ENGLISH BELOW
Veľkí Amorphis! To je to, čo vám tentokrát prinášame. Už len pár hodín a dostaneme do rúk ich úplne nový album, Borderland. Album s poradovím číslom 15, rovnako ako naša platforma. Mali sme túto úžasnú príležitosť porozprávať sa so Sandem a Janom o ich novom albume, hudbe samotnej a živote ako takom. Všetko sa to odohralo doslova pár hodín pred Ozzyho smrťou, takže povedala by som, že na tento rozhovor nikdy nezabudnem. Samozrejme, rozprávali sme sa o aj samotnom Princovi temnoty, a prosím, prepáčte nám nejaké vtipy na jeho účet. Oslávme spolu hudbu a život s týmto exkluzívnym a veľmi zaujímavým rozhovorom.
Domi: Takže, páni, poďme na to. Ako sa máte?
Jan: Nie zle, nie zle, taký dovolenkový režim, ale áno, už sa to blíži, vieš, čakanie na turné a podobne, takže sa na to pripravujem.
Sande: Áno, všetko je v poriadku, čakám na začiatok fínskeho leta. Zatiaľ stále prší, no, vlastne teraz trošku svieti slnko. Čakám na nový singel, myslím, že vyjde tento týždeň. Je to vždy zaujímavé, keď máme vydať novú pieseň, a hlavne teraz, pretože je to druhý singel a vydali sme ešte len jeden, a teraz je to niečo trochu iné, takže sú to vždy vzrušujúce momenty.
Domi: Určite sa budeme rozprávať aj o novom albume, pretože som ho práve dopočúvala a veľmi sa mi páči a mám naň veľa otázok, ale predtým, ako sa o ňom začneme rozprávať, spomenuli ste fínske leto, takže ako vyzerá fínske leto normálne?
Jan: No, zvyčajne prší, aj teraz bolo daždivo, pár slnečných dní, ale sme na to tak zvyknutí, takže to nie je nič nové, ale počul som, že sa to má zlepšiť, čoskoro, takže áno, dúfame v to.
Domi: Takže vám poviem, že na Slovensku zažívame fínske leto práve teraz aj my, je tu asi 17 alebo 18 stupňov a leje ako z krhly, a normálne by malo byť asi 35 stupňov, takže ste mi dnes priniesli toto počasie.
Jan: Áno, užívaj si to.
Sande: Hovorí sa tomu kultúrna výmena.
Domi: Chcem sa opýtať, pretože viete, samozrejme, musím sledovať sociálne médiá a zakaždým, keď som na to klikla, zakaždým, keď som sa dotkla obrazovky, videla som zábery z Black Sabbath Back to the Beginning koncertu, takže sa musím opýtať, či ste to sledovali, pretože som videla veľa hudobníkov, umelcov a slávnych osobností, ktorí sa zúčastnili alebo sledovali, takže čo vy?
Jan: Áno, sledoval som, včera som si pozeral nejaké klipy a áno, vyzeralo to dobre a vieš, muselo to byť super zažiť to na vlastnej koži, ale bolo to vypredané už veľmi dávno. My sme už s Black Sabbath hrali, takže sme v tomto smere v pohode, ale áno, pozeral som si nejaké klipy a znelo to dobre, jasné.
Sande: Naozaj som nemal čas nič počúvať, bol som na turné s inou kapelou, ale áno, ako povedal Jan, hrali sme ako predkapela Black Sabbath, bolo to záverečné turné, keď tam bol Ozzy a hrali len veci od Ozzyho v Helsinkách, v centre mesta, a myslím, že tam boli Opeth a Rival Sons, áno, to bola skvelá noc. Videl som Sabbath od začiatku do konca a pre mňa to bola show 10 z 10, bol som ohromený, aké to bolo dobré, takže si myslím, že tu to ukončím, nechcem vidieť žiadne nové veci, pretože to nemôže byť lepšie, jednoducho to nemôže byť lepšie. Vtedy to bolo tak dobré, myslím, že to bol rok 2016 alebo tak nejako, čas letí, pripadá mi to ako pár rokov, ale áno, samozrejme som videl klipy a tiež veľa ďalších interpretov, napríklad som videl, kde bol Steven Tyler s gitaristom Rage Against the Machine a nejaké veci od Metallicy, a áno, vyzeralo to ako celkom zaujímavý a pekný lineup a show, takže to musela byť veľká zábava pre ľudí, ktorí sa tam dostali.
Domi: Bude to naozaj posledný koncert, keďže turné ‚The End‘ už prebehlo?
Sande: Áno, no, to je dobrá otázka. Nikto nevie, ťažko povedať.
Domi: Áno, myslím, no nie som hudobník, ale som už dlho zainteresovaná v tomto svete, už je to veľa rokov, môžete ma opraviť, ak sa mýlim, ale ak to naozaj milujete, tak si nemyslím, že sa môžete vážne rozlúčiť s živým vystupovaním.
Sande: No, Ozzy teraz sedel, možno na budúcom turné bude ležať.
Domi: Haha, fanúšikom by to nevadilo.
Sande: Mne tiež nie, to je v poriadku. Haha.
Domi: Áno, určite, ale aj vy ste tu už minimálne 35 rokov, aký je to pocit? Dobre, nie je to 50, ale už 35.
