alebo umelci všeobecne používajú všetky tie symboly, pretože, vieš, vždy je niečo skryté a vždy máš otázky. Prečo? Čo? Kto…
Je to veľké, vidíš, knihy. Keď čítaš knihu, je to iné ako film. V hlave si tvoríš obrazy a obal ti dá náznak, o čom to je. To isté s hudbou. Máš v hlave obrazy a to ťa niekam zavedie. Môžeš sa na to pozerať a tvoj mozog urobí zvyšok.
Presne tak. Údajne robíš nejaké kúzla, mágiu s gitarami a vokálmi. Čo to prakticky znamená pri nahrávaní alebo počas vystúpení?
Môžu to byť texty. Môže to byť energia. Môžu to byť vibrácie, ktoré vydávaš. Máme tú duchovnú stránku, máme v sebe hlbokú stránku. Ale tiež, ak ti na tom nezáleží a chceš len rock’n’roll, metal, prídeš na koncert a dostaneš to — ak chceš viac, dostaneš viac. Takže podľa mňa tp len znamená to extra korenie. Je to to niečo navyše, je ‘to je ne sais quoi’. Je to vec energie, textov, to „je ne sais quoi“. Takže to myslím pod „magick spells“. A „magick“ by malo byť, dúfam, napísané s CK — „magick“ — nie s C, lebo „magic“ s C je, keď vytiahneš králika z klobúka.
Samozrejme. Hudba je, ako sme práve spomínali, niekedy zložitá a nahrávanie môže trvať hodiny, týždne, mesiace v štúdiu. Ako potom skladby premeníte na živé hranie? Chápeš, nie každá vrstva môže ostať.
Funguje to jednoducho. Tieto vrstvy sa dajú do istej miery hrať naživo, pretože všetko stojí na gitarovo založených bicích. Pridáš ďalšie gitarové vrstvy, ale keď hráme, jeden gitarista môže hrať určitú oktávu, ja zahrám tú druhú a spievam. Takže to naživo funguje. Je to v podstate ako Slayer — gitarovo založené bicie, ale gitary dokážu robiť jemné vrstvy, ktoré zvuku pridajú rozmer. Najdôležitejšie je, že to vieš replikovať naživo. Na albume môžeš okolo toho dať kozmetiku, je to iný zážitok, ale naživo to prejde. Hlavný nástroj je rytmická elektrická gitara s bombastickými bicími — a to znie správne. Nemusíš dať každý detail, ale pri živom hraní pridáš iné dotyky. Basgitara a gitary sa navzájom vyvažujú.
Okrem toho sú tam vždy aj nejaké zvuky na pozadí, samply.
Áno. Áno. Keď je zborový vokál alebo tradičné perkusie, tie sú minimalistické. Dáme tam zborový chant alebo malé, vieš, ako to nazvať? Hummm alebo trošku stredovýchodnej perkusie, ktorú nahrávam na zázname. Môžeš to znova použiť ako kozmetický efekt, ale gitary, bicie a basy naživo sú už dostatočné.
Hovoríme o živých vystúpeniach. Tak kedy sa vrátite na pódiá?
No, máme pomaly naplánované festivaly. Termín vydania EP nám nedovolil mať viac bookovaní skôr. Takže máme agenta, ktorý bookuje leto, niekoľko vecí, lebo väčšina festivalov je už obsadená. Preto sa sústreďujú na budúci rok a turné na budúci rok, ale odteraz až do budúceho roka si občas dopĺňame festivaly, len aby sme sa znova rozbehli. Nikdy sme však neprestali hrať. Len sme v posledných rokoch spomalili kvôli štúdiu a podobne, ale hrali sme stále dosť — urobili sme veľa turné. Chýba mi zase nonstop turné. Veľmi si to užívam. Milujem hrať na pódiu.
Po tomto EP pravdepodobne plánujete celý album. Videla som kampaň na vašom webe — takže otázka logická je, že ako to ide?
No, nie je to crowdfunding. Stalo sa to tak, že sme boli v štúdiu, podviedli nás a rozpočet zmizol, takže sme potrebovali financie. Potrebovali sme to odmeniť — skôr ide o podporu kapely. Pomohlo nám to urobiť EP predtým, než sme dostali novú zmluvu. Teraz máme zmluvu a musíme zmeniť formuláciu, lebo financie chceme použiť aj na pódiové vystupovanie, kostýmy a vizuálnu stránku. To nám pomohlo urobiť EP pred podpisom s novým labelom. Chceme spraviť poriadny crowdfunding. Toto bolo skôr príspevkom kapele, niečo ako Patreon, veľmi neformálne. Musíme to aktualizovať a povedať, že teraz cielime na vizuálne aspekty, pódiové veci a oblečenie. Stalo sa to kvôli tomu, čo sa stalo v štúdiu — rozpočet nám prepadol a museli sme začať od nuly. Bolo to ťažké obdobie, ale teraz sme späť v novom labeli a veci postupne napravujeme — samozrejme, chce to čas.
