Jimi Cimbala už o pár dní odohrá ďalší koncert ROCK ELEGANCE, tentokrát v Nitre. Rozhovor s ním sme si zopakovali aj my, aby sme vás aj týmto spôsobom pozvali na túto unikátnu rockovú udalosť. Tentokrát sme však Jimiho vyspovedali nielen o koncertoch a hudbe. Tak si prečítajte nasledujúce riadky a dozviete sa veľa zaujímavých aj ‘zákulisných’ informácii.
Ahoj Jimi, ako sa máš? Čo máš nové?
Ahoj, naozaj sa nemám na čo sťažovať a to aj preto, že robím na tom čo ma veľmi baví. Po úspešných koncertoch v Novom meste a Bratislave pracujem na ďalších.
Rock Elegance prinesieš aj do Nitry. To je skvelé! Ako vznikol tento nápad ísť s týmto programom aj ďalej ‘na východ’?
Na svojej hudobnej ceste som už pred domácim publikom odohral obrovské množstvo koncertov hoci nie ako sólista. Každopádne mi to však vytvorilo obraz o tom, kde som ako silný a kde, ako ľudia reagujú na určité žánre či špecifické koncertné programy. Nitra bola moja voľba pretože je to moje rodné mesto a veľmi som tam chcel svoj program priniesť. No a Košice? Tie sú moja celoživotná srdcovka. Veľmi sa tam teším.
Čo očakávať v Nitre? Mám na mysli program. Budeš kopírovať setlist z Bratislavy alebo ho obmeníš?
Bratislavský koncert bol druhým v poradí a práve výstupy z týchto prvých koncertov nám poslúžili, ako základ pre to, čo ešte môžeme vylepšiť. Ten najväčší poznatok ma však potešil naozaj veľmi a to je zistenie, že jeden prídavok je málo a preto sme s mojou kapelou koncertný program rozšírili, ale novinky v playliste neprezradím – určite však stoja za to!
Tiež by ma zaujímala tvoja doprovodná kapela? Budú to rovnakí hudobníci?
Áno. Moja kapela je určite silnou stránkou tohto projektu a samozrejme stať sa môže hocičo, ale rád by som túto zostavu zachoval aj do budúcna. Mirka Šimuneková, Peter Kocian, Jakub Babčan a Kika Šusteková spolu so mnou vytvorili jeden dobre fungujúci stroj nielen na pódiu a to ma teší obzvlášť. Čo sa týka obsadenia sláčikového orchestra tam sa to mení podľa časovej dostupnosti jednotlivých členov. S touto časťou projektu mi veľmi pomáha môj vzácny priateľ a špičkový Slovenský violončelista Jan Bogdan.
Ako si si vyberal hudobníkov, ktorí s tebou budú hrať? Poznáte sa už dlhšie?
To, že každý hudobník bude výborne ovládať svoj nástroj som si dal, ako samozrejmú laťku. To však samo o sebe nestačí. Byť na jednej vlne neznamená, len mať nejaké spoločné obľúbené albumy. Je to oveľa viac. Je to o spoľahlivosti, obetavosti a vlastne všetkých spoločných hodnotách súvisiacich s hudbou, ktoré sú potrebné pre dobré fungovanie. Mne sa už nechce nikoho usmerňovať či vychovávať – inými slovami vyberal som komu dať ponuku, len medzi veľkými chlapcami dievčatami 🙂 Mirka a Peter boli pre mňa okamžitá voľba. S oboma som pracoval v minulosti a naša vzájomná spolupráca už na niečom stála. Bubeníka Jakuba Babčana som oslovil na základe viacerých odporúčaní od hudobníkov a producentov, ktorých názor si veľmi cením a dali sme si takú skúšobnú dobu. Po mesiacoch príprav, skúšok a aj koncertov sme zhodnotili, že obe strany sú spokojné. Počas aranžmánov som zistil, ze elektronika je v tomto programe zastúpená natoľko, že by bolo vhodné, aby mala na pódiu svoje samostatné zastúpenie. Preto som oslovil Kristínu Šustekovú – pôvodne, len na Bratislavský koncert no spolupráca sa osvedčila natoľko, že sme si ju už nechali 🙂
Z toho, čo som videla, je to naozaj pekný koncert, a to aj po vizuálnej stránke, čo ja osobne mimoriadne oceňujem. Mám rada, keď si hudobník dá záležať aj na svetlách a všetkom tom ‘okolo’. To ma privádza k otázke, či neplánuješ tento koncert, nahrávať ako live album? Podľa mňa by to bolo super!