Jan: No, ako povedal Santeri, čas letí a my sme stále tu a robíme to, čo robíme, a osobne sa cítim dobre, vieš, nechcel by som robiť nič iné, takže musím byť vďačný a spokojný, že sme to vlastne stále schopní robiť aj po 35 rokoch, takže žiadne sťažnosti.
Sande: Ja som ten nový, som tu len 27 rokov, haha, takže pokiaľ je to zábava, sme priatelia a živé vystupovanie je to najlepšie, čo môžeš na svete robiť. Nie som taký nadšený z cestovania, všetky tie veci mimo hudby sú dosť náročné, ale ísť na pódium je vždy ako keď sme boli mladí a robili sme svoje prvé koncerty. Pokiaľ je to zábava, budem osobne pokračovať, ale je tiež veľmi pekné vidieť práve s novým albumom Borderland, že máme stále veľa vášne a energie na to, aby sme naozaj vytvorili niečo nové. Nezlyhali sme v tomto ako niektoré kapely, ktoré hrajú len staré piesne z 90. rokov a robia len výročné koncerty a každý člen má aj ďalšiu kapelu, ktorá hrá viac tých istých pôvodných piesní a potom robia to isté dookola. Takže som celkom rád, že táto energia nás poháňa, je to už 15. album, ale stále sú všetci nadšení. Keď sme robili demo session pre Borderland, bolo tam približne 25 piesní a žiadna z týchto piesní v skutočnosti nepripomínala nejaké remaky toho, čo sme už urobili. Nie, bol tam svieži pohľad a veľmi, veľmi svieže prvky, niečo nové a určite nie remake predchádzajúceho albumu alebo remake jedného zo starých albumov, nie, je to úplne nový Amorphis a čakajú nás veľmi zaujímavé časy, ale hovorím, že ak táto hrana zmizne, potom sme v nebezpečenstve. Momentálne sme úplne šťastní, sme priatelia, všetko je zábava a koncerty sú skvelé, každý chce dať do koncertov a aj do skladateľského procesu 100%, ja sa cítim ako keď som mal 20.
Domi: To veľmi rada počujem, no v podstate ste práve odpovedali na moju otázku, ktorá by bola o tom, ako sa môžete stále inšpirovať k vytváraniu nových vecí a znieť relevantne, nie len kopírovať a opakovať sa znova a znova, ale v podstate ste práve odpovedali, ale možno je niečo, čo by ste chceli dodať, pretože v podstate sa celá scéna neustále vyvíja a nikto neznie tak, ako kapely zneli pred 30 rokmi. Ako si udržať svoj zvuk, ale zostať svieži?
Sande: No, myslím, že to má tiež niečo dočinenia s tým, ako sa pozeráme na život. Samozrejme, žijeme sen, o ktorom sme snívali, keď sme mali 20 rokov, ako relatívne veľká kapela, takže môžeme cestovať po svete a bez akýchkoľvek super stresujúcich momentov, takže je pre nás všetko pekné, ale neviem, ja osobne čerpám inšpiráciu pre toto z turné, hrania piesní pre publikum, z toho, ako sa cítim pri hraní piesní a z toho, ako vidím, ako sa cíti publikum. Na sociálnych médiách dostávame veľa spätnej väzby o veciach, takže je všetko veľmi jednoduché a pekné a všetko sa neustále vyvíja kvôli obrovskému množstvu turné. Pravdepodobne by to bolo celkom iné, keby sme nerobili turné a vydávali len albumy, potom by mohlo hroziť nebezpečenstvo, že by začali znieť rovnako, ale s 200 koncertmi s každým albumom sa naozaj chceš posúvať. Nie sme ten typ kapely, ktorá si udržuje zvuk rovnaký, ako povedzme AC/DC. Vytvorili niečo, čo funguje, takže to držia spolu a robia albumy, pri ktorých v podstate nemáš tušenie, ktorá pieseň je z ktorého albumu, pretože je to stále ten istý štýl, ale myslím, že jedným zo silných vecí v Amorphis je fakt, že je tam šesť úplne odlišných chlapov a my sa vlastne, aj keď sa nechceme vyvíjať, budeme vyvíjať, pretože každý starne. Na turné si ideme zatky zodrať cestovaním a vidíme reakcie ľudí a cítime veci každý rok inak, ako sme cítili v 90. rokoch, keď si mladý a naozaj chceš preskúmať všetky veci, ale momentálne som len úplne šťastný, že nový album znie sviežo, je tam niečo iné a určite to neznie ako Halo part 2, takže to mi stačí, neviem, ako sa cítia ostatní chalani.
Jan: Áno, no osobne som milovník hudby a myslím, že to sme všetci, a udržiavať veci svieže a počúvať novú hudbu a starú hudbu a všetko, a neustále sa inšpirovať, to sa tiež odráža v hudbe a v štýloch a rôznych vplyvoch, ktoré neustále robíme, takže si myslím, že to tiež udržiava veci svieže.
Domi: Takže nový album sa volá Borderland a mňa obzvlášť zaujíma jeho názov, kadiaľ sa tam ide?
