TARJA, Symphonity, The Skys | 17.10.2026 Viedeň, Rakúsko, Simm City | Frisson Live 2026
Môj prvý a určite nie posledný živý zážitok s Frisson Noir sa odohral 17. októbra vo viedenskej hale Simm City. V tomto klube som bola úplne prvýkrát a mimoriadne príjemne ma prekvapili jeho moderné priestory – vrátane výťahu, ktorý vás z parkoviska vyvezie priamo do klubu na druhom poschodí.
Večer otvorili litovskí rockeri The Skys, považovaní za najvýraznejšieho exportéra progresívneho rocku zo svojej krajiny. Ich tvorba spája prvky klasického rocku, art rocku, crossover prog-rocku a moderných elektronických či atmosférických prvkov, pričom hudobne bývajú často prirovnávaní k neskoršej tvorbe Pink Floyd. Presne tak znelo aj ich vystúpenie – pre niekoho možno trochu nuda, no milovníci gitarových sól si určite prišli na svoje.
Druhý support act večera, Symphonity, priniesol žánrovo úplne odlišnú skúsenosť. Tento pôvodne český symphonic-power metal sa predstavil s pomerne pozmenenou zostavou oproti momentu, keď som ich videla naposledy, no krv v žilách rozprúdil o poznanie viac. Bola to divokejšia jazda plná vysokých ženských vokálov a fanúšikovia kapiel ako Rhapsody of Fire, Stratovarius či Kamelot boli vo svojom živle.
Po krátkej úprave pódia už bolo všetko pripravené na hlavnú hviezdu večera, pre ktorú bol tento koncert finále prvej časti svetového turné k najnovšiemu albumu so záhadným názvom Frisson Noir. Úplne nový koncertný vizuál vrátane krásneho stojanu na mikrofón bol rozprestrený všade, kam oko dovidelo. Čakanie pred show nám navyše v reproduktoroch spríjemnila Gojira. Tak a poďme na to!
Koncert otvorila titulná skladba Frisson Noir – prvá pecka z nového albumu, ktorá nekompromisne udala smerovanie celého večera. Tarja v novom outfite a so zahalenými vlasmi pôsobila ako hudobná siréna a celé Simm City jej doslova zobalo z ruky. Priestor dostali aj staršie klenoty ako Lost Northern Star, Love to Hate či moja osobná srdcovka Neverlight, ktorú som v setliste na tomto turné ani nečakala. Mohutná At Sea s geniálnym kapelovým sólom bola zasadená ako šperk priamo do stredu setu. Sama pre seba som si kládla otázku, ako túto skladbu zahrajú naživo bez huslí – no Julian odohral husľové party na gitare! Skvelý živý aranžmán. Povinná jazda v podobe I Walk Alone a ďalšie prekvapenie Little Lies predchádzali desaťminútovému akustickému setu. Ten na pódium vrátil skladby, ktoré sme naživo nepočuli dlhé roky: Boy and the Ghost, Montañas del Silencio, Calling Grace, The Living End a Underneath, z ktorej sa akustický set zrazu prehupol do elektrického. I Don’t Care ma rovnako potešila, hoci prítomnosť Daniho z Cradle of Filth by tiež nebola na škodu – no čo nie je, môže byť nabudúce! The Trace Outlives je skrátka geniálna kompozícia a naživo funguje ešte o poznanie lepšie. Párty náladu odpálila Until My Last Breath a do finále sme sa posunuli s majestátnou Against the Odds.
Ako skalná fanúšička a dlhoročná podporovateľka tejto fínskej hudobníčky musím uznať, že nový album je tým najkomplexnejším dielom, aké kedy vytvorila. Nesmierne som sa tešila na moment, keď si ho budem môcť vychutnať aj naživo. Rada by som síce počula rad-radom všetky nové skladby, no chápem, že turné je dlhé a niečo si treba nechať v zálohe aj na neskôr. Veľmi ma potešilo aj to, že sa do setlistu nedostala už žiadna skladba od Nightwish. Všetci na pódiu aj v publiku si tento večer užívali na sto percent. Koncert možno aj predčil moje očakávania: neskutočná atmosféra, nesmierne talentovaní hudobníci a Tarjin bezchybný vokál – v lepšej forme ako kedykoľvek predtým. Aj preto píšem časť tohto reportu v prítomnom čase, pretože si prajem, aby ma tento magický pocit len tak rýchlo neopustil.
Všetkým vám vrelo odporúčam navštíviť jarný koncert v Bratislave. Frisson Noir totiž znamená zimomriavky – a tie musíte zažiť na vlastnej koži. Je úžasné nechať realitu aspoň na chvíľu za dverami.
THE SKYS
SYMPHONITY
FOTO: Pavel Šimo
