25.01.2026 Viedeň, Gasometer
ARCHITECTS, President
Môj prvý koncert nového roka to odpálil pekne vo veľkom štýle v hlavnom meste Rakúska. Upršaná januárová nedeľa bola ideálnym dňom na trochu indoor kultúry. Zhodou okolností boli v tento deň na turné anglickí coristi Architects. Tí sa aktuálne nachádzajú na EU časti turné k novému albumu The Sky, the Earth & All Between. Názvu albumu vlastne zodpovedal aj koncert samotný, prenesene povedané. Zažili sme nebo, zem a všetko medzi tým. Ale poďme pekne po poriadku.
Večer začal presne ako keby sme boli na koncerte v Rakúsku, aha, veď sme aj boli. Preštrikovať sa na nejakú pozíciu, z ktorej 164-centimetrový človek aj vidí je vo vypredanej Raiffeisen Halle celkom výkon, no už som o tom písala, toto venue nepatrí k mojim top. Večer otvorila štvorčlenná zostava, ktorá si hovorí President. Je to anonymné zamaskované zoskupenie z britských ostrovov. Ich vystúpenie malo pár dobrých momentov a celkovo by som to asi zhodnotila ako zaujímavé, ale tam asi aj moje chvály končia. Metalcorové chvíľky to celé pozdvihli, ale veľká kopa elektronických pasáží ma celkom nudila. Spomínala som masky, vizuálny materiál by teda bol zrejme pútavejší ako týchto pár riadkov, kapela si ale nepriala byť fotografovaná. No možno aj preto o nich veľa neviem… Ale späť k hudbe. Nejak ma tieto kapely ‘po vzore’ Sleep Token (pokojne ma zlynčujte 🙂) nechytili. Rada ich prenechám Gen Z 🙂. Na druhej strane je skvelé, že máme aj nové hudobné názory a pohľady, ktoré, verím, že dokážu uspokojiť mladú krv. Nakoniec, sto ľudí, sto chutí. Tak to je a vždy bude. Medzitým sa Raiffeisen Halle plní a plní, moje myšlienky smerujú k dýchateľnému vzduchu. To bude ale asi ťažké, keďže ukazovateľ kvality ovzdušia tu dnes ukazoval 5 a síce najvyšší stupeň, inými slovami extrémne zlú kvalitu ovzdušia. Po pol hodinke sa President dal na odchod a pódium dostali do rúk stage handi hviezdy večera, brightonských corových machrov, Architects. Čakanie sme si krátili pospevovaním Bizkit, Ozzyho či System of a Down.
Polhodina ubehla ako voda a ‘intro’ Don’t Stop Me Now od Queen sa ozvalo presne o 21:00, keď sme už všetci čakali, že sa začne show, ale dav nelenil a pekne si aj zaspieval, Freddie je predsa Freddie. Koncert Architects otvorila aj úvodná skladba novinky, Elegy. Po nej kapela ‘šúpala’ jednu väčšiu pecku ako druhú (viď komplet setlist). Od prvých momentov sa večer niesol v duchu fantastickej nálady a atmosféry. Crowd surfing, circle pit, mosh pit… všetko bolo. Hala spievala miestami hlasnejšie ako zosilňovače a Samovi sa podarilo postaviť na nohy aj sediacu časť publika. Všetci sme si poriadne zaskákali, jednoducho to bolo výborné. Nevšimla som si dokonca ani nejak moc podgurážených fans, ako to býva zvykom. Nikto sa nestrkal, nepredbiehal, netlačil, s veľkým potešením hodnotím tento dav ako jeden z najslušnejších aké som kedy zažila. Stála som v blízkosti zvukárov a technikov a bolo super vidieť ako sa aj oni bavili. Tak to má byť. Život na turné nie je jednoduchý, ale ide to isto lepšie, keď to človeka baví. Ďalšiu vec, ktorú určite vyzdvihnem bol zvuk, jasný a čistý ako letná obloha. Nové skladby znejú naživo perfektne, akoby boli písané práve pre tento účel. Svetlá! Ďalší highlight. Jednoduché, žiadne plamene či lasere, ale mimoriadne efektné! To je práve to, čo na tejto kapele milujem. Ono všetko je tak nejak jednoduché, ale akoby o to viac dokonalé. Neviem, či to, čo chcem povedať dokážem vyjadriť slovami. Jednoduché môže znamenať nedostatočné či nudné. Ja však hovorím o jednoduchosti, ktorá dokáže priamočiaro zhrnúť komplexnosť detailov. Nič okázale alebo prehnané, ale uveriteľné a skutočné. … our sickness with no remedy… Tesne pred Doomsday sme si zaspomínali aj na Toma, čo bol krásny moment.
Kapela odohrala zhruba polovicu novej nahrávky. Prišlo samozrejme aj na staršie. už overené klasiky. Technicky bol koncert odohraný 10/10, pocitovo, mimo škály. Klobúk dole aj pred Samom, ako mu to stále spieva aj po už toľkých odohraných koncertoch tohto turné. Organizačne tiež 1 s hviezdičkou. Zhrnuté, podčiarknuté, bol to skvelý večer a skvelý štart do nového koncertného roka. Report zakončím slovom klasika (napísom na stene, ktorým sa s nami Gasometer City rozlúčilo), ktoré sú v posledných dňoch viac než potrebné opakovať… love music, hate fascism!
SETLIST ARCHITECTS:
Elegy
Whiplash
when we were young
Black Lungs
Curse
A Match Made in Heaven
deep fake
Impermanence
Gravedigger
Broken Mirror
Brain Dead
Meteor
Everything Ends
Doomsday
Blackhole
Seeing Red
Animals
Foto: Pavel Šimo
