20.11.2026 Randal Club, Bratislava | Doomas, ROTTING CHRIST

Dvadsiaty, a navyše piatkový novembrový večer sa naša posádka po dlhšom čase vydala smerom do hlavného mesta. Cesta ubehla až podozrivo rýchlo a bez dopravných obmedzení, a tak sme pred Randalom stáli presne s otvorením dverí. Kým sme sa prepchali úzkou uličkou dovnútra, Doomas už na naše prekvapenie rozbehli svoje vystúpenie v plnom prúde asi o dvadsať minút skôr. Ich štandardný, čo myslím len a len v dobrom, set sa niesol vo veľmi rezkom duchu, pomerne pekne zaplnený klub si predkapelu užil naplno, prišlo aj na vyznania lásky smerom k hudobníkom a po slovách Petra Doomasa Betka: „Bratislava, ste po***!“* bolo o úvod postarané.
V mierne „jazzovej“ prestávke sa hlavná hviezda, Rotting Christ, ešte aj čiastočne sama nazvučila – publikum si ich tak mohlo na pódiu aspoň o niečo dlhšie vychutnať, snažím sa vidieť pozitíva. Nuž, aj to je realita klubových koncertov u nás. Príjemným prekvapením bola pre mňa aj prítomnosť zahraničných fanúšikov v publiku. To si mimoriadne cením, verní fanúšikovia sú top! Keď sa však vrátim k priestoru, trochu ma mrzí, že sa koncert nekonal o poschodie vyššie v MMC. Randal bol naozaj plný a myslím si, že ak by sa možno uzavrelo sedenie, dalo sa to zvládnuť o niečo pohodlnejšie, ak sa teda organizátor obával možnosti, že by sa o čosi väčší klub nevypredal. Svoje by o tom vedel povedať aj náš fotograf. Hoci Doomas začali – a teda aj skončili – s predstihom, čakanie na grécku legendu sa prirodzene natiahlo a v stiesnených podmienkach, hlava na hlave, to už nebolo celkom ono. Napokon sa však po desiatej večer začalo „cez slzy“ baviť aj publikum. Keďže sa akcia rozbiehala pomerne neskoro, časť príprav mohla byť zrejme doladená vopred. Podobné zdržania totiž vedia zbytočne ubrať z celkového zážitku inak skvelého večera. Na druhej strane sa pýtam, či naozaj nie sme na Slovensku schopní zaplniť klub veľkosti MMC, keď k nám príde kapela formátu Rotting Christ? Chápem, že žijeme v čase rôznych kríz a napätejšej finančnej situácie, no vidím, že na „pivko a cigaretky“ ľudia stále majú. Písala som o tom už viackrát – za úroveň kultúry sme si zodpovední sami a kým akcie nebudú vedieť byť aj ziskové, jednoducho ich bude menej. To len tak na zamyslenie, no v duchu hesla na dobré sa čaká sme sa konečne dočkali. Ena, dio, tria! Ideme!

A že to vážne stálo za to. Rotting Christ sú podľa mňa jednou z najlepších koncertných kapiel blackovej scény. Tá grécka energia, ktorá z nich sála, je priam elektrizujúca a dá sa povedať aj nákazlivá.
Set odpálila pecka Dies Irae a malý prestoj bol razom zabudnutý. Ak sú Rotting Christ jednou z najlepších koncertných kapiel, Sakis je definitívne jedným z najvýraznejších frontmanov vôbec – jeho prejav a charizma dokážu zaplniť celé pódium. Demonos Vrosis a Kata Ton Daimona Eftou rozskákali celý klub, ktorý bol vypredaný. Rozbehnutá mašinéria chrlila ďalšie skvosty: Apage Satana, King of a Stellar War či skladbu Like Father, Like Son zo stále aktuálneho albumu Pro Xristou. V druhej polovici setu sa už išli samé istoty: Non Serviam, Societas Satanas, In Yumen – Xibalba, Grandis Spiritus Diavolo aj výborná The Raven. Neviem, ako sa to v tom tlačení podarilo, ale v publiku vznikol aj celkom výživný moshpit – len podotknem, že náš fotograf si to opäť mimoriadne „užil“. Kto si na záver počkal, mohol sa s kapelou aj vyfotiť či nechať si podpísať nosiče, čo ma veľmi príjemne prekvapilo.
Podčiarknuté a zhrnuté: napriek technickým drobnostiam to napokon vypálilo ako skvelý koncert. Mrzí ma len, že sme takú výnimočnú kapelu neprivítali v o niečo reprezentatívnejšom priestore, kde by ich šou vynikla do posledného detailu a najmä s lepším svetlom – odkazuje už viackrát spomínaný fotograf. V neposlednom rade patrí pochvala a poďakovanie agentúre A&P Media Productions za snahu priniesť k nám domov aj takéto skvosty.
Non Serviam!
DOOMAS
ROTTING CHRIST
FOTO: Pavel Šimo




























































