Počula som to nedávno a vlastne už veľakrát a je mi z toho naozaj ľúto, lebo okrem mainstreamových hudobníkov a projektov sa situácia naozaj zhoršuje, však? Pokiaľ ide o financie a dokončovanie vecí.
Vieš, byť v kapele je z každej strany zneužívanie a aj tak máš byť kreatívny a skladateľ. A potom sú tam ľudia, čo sa motajú okolo kapiel a na internete šíria klebety, toxické správanie a podobne. Je to deštruktívne správanie, ktoré potrebuje úpravu myslenia. Veci sú drahšie a niektorí ľudia sa snažia využiť to, vieš, naozaj — nie je tu žiadna regulácia. Je to chaos. Nie je to ako spotrebiteľská ochrana niekde, kde by si to vedel riešiť. Je to len chaos. A nemáš veľa záruk. Ak sa niečo zruší, napríklad turné, si na to sám. Živím sa hudbou, takže ak sa turné zruší, nič nepomôže. Ak žiješ v určitých krajinách, dostaneš niečo, ale v mojej situácii, pretože sa stále presúvam, je to ako — puff, je to preč.
Hudba je aj vizuál. A čo vy a natáčanie videí alebo fotenie? Baví vás to?
Videá ma nebavia. Ja si hovorím: „Oh, ja len chcem hudbu.“ Nechcem byť vo videu. Nechcem byť… Keď sa zapne kamera, cítim sa ako diabol — „uh, nie, videá takéto ma nebavia.“ Ale byť sám sebou, to áno, myslím. Robím to už dlho.
Viem. Mohol by si si na to už zvyknúť haha.
Je to fajn. Ľudia sa pýtajú: „Neriešiš, že ideš na pódium?“ Ja poviem: „Nie.“ Keď som bol mladší, áno. Teraz len vystúpim a niečo sa stane, prevezme to kontrolu. Asi je to ako u pilota alebo záchranára — ich práca je dôležitejšia samozrejme. Stane sa to automatické, niečo ťa prevezme a ja som z toho vlastne šťastný.
Chcel by si sa vrátiť na Slovensko?
Samozrejme. Prečo nie? Páčilo sa mi to. Hrali sme aj v Bratislave, tam je viac koncertov, ale rád by som sa vrátil. Vždy to bola dobrá skúsenosť, stretnutia s ľuďmi — len pozitívne, milí ľudia, pekná pohostinnosť, dobrá reakcia. Kto by nechcel, keď je reakcia takáto?
To je všetko. Vďaka. Maj sa. Buď v bezpečí. Teším sa na ďalšiu hudbu.
Ďakujem veľmi pekne.
Ashmedi: ‘Magick is just undiscovered science.’
Today, you are going to read an interesting interview about a band that turns ancient myths into a fierce, sunlit counterworld called Mesopotamian metal. Ashmedi speaks with raw anger at the human cost of conflict, especially the suffering of children, and the hypocrisy of leaders who carry on as if nothing happened. Their sound – branded as “Mesopotamian metal” – claims a southern, solar-rooted cultural identity drawn from the cradle of civilization rather than a gimmick. Long gaps between releases sprang from nonstop touring, COVID delays, and a studio scam. Sentinels of Shamash mines mythology and occult themes as metaphors for narrative control, hidden dimensions, and modern technological or political demigods. Crediting “magick” signals a spiritual energy and extra spice in performance and recording, despite new label support, financial precarity, cancelled tours and industry chaos make funding, visuals, and touring a constant struggle.
Hi there. I don’t think you will remember, but we met in Banska Bystrica in 2015.
Banska, that’s the other city. I remember that place. Now I’m getting my memory. That was a very, yeah, it was an interesting place.
Yeah, it was a festival you played.
Yeah, it was a strange event for us, the festival. We didn’t know much about that place, but I remember we spent time in the downtown of the city. And in the cafes, and it was kind of like lots of students, and it was so charming. I remember the downtown area. We went downtown just for sightseeing. In the afternoon, we had lunch, I think the next day.