Sande: Je to v tvojej mysli. Povedal by som, že Borderland je hranica alebo rozhranie medzi skutočným svetom a podsvetím alebo tvojim myslením práve teraz. Borderland je medzi týmto a duchovným svetom alebo medzi dobrými a zlými myšlienkami, myslím, že to predstavuje niečo také. Nepísal som texty, ale to, čo som o nich čítal, by som si interpretoval tak, že prebieha diskusia medzi týmito rôznymi druhmi svetov, ako skutočný svet a podsvetie, nie som si istý, či je to nejaká forma komunikácie alebo protirečenie medzi všetkými, ako klasika dobro a zlo, noc a deň alebo svetlo a noc, ale veľa z týchto piesní špekuluje a hovorí o prítomnosti a minulosti. Náš spevák poskytol hlbšie analýzy pre texty, ako napríklad to, že kamkoľvek ideme, stále si so sebou nesieme minulosť a neexistuje nič také ako len dobro, vždy tam je aj zlá stránka vecí a to je v podstate to, o čom je náš život. Nie je to koncepčný album, ale povedal by som, že väčšinou piesne ponímajú o komunikácii alebo protirečeniach medzi dvoma úplne odlišnými svetmi, ktoré sú tu a tam bez ohľadu na to, čo môžeme urobiť, a to tak trochu zapadá do situácie vo svete v súčasnosti, ako si vždy myslíme, že svet sa zlepšuje a zlepšuje a ľudia sú dobrí, ale ako vidíme teraz, prebieha veľa vojen a neviem, nikto nevie, kam to ide, ale stále nemôžeš zabudnúť, nemôžeš sa spoliehať na minulosť, že sa to možno niekedy zlepší.
Domi: No, ale iná cesta neexistuje, pretože ak sa to nezlepší, tak to veľmi pravdepodobne skončí.
Jan: Dúfajme, že sa to k tomu nedostane.
Domi: Presne. Úplne prvá veta, keď som začala čítať propagačné materiály, ktoré mi poslala nahrávacia spoločnosť, prečítam vám ju a chcela by som, aby ste sa k nej vyjadrili. Amorphis vstupuje do novej éry so svojím 15. štúdiovým albumom, takže čo znamená nová éra?
Jan: No, to je dobrá otázka, ale myslím si, že možno naše albumové cykly sa nejako znížili a mali sme rôzne produkčné tímy v poslednej dobe. Uzavreli sme éru spolupráce s producentom Jensom Bogrenom a teraz z tejto éry vystupujeme a snažíme sa prísť s niečím novým a myslím si, že sa nám to podarilo.
Sande: Neviem, kto napísal ten propagačný text, ale nemôžem hovoriť za neho, ale povedal by som, že áno, v histórii Amorphis je veľa takýchto období. Prvé obdobie, keď spieval Tomi Koivusaari – growloval, a boli sme naozaj veľmi experimentálni a chceli sme priniesť štýl 70. rokov a zrazu Amorphis zmenil speváka, prišiel Pasi Koskinen a začal spievať skôr taký psychedelický rockový spev a zrazu máme nového speváka, Tomiho Joutsena a rozhodli sme sa vrátiť growlovanie a byť viac heavy metaloví, pretože sme boli heavy metaloví chalani od začiatku. Videli sme to všetko, poďme späť ku metalovým koreňom. Potom sme vydali Eclipse, Silent Waters, Skyforger, The Beginning of Times, albumy produkované kapelou, takže sme nepoužívali externého producenta a urobili sme, v podstate sme urobili, čo sme chceli a smiali sme sa na tom a dúfali sme v najlepšie a zdalo sa, že to funguje a potom sa to obdobie skončilo a rozhodli sme sa, že začneme používať externých producentov, pretože je nás šesť a v podstate sme sa nevedeli dohodnúť, no, v určitom bode sme sa vedeli dohodnúť, ale mali sme nekonečné hádky o tom, ktoré piesne by sme mali urobiť, dať na album alebo v akom poradí a ktoré single a bolo to hrozné šialenstvo. Potom sme začali používať externého producenta, ktorý pokladá ťažké otázky v našom mene, takže my sa môžeme sústrediť len na hudbu a to viedlo k ére Jensa Bogrena. Urobil tri albumy, skvelé albumy, žiadny problém, ale potrebovali sme nejakú zmenu. Myslím si, že to predstavuje veta v tej biografii, že sa začala nová éra. Nevráti sa to späť k tomu predchádzajúcemu. Hľadáme nejaké nové prvky, nové rozmery a nové spôsoby, ako prezentovať našu kapelu a dúfam, že to ľudia budú počuť na Borderland. Osobne si myslím, že nový album je melodickejší. Tá istá mohutnosť je tam stále, ale určite sme sa tentokrát vybrali melodickou cestou. Ak to porovnáš s Halo, je to akoby gitarovo orientovaný, proggy, komplexný album a sme takmer tak tvrdí, ako Amorphis s touto zostavou môže byť. Takže si myslím, že sme mali nejakú nevedomú vzájomnú dohodu, že skúsime niečo iné a pokúsime sa prebudiť túto melodickú stránku Amorphis späť k životu a myslím si, že sme to riskli a vyšlo to. Zmenili sme aj producenta. Urobili sme skok do neznáma a Borderland je výsledkom toho, čo sa stalo. Som s tým celkom spokojný. V podstate žiadny z mojich priateľov to ešte nepočul, počuli to len ľudia z labelu a pár novinárov. Takže som naozaj nadšený a teším sa na to, ako sa to ľuďom bude páčiť, pretože si myslím, že kapela je na to naozaj hrdá a že sme do toho vložili veľa úsilia.