Ďakujem za pochvalu svetiel. Prezradím Ti zaujímavosť. Môj súčasný osvetľovač Danci ešte deň pred bratislavským koncertom nevedel, že bude tento koncert osvetľovať. Keďže sme miesto koncertu menili doslova na poslednú chvíľu súvisela s tým aj zmena na pozícii osvetľovača. V tomto ohľade sme show posunuli o niekoľko tried vyššie, pretože som sa rozhodol použiť pri ďalších koncertoch technológiu TIME CODE čo je vlastne naprogramovanie svetiel priamo na hudbu čo robí show podstatne pôsobivejšou. Z tohto dôvodu som svoj osvetľovací tím rozšíril o pozíciu light designera, ktorú zastáva veľmi talentovaný Samuel Závalec. Čo sa týka live albumu, tak to zatiaľ neplánujem.
Keď sme už pri live albumoch, rád ich pozeráš/počúvaš? A ak áno, ktorý je tvoj najobľúbenejší?
Live albumy počúvam len minimálne. Live bez vizuálneho zážitku je pre mňa limitovaný zážitok. O to radšej si však rád pozriem video záznam z nejakého koncertu. Obzvlášť mám rád tie, kde sa viem aj niečomu priučiť, ako gitarista. Jeden príklad za všetky – Van Halen – Right Here, Right Now!
Rozhovor sme robili len nedávno, a preto som sa rozhodla túto druhú časť poňať trošku inak a možno sa viac zamerať na teba a nie na koncerty. Určite ma zaujíma tvoj hudobný vkus. Ktorá je tvoja top kapela. Myslím možno tú, ktorá ťa k rockovej hudbe priviedla a podobne. Ktorý je tvoj najobľúbenejší album?
Túto otázku som dostal už mnohokrát a vždy som zmienil album, ktorý som si v tom danom období tak najviac točil dookola. Časom však na to pozerám tak, že to naj je to k čomu sa vraciam aj po rokoch a nestráca to pre mňa čaro. Takým albumom je pre mňa napr. album PASSION AND WARFARE od Steve Vai-a, alebo THE EXTREMIST od Joe Satrianiho.
Aka je tvoja prvá spomienka spojená s hudbou?
Keď som v TV uvidel nejakú kapelu. Zameral som sa na gitaristu a okamžite sa s ním vnútorne stotožnil. Odvtedy už nič nebolo, ako predtým 🙂
Čo máš radšej, CD, LP alebo online stream a prečo?
Zo všetkých nosičov, ktoré mi prešli rukami som najviac miloval MC kazety. Magnetický záznam je trošku iný. Je špecifický a preto napríklad aj dnes mnoho kapiel preferuje v štúdiu nahrávanie “na pás” a nie do computera. Kúpiť si kazetu, rozbaliť si ju, zvažovať, čo si nahrám na stranu A a čo na stranu B malo pre mňa obrovské čaro.
Kto je, podľa teba, aktuálne najlepší gitarista na svete a prečo?
Na toto sa nedá zodpovedne odpovedať. Dokonca ani subjektívne. Rád však spomeniem tých, ktorí pre mňa boli natoľko výnimočí, že som sa od nich snažil niečo naučiť, kým som sa od vplyvov iných gitaristov cielene neodstrihol.
Steve Vai – pre jeho iný prístup ku gitare a pre jeho schopnosť hrať na hraniciach možností gitary, ako nástroja.
Joe Satriani – pre jeho kompozičné schopnosti.
Y.J. Malmsteen – pre jeho technický fond, prácu s tónom a obrovský nadhľad aj pri náročných prednesoch.
Andy la Rocque – kvôli jeho práci s dvojhlasom a dramaturgiou sóla a jeho začlenenia do skladby, ako celku.
Gary Moore – pre jeho úžasný tón a neopakovateľný prednes.
A samozrejme Jimi Hendrix. Jeho invencia je podľa mňa dodnes neprekonaná. Tak ako gitarovú hru posunul on vo svojej dobe bolo absolútne unikátne.
Ktorý bol tvoj prvý koncert ako fanúšik?
Bol to koncert Tublatanky. Keby mi niekto vtedy povedal, že raz budem s Tublatankou v štúdiu, ako ich producent, alebo s nimi hrať na pódiu asi by ma to pobavilo. A…. Stalo sa 🙂
Okrem hudby, ktoré umenie máš najradšej? Film, maľba… Skús to trošku špecifikovať.