I hope you didn’t get drunk that much, sometimes, it’s a lot of fun in this town, haha.
I don’t remember, but no, we didn’t get drunk. I don’t drink before playing anyway. It was very charming there. I remember it now. There was a cafe on that corner. I have a weird picture memory, and yeah, it was a very interesting place.
How are you?
I’m good. I’m good. We’re here. Music is out, finally, after a long time. And I’m alive. I’m alive. That’s good.
I know. And that will be basically my second question. I don’t want to be speaking about politics or anything like that. It’s all about music. But how do you see, how do you perceive the situation going on?
Well, for me, always, whenever there’s conflicts and stuff, it’s just the philosophy of it. It’s horrible because no one asks the permission of the civilians. And whenever a kid gets hurt, it really pisses me off. Who has the right? These are politicians who get the salary to kill kids. And it’s okay. You know, it’s okay. It’s normal. They have lunch, and they say, we’re meeting, and then they meet a week later. Kids are blowing up. They’re being torn like meat and steak. And they’re like, we’re meeting. We’ve talked. We’ve condemned. And still, kids are being torn. Arm, legs. I’ve seen stuff you don’t want. I cry when I see what happened to many children. Yeah, that’s one. This is life. It’s built on that. Religion, respect your boss, your politician. And they make everybody argue together on TV for elections. And you make people hate each other. And they, sometimes the politicians, the leaders, sometimes they’re sitting having dinner together. You know, it’s like completely disgusting stuff. What can I say? And for me personally, like my family are expats. They’re from abroad. I’m born in Jerusalem. They’re Christian background. They’re not Israeli, not Palestinian, you know, not citizens. And we’re in the middle, and I see it, but I’m not allowed to talk about it. Literally. I have a paper signed. I’m not allowed to talk about it publicly. They’re like, you want to come back? Sign this paper. You can say I’m not happy there’s a war, but beyond that you can’t. So that’s why I’m quiet. People go, say something. Say. I’m like, yeah, you just paid attention to what’s going on now because it’s on TV. Next year you’ll have another hobby. So I’m not going to say anything. Yeah. So it’s not good. It’s not good. And now I’m in Jerusalem visiting my mom, and there’s missiles over us, you know. I hope now during the interview there won’t be sirens because it also comes on the phone. That part you can transcribe a bit of it. I mean, this is not politics, but I’m a humanitarian, you know.
That’s exactly why I wanted to ask that because one more time, I’m not asking about the political reasons or anything like that. I’m asking you as a civilian.
Well, for me, there’s no discussion. Kids must never get hurt. There’s an alternate reality where people have solved their problems without blowing each other up.
Are these kinds of situations, could it be the way or the reason why you decide to create music and lyrics, especially that are sort of, you know, full of mythology and history and not really based on the reality we actually live in?
Well, in a way, I had to forge my own reality and escapism. But there is a metaphor in the lyrics which actually relates to stuff that happens today. And I don’t want to mention it not to steer the thinking of everyone. Our lyrics are very metaphoric with multiple meanings, multiple truths. So, but always we say as a band, I don’t want to play soccer with you. I don’t want to play football. I’m not joining that field. I’m somewhere else. You know what I mean? I have my, you know what I mean? Don’t force us to come into the game they’re playing. They want to suck you in it. And I don’t want to. But I want to transcend that and to look at something on a more cosmic level. And we are bags of bacteria or we are the entire universe, each person. So all these borders, race, culture, all that doesn’t matter for me. It’s only you who can pick up the nice things about it, the beauty of humanity. And the earth is so small. You don’t get it. It’s like my neighborhood. Sometimes I just fly somewhere and I just go to the same cafe. And they’re like, oh, you’re here. I’m like, yeah. They don’t even know I don’t live in that country, you know? And then I go to another country. I’m in the same restaurant. Like, oh, I haven’t seen you for a year. I’m like, yeah, yeah, cool. You know? It’s a small world. I was raised in an international community. I was raised since I was a kid with Germans, French, Americans, Filipinos, Fiji, Japan, Ghana. You know, normal. All of us are in international school. And it was very normal. Actually, the good part about it is different kinds of food or music, you know? So it was like, I like that. It’s a very small planet. We’re all humans. Everybody starts talking about race, which doesn’t exist by fact. I joked to a racist. I told him, you see that Mustang, the red one? It’s faster than the yellow one. He’s like, no, they’re the same engine. They’re the same car, stupid. I’m like, yeah, exactly.