Domi: Áno, naozaj, je to naozaj atmosférické a povedala by som dokonca, že je zábavné to počúvať, pretože každá pieseň je veľmi odlišná. Začína sa to so Circle, dobre, potom Bones a ja som si povedala, dobre, kam to smeruje? Potom napríklad pieseň Dancing Shadow. To je istým spôsobom metalový tanec, tak trochu. Takže, aj toto bol zámer?
Sande: No, možno ukázať ľuďom, že disco hudba a growl, disco rytmus a growlové vokály idú perfektne dokopy. Haha. Myslím, že sme to urobili. V Eclipse sme to skúšali s piesňou The Smoke, ale dobre, toto je možno ešte viac disco, ale sme starí chlapi, vieš, niekedy sa chceme vrátiť do nášho detstva a v 80. rokoch bolo disco veľmi, veľmi populárne. Haha. Takže, to tak nejako predstavuje, že sme tento album urobili s otvorenými očami, bez akýchkoľvek hraníc. No, neskúšali sme nejaké super extrémne veci, ale aj tak, nemyslím si, že Amorphis niekedy mal taký disco rytmus v piesňach. Páči sa mi to, pretože som veľký fanúšik hudby 80. rokov. Ale áno, v každej piesni sú všetky druhy prvkov Amorphis.
Domi: Čakám na teba, Jan, čo chceš povedať? Zdá sa, že chceš niečo povedať.
Jan: No, v podstate úplne so Sandem súhlasím. Nemyslím si, že mám čo dodať, pretože úplne, na 100 percent súhlasím. Ale áno, myslím si, že áno, niekedy musíš tak trochu posúvať hranice a robiť niečo iné, ako sa možno očakáva. A to je to, čo sme tak nejako vždy robili. Takže v tomto zmysle to možno nie je také odlišné ako predtým, aj keď je na tomto albume možno viac rozmanitosti ako možno na Halo alebo čomkoľvek inom. Takže, áno. Ale celkovo úplne súhlasím so Sandem, že môžeme byť na toto hrdí a úplne za tým stojíme. A je to dobrý začiatok pre našu „novú éru“, myslím.
Domi: Áno, chápem. Pojďme k samotnému skladaniu piesní. Ako alebo čím je to formované alebo povedzme inšpirované? Môžu hrať úlohu nejaké kultúrne vplyvy alebo niečo podobné?
Sande: No, hrajú veľkú úlohu. Možno preto, že Amorphis začal používať Kalevalu ako národnú knihu textov. Vždy sme mali takú inšpirácie, aj keď už nespievame priamo z Kalevaly. Ale niekedy jednoducho, keď sedíš pri klavíri a začneš písať a takmer okamžite vieš, či to začína smerovať na tradičnú úroveň, že by to mohla byť dobrá pieseň pre Amorphis, tak ťa to tam akosi navedie. A ak sa stane niečo iné, čo vôbec neznie ako Amorphis, potom to jednoducho zahodíš alebo dáš niekam inam. Týmto spôsobom nás to vedie. Ale nie, nemyslím si, že sa už tak veľmi snažíme byť super folkovou alebo super tradičnou fínskou metalovou kapelou. Myslím si, že tie hranice sme prelomili už v The Beginning of Time. Stále tu a tam máme pár vecí, ktoré úplne idú do folk metalu alebo fínskych tradičných vibrácií. Ale je tu aj veľa iných vecí, ako napríklad tá disco pieseň, ktorú sme spomenuli. Nemyslím si, že niekto môže počúvať túto pieseň a povedať, áno, toto je tradícia fínskej hudby. Nie, nemyslím si to.
Jan: Áno. A potom práve Bones má veľa akýchsi orientálnych vibrácií a tie sme mali vždy tiež. A tak existuje veľa vplyvov zo svetovej hudby. Vždy to tak bolo, ale nemyslím si, že to bolo niekedy nevyhnutné samo o sebe.
Domi: Áno, chápem. No, ale samozrejme, disco vibe nie je najdôležitejší. Ako som povedala, je to naozaj atmosférické. A v niektorých pasážach alebo v niektorých minútach mi to dokonca dáva akýsi filmový feeling. Premýšľali ste niekedy o vytvorení soundtracku k filmu?
Sande: No, mali sme jeden. Myslím, že to bolo v časoch Far from the Sun, bol tam nejaký nápad na fínsky film. Mali sme vtedy ponuku, či by sme chceli urobiť soundtrack. A potom sme aj mali pár psychedelických jamov. Nikto vlastne nič neskladal, ale mali sme párkrát na skúškach nejaké psychedelické jamy. A vždy sme len hovorili, že toto by mohol byť soundtrack. Bolo to naozaj psychedelické. Dajme to bokom ako vtip, pretože sme to brali ako vtip a ten film nikdy nevyšiel. Ale áno, urobili sme jednu pieseň do filmu. Nemyslím si, že bola vo filme, ale bolo to CD vydané neskôr s filmom, Kuusamo, fínsky šláger. Ale áno, sme úplne otvorení robiť filmové soundtracky, samozrejme. Ale problém je, že to zaberie veľa času a úsilia. A naozaj sa musíme väčšinou sústrediť, najmä po dokončení albumu. Je to tiež veľa práce. A myslím si, že teraz sú naše kalendáre v podstate plné už na konci roku 25. Potom je celý rok 26 už rezervovaný. A rok 27, ten sa už vždy plánuje. Takže problém nie je v tom, že by sme nechceli urobiť filmový soundtrack. Problém je skôr v tom, že naozaj nemáme čas, keď sa začne turné. A myslím si, že turné je naša hlavná práca a hlavná ambícia. Takže ak by bola dlhá prestávka a niekto nás požiada, aby sme urobili niečo ako filmový soundtrack, OK, môžeme urobiť jednu pieseň a možno ju už momentálne aj robíme, ale nič iné neprezradím. Ale vlastne máme jednu. Ale nie, problém je v tom, že robiť hudbu pre celý film, je to veľa práce a naozaj do toho musíte investovať čas a peniaze. A my to nemáme, pretože musíme koncertovať a propagovať nový album a hľadať nových fanúšikov pre kapelu a rozširovať publikum. Takže si myslím, že to je hlavný bod. Ale ak niekedy bude pol roka voľna, možno rok, možno potom môžeme premýšľať o tom, či niekto chce mať film s hudbou od Amorphis.
