Slovenský gothic metalový projekt GLOOM vznikol v roku 2001 a po vydaní debutu Nostalgia (2006) prešiel turbulenciami aj rozpadom. Skutočný comeback nastal v roku 2014 so stabilizáciou novej zostavy na čele so spevákom Martinom Pazderom. Druhý album Catharsis (2017) zarezonoval u kritiky aj fanúšikov a kapele otvoril dvere ku koncertom po boku legiend ako XIII. Století či Crematory. Na úspech nadviazal tretí počin Awaken (2020), ktorý skupina napriek pandémii dokázala naživo pokrstiť a odprezentovať. V roku 2026 dokončila kapela nahrávanie svojho v poradí štvrtého štúdiového albumu, ktorý práve držím v rukách a na prehrávači stláčam tlačidlo play.
Album otvára nežná Beloved, čo ma na úvod možno aj trochu prekvapilo. Súdiac podľa artworku som očakávala možno trošku iné smerovanie. To je však vždy super, mám to rada. Človek si v hlave rád vytvára vlastné predstavy, následne ho čaká prekvapenie. V tejto gloomy jazde pokračujeme chytľavou Nevermore, ktorá patrí k mojim jednoznačným favoritom. Nahrávka má navyše skvelý zvuk, čo chcem určite podčiarknuť a zdôrazniť. Nechcela som to spomenúť hneď na začiatku, no s každou ďalšou skladbou ma čoraz viac pohlcuje silná atmosféra v štýle Paradise Lost – a neskutočne ma to baví. Netuším, či to bol zámer, osobne to nepredpokladám, ale vnímam to tak. Druhú polovicu tiahnu energická Lies, tajomná Unspoken, nostalgická Sweet Fall aj baladická Black Butterflies. O záverečnú bodku sa postará Reflections – mimoriadne pútavá skladba s temným gotickým charakterom, ktorá dáva krásnu bodku za touto vydarenou nahrávkou. Zdá sa, že pauza kapele vôbec neublížila, práve naopak – prospela jej po každej stránke. Klobúk dole a palec hore! Prajem veľa úspechov, ktoré si táto zostava bezpochyby zaslúži.
8/10