Music, music, music. Turn the page. When I started listening to your music years ago, when I came across your band for the first time, it was described as Mesopotamian metal. How do you define these now? Would you still say that?
Well, yeah. I mean, I wanted to differentiate because we came from the black metal background, but with a bit of thrash. But I wanted to define the second hemisphere of the world, Mediterranean and stuff. And people say it’s Eastern. But, you know, if you look, is it really East? It’s a center in a way where culture began, you know. But I wanted to show another. Basically, if there’s north, we’re south. If there’s winter, we’re summer. If there’s a moon, we’re the sun. Do you understand me? Solar energy. And it’s from the cradle of civilization. Many bands bring their band names from their lyrics. I’m like, we’re from here. So I need to represent that. So when I represent that, we need to be as good as we can be to represent that. You know, when you’re going to be the bearer of the flag, it’s not going to be a gimmick. You’ve got to back it up. But I wanted to call that just, you know, it’s words instead of sound. Mesopotamian metal. We speak about the region. It’s the cosmos, the occult. Mesopotamian subject. I go Sumerian thrashing black metal or Mesopotamian metal. Just as something like a quick reference. But in the end, it’s just the extreme metal band from our side, our own sound. And it’s our own sound.
And you’re coming back with new music after more than a decade. Why did it take so long?
No, very simple. It was a chain reaction. One, the success of Enki made us tour nonstop. We did around 10. Yeah, we did around 10 tours in Europe. When I tour, the last thing on my mind is to compose because I’m living the old songs. When I come home, I throw away the guitar. I don’t want to see it. Sometimes when there are, you know, also I’m vulnerable. I don’t have a manager. So when the band gets bigger, there’s no firewall. You interact with toxic people maybe. And it kind of comes in my system. And I don’t want to, you know, I want to feel pure when I’m playing. Do you understand me? I wanted my escape, not my… So that affects me. Then COVID came. And they told us, wait. After COVID, we went to a studio in Greece like three, four years ago. And they were gaslighting, took us for a ride, kept the money, delayed everything for a year, year and a half. We had to do an emergency situation recording in Germany. That’s why it’s an EP, not an album. We need to get something out, you know. So it was a chain reaction. And out of my hand. It’s… Sometimes you need a manager.
The new EP is called Sentinels of Shamash. Hopefully I’m pronouncing it in the right way. Again, lyric speaking, still we’re somewhere around the mythology. And I have a question. If you can reveal which stories inspired this record, this EP the most.
Well, for example, in Shadows and Light, the single is out now. This is just my reflection about the world. And even in Kabbalah, which is one of the occult subjects of the Near East. If you look at it without any religious context. They say all the reality, all the cosmos. It’s only 1%. Beyond that, there’s 99% more stuff. And we don’t know what it is. It could be everything. So it’s almost like a scientific quantum theory. I always say magic is just undiscovered science. So that’s a song like that. That they say everywhere around us. There are other dimensions, other stuff we don’t perceive. In the past, we didn’t know about ultraviolet or infrared. That’s simple. We don’t know it exists, but it does exist. Now, put that on more things our brain does not comprehend. So more dimensions that have more possibilities. Everything at once.
Sentinels of Shamash, Raptors of Anzu. It’s a story about a demon called Anzu in Mesopotamia that stole faith. Or the tablets of faith. But I have it now in a different story about it. Everything happening today is the same. There are forces that try to change a narrative. Or they teach you a narrative. So break down all what you’ve learned. And try to discover and open your mind. There’s like a distortion in the mind. There’s like a fuse that’s putting you down. When you open it, it’s almost like you eat a mint or have a shower. You see better. The colors. Everything.
And one is about Gilgamesh. Also about the 7th verdict. The same. The story about Gilgamesh. It’s a metaphor. It could be a demigod. Demigods could also be just advanced cybernetics. Or artificial intelligence maybe. They say that he’s a demigod. And from his point of view, he’s doing that. But the hero of the story is actually his best friend, Enkidu, who died in the battles. You know, advanced creatures. So maybe it’s about that guy. But he didn’t get to tell the story because he died. So the hero is Gilgamesh. Everybody is like, oh, the tale of Gilgamesh. You know, so he got it. He’s a motherfucker. A politician. So these are hidden in the lyrics at certain levels.
Some parts of the songs to me sound pretty technical. Music-wise. And playing the instruments-wise. So which tracks or which parts of the songs pushed you most technically in the studio while recording?