Domi: Toto berte ako vtip, ale zrejme už len čakať na COVID-29 alebo niečo podobné.
Jan: Len to nie.
Domi: No, určite. Preto som ti povedala, že to bude len vtip.
Sande: V podstate by bol čas COVIDu perfektný, pretože keď prišiel COVID, táto kapela urobila asi päť alebo šesť vedľajších projektov.
Domi: Pokiaľ viem, mnohí hudobníci mali konečne čas dokončiť mnohé zo svojich projektov. Takže ako vždy hovorím, všetko má nejaké pozitívne stránky, aj keď to hneď nevidíme.
Sande: Ja som na tom nenašiel nič pozitívne.
Jan: Veľmi málo.
Sande: Prestal som počítať potom, čo bolo zrušených 156 koncertov pre Amorphis. Časy COVIDu boli hrozné. Chápem, že sa to muselo urobiť, ale nie, tie časy mi nechýbajú. A dúfam, že sa už nikdy nebudú opakovať. Bolo to ako s tou sopkou na Islande, ale 10-krát, 100-krát horšie.
Domi: Áno, presne tak. Dobre, páni, blížime sa ku koncu. Chcela by som sa vás spýtať, či je niečo, čo by ste chceli povedať svojim fanúšikom na Slovensku.
Jan: No, príďte sa pozrieť na koncerty, kúpte si Borderland, podporte Amorphis, počúvajte dobrú hudbu a bavte sa.
Sande: Áno, bolo by pekné vidieť vás v Bratislave na našom ďalšom turné.
Domi: Veľmi pekne vám ďakujem za váš čas. Bolo mi potešením a dúfajme, že sa uvidíme v našom hlavnom meste. To by bolo naozaj super.
Jan: Dúfajme.
Sande: Áno, určite.
Jan: Ďakujeme. Maj sa pekne.
AMORPHIS: ‚Performing live feels like the best thing you can do in the world‘
Mighty Amorphis! That’s what we bring for you this time. Just a few hours left and we’ll get their brand new record, Borderland. The record with the number 15 just like our platform. We had this amazing opportunity to talk to Sande and Jan about their new album, music itself and life in general. It all happened literally a few hours before Ozzy’’s death so I would say that I’ll never forget this interview. Surely, we were talking about the Prince of Darkness himself. and please, forgive us some jokes about him. Let’’s celebrate music and life together with this pretty interesting interview.
Domi – Well, let’s get started, how are you?
Jan – Not too bad, not too bad, kind of holiday mode myself, but yeah, getting there, you know, waiting for the tour and stuff like that, so I’m getting ready for that.
Sande – Yeah, all good, waiting for the Finnish summer to start. So far, it’s been raining all the time, and maybe the sun, well, now the sun is shining, actually, and we are waiting for the new single, which will be, I think it’s going to be out this week, you know, it’s always interesting if we should shoot out a new song, and especially this time, because it’s the second single, and we only released one, and this is something a little bit different to the table, so it’s always exciting times.
Domi – Well, definitely, we’ll be talking about the new album for sure, because I have just stopped listening to it, and I love it, and I have a lot of questions about that, but well, before we start talking about it, you have just mentioned the Finnish summer, so how does the Finnish summer look like normally?
Jan – Well, normally it’s been, yeah, usually raining, it’s been kind of rainy, a couple sunny days, but we’re so used to it, so it’s nothing new, but I heard it’s going to get better though, like anytime soon, so yeah, thumbs up for that.
Domi – So I am about to tell you that in Slovakia we are experiencing the Finnish summer at the right moment, it’s like 17 or 18 degrees, and it’s raining like cats and dogs, and well, normally it should be like 35 right now, so you have brought this weather today to me.
Jan – Yeah, enjoy.
Sande – It’s called cultural exchange.
Domi – I would like to ask, because it’s, you know, well, of course I have to look at the social media, just because everybody’s active, and so on, so on, and if you want to keep up the magazine, you need to be where the people are, and I mean, every time I clicked on it, every time I touched my screen, I saw, or I am able to see only those pictures and footage from the Black Sabbath back to the beginning of the show, so I have to ask if you watched, because I have seen a lot of musicians, artists, and famous people attending or watching, so what about you? Did you?
