15.6.2026 – THE RASMUS – MMC Bratislava
Mnohí z nás si pamätajú, ako čakali na sobotné poobedie, kedy v Dekahitoch zaznela týždenná dávka noviniek z hudby. A pre mnohých to aj vďaka kapele THE RASMUS bola brána k tvrdšej hudbe. Od posledného koncertu v našich krajoch ale uplynuli pomaly dve dekády a tí, ktorí ho z rôznych dôvodov v roku 2009 zmeškali dostali pomerne jedinečnú príležitosť na reparát.
V rámci turné k novinke „Weirdo“ si to fínska senzácia strihla z Nova Rocku aj do bratislavského Majesticu. Priznám sa, že koncert v Nickelsdorfe dva dni pred Bratislavou som videl a bol som z neho trocha vydesený. Na obrovskom pódiu to vyznievalo plytko, vynútene a trocha nudne.
Plný obáv som teda kráčal k Majesticu. Tam všetko fungovalo ako dobre namazaný stroj. Dvere sa otvorili presne, miestnosť sa utešene zapĺňala a na minútu presne o ôsmej sa rozoznelo intro show. Bez predkapiel, bez okolkov, rovno na hlavnú hviezdu večera. Hneď zhurta – Break These Chains okamžite nakoplo dav. Na moje prekvapenie som ale na pódiu videl niečo úplne iné ako dva dni dozadu. Koncert bol komornejší, ale o to úprimnejší. Slovenský fanúšik bol popri Laurim a živelnej Emppu tretím vokalistom kapely. Každé slovo, každý refrén znel nie len z pódia k davu, ale aj opačným smerom.
Kapela akoby počas toho dňa voľna v Bratislave načerpala energiu spred 17 rokov. Na pódiu som tak videl presný opak tej nezáživnej show z Nova Rock, ktorú zachraňovala len Emppu svojimi grimasami. Neviem, či existuje niečo zábavnejšie a napĺňajúcejšie ako hudobníci, na ktorých je vidno, že ten moment na pódiu si naplno užívajú. Či to bolo pri hitoch Guilty či No Fear alebo pri mixe menej hraných skladieb Bullet, Still Standing a Shot, koncert vyznieval úprimne. Aj napriek technickým problémom, kedy pol koncertu Emppu nepočula odposluch v jednom uchu, fínska zostava neustále spokojne žiarila. Intímnosť klubového koncertu podčiarkli skladby ako October & April či Not Like Other Girls. Pri Banksy, megahite In The Shadows a titulnej skladbe celého turné Weirdo sme si už uvedomovali nie len drastické teplo, ktoré bolo v sále, ale aj blížiaci sa koniec koncertu.
Prídavok patril akustickej verzií Sail Away – pomalý song ako finále koncertu si nemôže dovoliť ktokoľvek, ale tu to do seba celé zapadlo. Úplnú bodku na záver dala pohodová novinka Love Is a Bitch. Celé to bolo zabalené v skvelom zvuku a neuveriteľnej atmosfére.
Dokonalý pondelkový večer, počas ktorého si kopec ľudí zaškrtlo položku vo svojom zozname kapiel, ktoré chcú raz vidieť. Nemyslím, že niekto zo sály mohol odchádzať nespokojný, lebo The Rasmus v Bratislave po 17 rokoch mal absolútne všetko, čo by sme od neho mohli chcieť. Spokojná odchádzala zjavne aj partička okolo Lauriho, nakoľko niekoľko krát opakovali, že vrátiť sa až po takej dobe bola chyba a čoskoro sa určite uvidíme opäť.
KOMPLET FOTOGALÉRIA TU !