You know, sometimes, let’s say in extreme metal, if a drummer applies to play for us, I can play this song and play that song. Because we’re balanced. We’re based on rock. And they’re all, there’s a young generation where they just get into this music because of extreme metal. So they learn how to play fast. And I’m like, great. Play for me, Perfect Strangers by Deep Purple. And believe me, it seems like someone who has no balance. You know, I’m like, no, no. I need to hear the hi-hat breathing. So sometimes technical is the simple stuff. But it has so much flow, it sounds easy to you. It flows like a waterfall or like a warm cup of tea. And some things which are technical are actually easier. But like in Sentinels, in Raptors of Anzu, there’s stuff that fuck up your fingers. And try to play it and sing at the same time. I had to like, why did I do that? But I practiced and practiced. What the fuck? I wrote it, but I didn’t sing it. Now I got to play it and sing it. But it’s the same in the past. You just have to practice and practice. So you need a balance between technicality, extravagance, and simplicity. And sometimes the simple stuff could be harder. You know? It’s not a fetish. Some bands are becoming fetish. Like, I’m faster. I’m like, do you want to drive a Porsche or one of those racing cars that go in a straight line fast? They can’t go left. They can’t go right. They can’t slow down. You know what I mean? You need to be versatile as an artist.
In the next question, I would like to ask about the cover art, which is wild. There are so many details. What was the idea behind? Because fans can just, you know, look at it and spend hours finding it.
That’s the point. Stay looking. Stay looking and go into it. We’ve had intricate artwork before. This is a different approach. It was a sketch, actually, and then colored. The artist is called Nestor from Mexico. He’s done for us a few T-shirts in the past. And he has a certain style. But we were, like, not sure if we’re going to. I wanted something emblematic, which has parts of the lyrics in the design. So he tried something. I kept on trying. Then this guy, when he thought we might not want to go on with that, he spent, like, a week. I guess he took off work. And he’s, like, just give me a week. And he brought it. And we’re, like, okay. Respect. We’re using it. You know? Tell the company they loved it. He did a great job, Nestor. He understands our music and the parts of the lyrics and the emblems. We give them moods, you know, and symbols and what affects us. So, yeah, it is wild. It is just something you look at and you take it layer by layer just as the music. And if you look at it, like, ten years later, it’s still something to look at, you know? You know, it’s part of the journey, you know? So, yeah. We didn’t want to have, you know, cliche stuff. We always don’t. So it’s kind of a problem. And also it’s a problem if you want to always use an artist that does all the bands, you know? We don’t, like, if you know the person and they work with you in a certain way, cool. But you always want something a little bit different. It is not easy for bands to get cover art, you know? So, yeah, it’s pretty good. I like it very much.
Yeah. I also really like the details. And when musicians or artists generally use all of those symbols and because, you know, it’s always like something is hidden and you always have questions. Why? What? Who…
It’s big, you see, books. When you read a book, it’s different from a movie. You make images in your head and the cover gives you a hint what it’s about. The same with music. You have images in your head and this is just taking you somewhere. You can look at it and your brain does the rest.
Absolutely. You are credited with ‘magick’ spells alongside guitars and vocals. What does the credit mean in practice during recording and or performances?
It could be the lyrics. It could be the energy. It could be the vibrations you put out. You know, we have that spiritual side. We have a deep side about us. Okay. But also, if you don’t care about that and you just want some rock and roll, like a metal, you come to the concert and that’s what you’ll get. If you want more, you get more. So I guess magic spells just means that extra spice. So it has that extra spice, je ne sais quoi. You know? It’s an energy thing. It’s the lyrics. It’s the, you know, je ne sais quoi. You love it. It’s funny to say. So, yeah, that’s what I mean with magic spells. And magic is hopefully written with a CK, not with a C, because magic with a C, it’s when you get a rabbit out of a hat.
Haha. All right. Of course. The music is pretty, as we have just basically mentioned, sometimes complicated and sometimes the recordings take, you know, hours and weeks and months in the studio. How do you then transform the songs to play live? You know what I mean? Not every single layer can stay.
And it works. Simple. This music is, those layers are, you can do them live to an extent because it’s all based on guitar-based drums, you know? And you put extra layers of guitars, but when we play one guitarist could do a certain octave, I’ll do the other one with the vocal. So there is a live, it works. Because it’s literally like, as if you hear Slayer, guitars-based drums, but the guitars could do some drones and stuff that gives a bigger, you know, subtle drone sounds, you know? But the most important thing is you can replicate it live. Now on the album, you can put cosmetics around it, but you can, it’s also, it’s a different experience, but you can play live and it will come across. Because the main instrument is like the electric guitar’s rhythm with the bombastic drumming. And that comes across right. You don’t have to put every nuance, but you have different touches when you play live. Between bass and guitars, they all balance each other.