Jan – Yes, I did, I was watching some clips actually yesterday, and yeah, it looked nice, and you know, would have been nice to be there, you know, to experience that myself, but it was sold out ages ago and everything, and we played with Black Sabbath already, so we’re kind of good in that sense, but yes, I watched some clips, and it sounded good, yeah.
Sande – I really haven’t had time to listen anything, I was on tour with another band, but yeah, as Jan said, we supported Black Sabbath, was it the final tour or something, when the Ozzy was in, and they played only the Ozzy stuff in Helsinki main park, in the center of the city, and I think there was Opeth, and Rival Sons, yeah, so it was a great night, I saw Sabbath from the beginning till the end, and for me it was like 10 out of 10 show, I was blown away how good it was, so I think I just leave it there, I don’t want to see any new stuff, because it can’t go better, it just can’t go better, it was so good back then, was it five years ago, six years ago, but yeah, I think like 10 years ago, or like 2016, or something like that, time flies, time flies, feels like a couple of years, but yeah, obviously I’ve seen the clips, and also a lot of other performers, like I saw where Steven Tyler was with the Rage Against the Machine guitar player, and some stuff from Metallica, and yeah, it looked like a pretty interesting and nice lineup and show, so it must have been a lot of fun for the people who made it there.
Domi – However, is it really going to be the last one, just because the ‚The End’ tour already happened?
Sande – Yeah, well, that’s a good question. Nobody knows, there will be, I don’t know, hard to say.
Domi – Yeah, I mean, I’m not a musician, however, I’ve been involved in the world for a lot of years now, but I would say that maybe you can say that better, you can answer, or maybe you can correct me if I’m wrong, but if you really love that, guys, I don’t think you can like seriously say goodbye to performing live.
Sande – Well, Ozzy was now sitting, maybe next tour he will be lying down or something.
Domi – Haha, fans would not mind.
Sande – I don’t mind either, no, that’s fine.
Domi – Yeah, for sure, but you have been here for not less than 35 years, how does this feel? Well, it’s not 50, but already 35.
Jan – Well, as Santeri said, time flies, you know, and we’re still here doing what we do, and personally, I feel good about it, you know, I wouldn’t want to do anything else, so I have to be grateful and satisfied that we’re actually able to do this still after 35 years, so no complaints.
Sande – Yeah, I’m the new guy, I’ve only been around for 27 years, so as long as it’s fun, we are friends, and performing live feels like the best thing you can do in the world. I’m not that keen on the traveling part, all the parts outside of the music are pretty heavy, but going to the stage always feels like when you were young and doing your first shows. As long as that’s fun, I’ll keep going personally, but also it’s very nice with the Borderland album to see that there is still a lot of passion and energy to and passion to really create something new, like we haven’t failed that, you know, like some bands do, that we only perform the old songs from the 90s, and we do only like anniversary shows, and every guy has a project band which does more of his songs, and then we just do the same shit all over again, so I’m quite happy that that’s the energy what keeps us going, it’s already 15th album, but still everybody’s passionate about it, we did the demo round for the Borderland, and there were 25 songs or something like that for like new creatives, and none of those songs actually felt like that they are some remakes what we have already done, but no, there was a fresh angle and very, very fresh elements and something new and definitely not a remake of the previous album or not a remake of the one of the old albums, no, it’s totally new Amorphis and very interesting times ahead, but I’m saying if that kind of edge goes away, then we are in a danger, at the moment we are totally happy and we are friends together, everything’s fun and shows are great, everybody wants to put 100% to the shows and also to the composing process, and so everything good here, I feel like it’s in the 20s.
Domi – That’s really good to hear, well you basically have just answered my question that would be about how you can still keep inspiring yourselves to create new things and to sound relevant, not to just copy and repeat yourselves over and over again, but basically you have just answered, but maybe is there anything you would like to add, because basically the entire scene is evolving all the time and nobody sounds like bands used to sound like back, I don’t know, 30 years back and so on, and so how do you keep yourself sounding, I don’t want to say differently, but fresh?
Sande – Well, I think it has also something to do with how we look at the life, obviously we are living the dream, what we were dreaming when we were in the 20s, like we are a relatively big band, so we can tour around the world and without any super stressful times, so everything’s nice for us, but I don’t know, I personally take the inspiration for this from the touring, performing the songs to the audience, how I feel about performing the songs and how I see how the audience feels about it, and in social media you get a lot of feedback about the stuff, so everything’s very easy and nice and everything keeps evolving because of the huge amount of touring. It would be probably quite different if we didn’t tour and only release albums, then there might be a danger that they would start to sound the same, but with 200 shows with each album you really want to develop. We are not that kind of band who keeps the sound the same, like let’s say AC/DC or something, they created something, it works, so let’s keep it together and make albums, which basically you have no idea which song is from which album, because it’s the same style all the time, but I think one of the strong points in Amorphis is the fact that there are six totally different guys and we actually, even if we don’t want to evolve, we will evolve because everybody gets older, we tour our asses off, we see people’s reactions and we feel about things every year differently than we felt like in the 90s, when you’re young and you want to really explore all the things, but at the moment I’m just totally happy that the new album sounds fresh, there’s something different to the table and it definitely doesn’t sound like a Halo part 2, so that’s enough for me at least, I don’t know how the other guys feel.
