Čo očakáva poslucháč od metalového albumu v roku 2025?
Severočeská melo-death parta ARAWN otvára svoju Kapitolu III vikingským chorálom, ktorý, akokoľvek gýčový, predsa len buduje v poslucháčovi očakávanie, čo najbližších 9 trackov prinesie…
No namiesto vytúženej epickej výpravy runami posiatym drakkarom skrz rozbúrené, neprebádané metalové oceány sa koná výletná plavba na kompe okolo Göteborgu v bezpečných, dokonale zmapovaných vodách. Hlava na hlave s bezpočtom rovnakých lodiek si pohodlne krúžia v “škandinávskom trojuholníku” 4/4 taktov, 4-tónových intervalov, občasného tremola, duelujúcich gitarových harmónií, absolútnej dynamickej či sonickej plochosti a nepochopiteľnej absencii gitarových sól. Čo je ale obrovská škoda, pretože ARAWN sa odhodlanie, technická zručnosť a skúsenosť nedá odoprieť (čo najlepšie dokazujú v Necronomicon II). O to smutnejšie pôsobí fakt, že polovica albumu znie ako variácia na Painkiller v štýle At the Gates. (Heretická myšlienka: možno by stálo za to použiť toto ako prompt pre hudobný GenAI tool – a porovnať výsledok.)
Lyricky sa nedozvieme nič nové, svet je skazený, ľudia sú odpad, všetci tu zomrieme a zožerú nás krysy, príp. démoni (čo nie je nepravda, len to už všetci dobre vieme). Aj z tohto hľadiska mi príde záverečný track Immortal ako premárnená šanca (opäť obrovská škoda). Ak sa prenesieme cez textovú neotesanosť (pre nezasvätených: spomínaný ‘Immortal spod Tatier’ je slovenská metalová legenda Juraj Haríň), tribute pre brata si zaslúži výpravnejšie spracovanie. A minimálne monumentálne gitarové sólo. V dnešnej dobe sú kolaborácie úplne bežná vec, a Popolov status by bez pochýb prilákal nejedného virtuóza.
Nechápme sa zle, ARAWN vedia veľmi dobre, čo robia. Ich hudbe nechýba výraz, pôsobí uveriteľne, na nič sa nehrá a nič neriskuje. Ale práve v tejto (zámernej?) neochote spočíva kameň úrazu.
Aby som si odpovedal na otváraciu otázku – ak vás baví byť (dobrovoľne) zaseknutí v komfortnej zóne hudobnej časovej kapsuly spred 30-tich rokov, v žánri, ktorý sa medzičasom stihol vyvinúť, metamorfovať a reinventovať do myriády permutácií, budete si chrochtať blahom (a na čom, v konečnom dôsledku, nie je nič zlé). Ak hľadáte niečo inovatívne, odvážne, svojské, či nebodaj originálne – hľadajte inde.
Top track: Necronomicon II
2.5 škandinávskych valašiek z 5.
AUTOR: Jason Krueger