Moreover, there are always some, you know, background sounds, samples, played.
Yeah. Yeah. You know, if there’s a group vocal or if there’s a traditional percussion, those are minimal. We put that like a group vocal chant or a little, you know, what do you call it? Hum or a little Middle Eastern percussion, which I’m playing in the record. You know, you can have that back again as a cosmetic, as an effect, but the guitars, drums, and bass live gives already is enough.
We are speaking about live shows. So when are you coming back to the stage?
Oh, well, we have festivals coming up slowly. The way the date of the EP came out, didn’t allow us to already have more bookings earlier. So we have the agent who’s booking for the summer, a few stuff because most festivals are filled up already. So they’re focusing on the year after and the tour for the year after, but from now till next year, we’re just filling up festivals here and there just to, you know, start moving again, but we never stopped playing. You know, we just got slow the last couple of years because of the studio and stuff, but we kept on playing a lot, you know, like we’ve done lots of tours, but we miss going back to touring nonstop. You know, I enjoy it very much. I love playing on the stage.
After this EP, you’re very likely planning the entire album. And I have seen the crowd funding campaign on your website. So my question is quite logical. How is it going?
Well, it’s not crowd funding. This, what happened is we were in a studio and we got taken for a ride and the budgets went away, you know, so we needed that funding. So we need to now reward it. This is more like supporting the band. And it helped us make the EP before we got a new deal. Now we’ve got a deal. We need to see that we need to actually change the wording because we need to also use the funding for the stage presence, costumes, the visual side, because actually maybe that’s a bit older there. What that did help us make the EP before signing to a new label. So we want to do proper crowd funding. This is more like contributing to the band, you know, almost like Patreon or something. It’s very unofficial and casual. So we need to actually update that and say, we’re aiming now for the visual aspects, stage clothes and stuff. But yeah, it was done because of what happened to us in the studio, the budget was burned and we didn’t do much. So we had to restart from zero. It was a difficult time, but now we’re back on a new label and we’re kind of correcting. It takes time to correct that, of course.
I have heard this recently so many times and I feel so sorry for that just because besides the mainstream music musicians and acts or what do you call them, the situation is getting really, well, it’s getting worse, right? When it comes to finances and being able to complete stuff.
Look, being in a band, it’s abuse from everywhere and still you’re going to be creative and a composer. And then you get the people who hang around bands and on the internet gossip and be toxic and stuff. It’s a destructive behavior that needs adjustment of the brain. You know, things are more expensive and some people try to take advantage and, you know, really like there’s no regulation. It’s chaos. It’s not like consumer protection in, you know, somewhere where you can fix it. It’s just chaos. And you don’t have many guarantees. Like if something is canceled, like a tour, you’re on your own. You know, I live off the band. So if a tour is canceled, nothing helps. Okay. If you live in certain countries, you do get that. But in my situation, because I’m moving around stuff, it’s like, Oh, it’s gone. Poof.
Music is also visual. What about you and recording videos or doing the photoshoots? Do you like it?
I don’t like videos. I’m like, Oh, I just like music. So I don’t want to be on video. I don’t want to be, but so like, I’ll be like everything. The devil, the camera goes on. I’m like, uh, no, I don’t like videos like that, but just be yourself, I guess, you know? I’ve been doing it for a long time.
I know. You should be used to all that shit.
It’s cool. You know, like people go, don’t you get nervous going on stage? I’m like, no, you know, before when I was younger. Yeah. I just go on stage and I change. Something takes over. I guess it’s like when you’re a pilot or a medic, of course, what they do is way more important. Uh, but, it becomes automatic, you know, and, something takes over and I’m actually happy to do it.
Would you like to come back to Slovakia?
No, of course. Why not? I enjoyed that. We played, we played more in Bratislava, you know, and because, you know, there’s more concerts there, but of course I’d love to go there. And we always have a good experience and like to meet people. It’s been nothing but a positive, you know, beautiful people, you know, nice hospitality, nice reaction. Of course. I’d like to go back. Who wouldn’t want to, when you have a good reaction, you know?
This is it. Thanks. Take care. Stay safe. And I can’t wait to hear more music.
Thank you so much.