Jan – Yeah, well personally I’m a music lover and I guess we all are, and keeping your things fresh and listening to new music and old music and everything, and keep inspired all the time, that also sort of reflects to the music and to the styles and different influences that we do all the time, so I think that also keeps things fresh, to have a little bit of a look what’s going elsewhere too and try to stay inspired.
Domi – So the new album is called Borderland and I’m particularly interested in the name, the title, where the hell is the Borderland?
Sande – It’s in your mind, I would say the Borderland is the line or border between the real world and the underworld or your mindset right now, and Borderland is between there to the spiritual world or between good and bad thoughts, I think it represents that kind of, I didn’t write the lyrics but what I read about them, I would interpret them like there’s a discussion between these different kind of worlds, like real world and underworld, I’m not sure if it’s some sort of a communication or contradictions between all the, like a good and bad classic thing, something between good and bad or night and day or light and night, but a lot of these songs speculate and talk about present and the past, and our singer has given some deeper analyses for the lyrics, like that whenever we go, we still carry the past with us, and there is not such a thing as only good, there’s always been a bad side of things, and that’s basically what our lives is about, but it is not a concept album, but I would say mostly the songs discuss about communication or contradictions between two totally different worlds, which are here and there no matter what we can do, and it kind of fits to the situation in the world at the moment, like we always think the world is going better and better and people are good and so good, but as we can see now, there’s a lot of wars going on, and I don’t know, nobody knows where it goes, but you can’t still forget, you can’t rely on the past, that maybe it will go better someday.
Domi – Otherwise, well, there is no other way, because if it doesn’t, then it will very likely end.
Jan – Let’s hope it doesn’t get to that.
Domi – Exactly, exactly. Well, the very first sentence, when I started reading the promo materials that the record label sent to me, I’m going to read it for you, and I would like you to comment on it. Amorphis enters a new era with their 15th studio album, so what does the new era mean?
Jan – Well, that’s a good question, but I think maybe our album cycles have somehow went down with sort of trilogies and we met three albums with different production team and not always, but recently, and for the exception of Peter Tägtgren, of course, with only one, but I think, you know, we’ve sort of closed the era with working with producer Jens Bogren, and now we’re stepping out of that era and then trying to sort of come up with something new, and I think we kind of managed to do that too, so.
Sande – I don’t know who wrote the promotional liner, but I can’t speak for him, but I would say, yeah, in Amorphis history, there’s a lot of these kind of eras, you know, the first era with Tomi Koivusaari singing – growling, let’s put it this way, or growling or whatever, how the hell he does that, but yeah, and they were really very experimental and they wanted to bring in the 70s style, and suddenly Amorphis changed the singer, Pasi Koskinen came along and started to sing like more like a psychedelic rock kind of a vocalist and suddenly we have a new singer, Tomi Joutsen, and we decided to bring back the growling and be more heavy metal, because we were heavy metal guys in the beginning, not like the psychedelic rock era has been, we have seen it all, let’s go back to the metal roots, and then we released the Eclipse, Silent Waters, Skyforger, The Beginning of Times, actually the band, they were band produced albums, so we didn’t use external producer, and we made, basically we made whatever we want, and laughed about it, and hope for the best, and it seemed to work, and then that era came to an end, and we decided that let’s start to use the external producers, because there’s six guys, and we couldn’t agree basically, well we could agree at some point, but we had endless fights about like which songs we should do, put to the album, or which order, and which singles, and it was horrible madness, you know, and then we started to use the external producer who makes difficult questions on our behalf, so we can just concentrate on the music, and it led to the Jens Bogren era. He did three albums, great albums, no problem, but we needed some change. I think that’s what it represents, the sentence in the biography now that a new era has begun. It’s not going to go back to that previous one. We are looking for some new elements, new dimensions, and new ways to present our band, and I hope people will hear it from Borderland. Personally, I think it’s more melodic. It’s the same massiveness is there still, but, we definitely took the melodic route this time. If you compare it to Halo, it’s kind of, like, guitar-oriented, proggy, complex album, and we’re pretty much as heavy as Amorphis with this line can even go, you know. I think it’s, it’s so heavy. So, unconsciously, when we started to collect the songs, everybody threw to the pile more melodic songs. So, I think we had some sort of unconscious mutual agreement that, let’s try something else, and let’s try to awaken this melodic Amorphis back to life again, and I think we took a risk. We also changed the producer. We took a leap to the unknown, and Borderland is the result of what happened. I’m pretty happy about it, but I haven’t played it to, basically, any of my friends, and it’s only the record label, and a couple of journalists have heard it. So, I’m really excited and looking forward to how they think about it, because the band, I think the band is really proud of it, and that we put a lot of effort into it.
Domi – Yeah, really, really atmospheric, and I would even say that it’s fun to listen to, because each song is super different. It starts, you know, with the Circle, okay, then Bones, and I was like, okay, where is it going to? Then, for example, the song called Dancing Shadow. That’s some sort of a metal dance, in a way, kind of. So, was it, was it an intention?
Sande – Well, maybe show to the people that disco music and growl, disco beat and growling vocals go perfectly together. I think we did that. In Eclipse, we had a tryout with the song called The Smoke, but okay, this is maybe more disco even, but we are old guys, you know, we want to go sometimes back to our childhood, and in the 80s, the disco was very, very popular. Haha. So, that’s, that kind of represents that we did this album, eyes open, without any boundaries. Well, we didn’t try some super extreme things, but, but still, you know, I don’t think Amorphis ever had that kind of, like, a disco beat in any song. I like it because I’m a big fan of 80s music and stuff. But yeah, there’s all kinds of Amorphis elements in every song. You know, we have a lot of, I think all the atmospheres we’ve done in our career are basically represented in the Borderland, but that’s just my humble opinion.
Domi – I am waiting for you, Jan, what do you want to say? It seems like you want to say something.
Jan – Well, I kind of agree totally with something. I don’t think I have anything to add, because I totally, 100 percent agree. But yeah, I mean, yeah, you have to sort of push boundaries sometimes and do something else than, you know, than perhaps expected. And that’s what we have kind of always done. And, you know, so it’s perhaps in that sense, not that different this time, even though there’s maybe more variety in this record than perhaps on Halo or whatever. So, yeah. But overall, I totally agree with something that is we can be proud of this and, you know, we totally stand behind it. And it’s a good start for our ‚new era‘, I guess.
Domi – Yeah, I see. The songwriting itself, what does or what is it shaped by? Can anything like cultural influences or something like that play a role?
Sande – Well, they play a big role, maybe because Amorphis started with using the Kalevala like a national book lyrics. We’ve always had that sort of a jacket, you know, even though we don’t sing straight from the Kalevala anymore. But sometimes you just know when you sit with the piano and start writing and you pretty much instantly know if it starts to go to the traditional level that this could be a good song for Amorphis, you know, it kind of guides you there. And if something else happens, which doesn’t sound Amorphis at all, then you just throw it away or put it somewhere else. In that way, it guides us. But no, I don’t think we try to be that much anymore, like a super folky or super traditional Finnish metal band. I think those boundaries were thrown away already back in The Beginning of Time. We still have a couple of things here and there, which totally goes to the folk metal or Finnish traditional vibes. But there’s plenty of other things, too, like the disco song you mentioned. I don’t think anybody can listen to the song and say, oh, yeah, this is the tradition of Finnish music. No, I don’t think so.
Jan – Yeah. And then just Bones has lots of sort of oriental vibes and we always had those two or so. And so there are a lot of influences from world music. It’s always been, but I don’t think it’s ever been a necessity in its own right, you know. So it influences me, I guess.
Domi – Yeah, I see. Well, but of course, the disco vibe is not the most important. As I said, it’s really atmospheric. And in some points or in some minutes, maybe, let’s say, it even gives me some kind of a cinematic glimpse. Have you ever thought of creating a soundtrack for a movie?
Sande – Well, we had that one. I think it was back in Far from the Sun times, there was some sort of a Finnish movie idea. The guy was asking us if you guys want to do the soundtrack to it. And then we had a couple of psychedelic jams. Nobody really composed anything, but we had some psychedelic jams a couple of times in rehearsals. And we just always said like, this could be the soundtrack. It was really psychedelic. But absolutely working with that. Let’s put that aside as a joke, because we took it as a joke and the movie never came. But yeah, we’ve done one song to a movie. I don’t think it was in the movie, but it was a CD released later on with the movie, Kuusamo, Finnish schlager. But yeah, we are totally open to making movie soundtracks, of course. But the problem is that it takes a lot of time and effort. And we really have to mostly concentrate after the album is done. It’s also a lot of work. And I think now our calendars are basically full already at the end of 25. Then the whole 26 is already booked. And 27, it’s always already on planning and on sale. So the problem is not that we wouldn’t do a movie soundtrack. The problem is more like we don’t really have the time when the tour starts. And I think touring is our main job and main ambition. So if there is a long break and somebody asks us to do something like a movie soundtrack, OK, we can do one song and we may do it at the moment, but I’m not going to reveal anything else. But we actually have one. But no, the problem is that making music for the full movie, it’s a lot of work and you really have to put time and money into it. And we don’t have that because we have to tour and promote the new album and find new fans for the band and widen up the audience. So I think that’s the main point. But if sometimes there is a half year off, year off, maybe then we can think about that if somebody wants to have a movie with Amorphis music.
Domi – So this will definitely be a joke, but you will then wait for COVID-29 or something.
Jan – Oh, no.
Domi – Well, definitely. That’s why I told you it would be just a joke.
Sande – Basically, COVID time would be perfect because when the COVID came. This band has already made like five to six side projects.
Domi – I mean, as far as I know, many musicians finally had time to complete many of their projects. So as I always say, everything has some positive sides, even though we cannot really see that immediately.
Sande – I didn’t find anything positive about it.
Jan – Oh, yeah. Very little.
Sande – I stopped counting after 156 shows got cancelled for Amorphis. COVID times were horrible. I understand that it had to be done or whatever, but no, I don’t miss those times. And I hope they will never happen again. It was kind of like the volcano thing in Iceland, but 10 times, 100 times worse.
Domi – Yeah, exactly. OK, guys, we’re coming to an end. I would like to ask you if there is anything you would like to say to your fans in Slovakia.
Jan – Well, come to see the shows, get Borderland, support Amorphis and, you know, listen to good music and have fun.
Sande – Yeah, it would be nice to see you in Bratislava on your next tour.
Domi – Thank you so much for your time. It’s been a pleasure and let’s hope we will see each other in our capital city. That would be really cool.
Jan – Let’s hope so.
Sande – Yeah, absolutely.
Jan – Thank you. Bye bye.