Mám veľmi rád dobrý film. Za dobrý film považujem taký, ktorý pre mňa neskončí záverečnými titulkami. Mám veľmi rád filmy náročnejšie na diváka. Nechcem pri filme, len “zabiť čas”. Takým filmom je napríklad Plechový bubienok, alebo Eraserhead, no sú aj filmy, ktoré sú známe aj širšiemu spektru filmových fanúšikov a sú naozaj silné, ako napríklad Piano, alebo Americká krása. Niekedy mám aj problém nájsť si parťáka na taký ťažší film, ale s mojou ženou sa vždy zhodneme na Tarantinových filmoch. Majú unikátnu atmosféru a milujem jeho schopnosť podať totálny gýč tak, že je to v konečnom dôsledku veľký štýl. Z toho výborného, čo som videl za posledné obdobie, musím určite spomenúť českú minisériu Metóda Markovič / Hojer. Ůžasné herecké výkony, scenár, to, ako je to celé nakolorované. Celú minisériu som dal na jeden záťah.
A ešte pár hudobných na záver. Keď píšeš hudbu, ako sa rozhodneš, že áno, táto pieseň je už hotová?
Výborná otázka! Skutočne nie je ľahké nájsť hranicu medzi “ešte to viem vylepšiť” a “prešpekulovním som zabil pesničku”. Asi najviac mi k optimalizácii dopomohol odstup. Samozrejme ideálny stav je, keď z autora vypadne celá skladba naraz a úplne ideálne aj s predstavou a aranžmáne. V mojom prípade je to však skôr výnimka. Preto, ak je to možné preferujem postup, keď sa každý väčší zásah do skladby dá na nejaký čas bokom a zhodnotí sa s odstupom niekoľkých (minimálne) dní. Vtedy padajú odpovede na všetky polemické otázky veľmi rýchlo a hlavne prirodzene. Ak dospeje skladba do štádia, že si ju vypočujem po týždni či dvoch a nič nechcem meniť – je hotová. Podobne pristupujem aj k práci so zvukom. Tam je však aj ďalšie pomerne zásadné špecifikum a to je predstava kapely, ktorej sa samozrejme snažím vyhovieť.
Keď tvoríš, potrebuješ ticho alebo práve naopak?
Ticho a kľud. Až extrémne. Proces tvorby a častokrát aj práce so zvukom ma vtiahne natoľko, že doslovne som vtedy niekde inde. Moja rodina, kolegovia aj blízky priatelia vedia, že vtedy sa ku mne nemajú ani približovať, pretože som “duchom neprítomný” a naraz, keď vidím, že niekto vedľa mňa stojí viem sa toho veľmi intenzívne zľaknúť 🙂
Aký je tvoj vzťah k AI? Používaš AI pri tvorbe? Myslím čohokoľvek, nie nutne len hudby, ale možno nejakých vizuálnych materiálov, plánovanie a podobne.
AI vnímam pozitívne. V hudbe ju nepoužívam. Samozrejme, že som to vyskúšal, ale kým som z AI dostal niečo o čom by som si naozaj povedal, že wau, tak som “vytvoril” kvantá nepoužiteľného materiálu, ktorý som v konečnom dôsledku aj tak nemohol modifikovať úplne k svojej predstave. Ak by som ten čas strávil s gitarou a compom dostal by som sa k tomu oveľa rýchlejšie a aj technicky vhodnejšie na ďalšiu prácu s týmto materiálom. To je ale súčasný stav. Napreduje to rýchlo. Chat GPT však používam bežne. Dobré skúsenosti mám napríklad s informáciami okolo zdravia, alebo s info ohľadne práce s niektorými programami, ktoré používam či informáciami z návodov pri niektorých mašinkách, ktoré nepoužívam bežne. Na druhej strane pravidelne dostávam zlé odpovede z oblastí, ako hudobná teória či herecké obsadenia vo filmoch. Takže AI je pre mňa jeden zo zdrojov informácií, ale len v témach, kde “nejde o život”.
Aký odkaz by si chcel, aby tvoja hudba zanechala?
Budem šťastný, ak môj koncert pre diváka neskončí posledným songom. Väčšinou sa o tom nedozviem a navyše je to veľmi individuálne, ale ak sa k tomu niekto vráti, ako ku skvelému času, ktorý zdieľal s niekým koho má rád, alebo niekto, ako k emocionálnemu či umeleckému zážitku, niekto možno, ako inšpiráciu zaoberať sa gitarou. Potom bola misia splnená.
Blížime sa k záveru. Je niečo, čo by si chcel odkázať našim čitateľom?
Viem, že to možno vyznie, ako klišé no veľmi ma mrzí, ako je dnes spoločnosť rozdelená. Niekedy ma to napadne pri pohľade z pódia do sály. Nevidím politické preferencie či príslušnosti, nevidím náboženskú príslušnosť, nevidím komu sa páčia chlapci a komu dievčatá. Vidím ľudí, ktorí prišli za hudbou, ktorí si aj v tejto ťažkej dobe kúpili lístok na koncert, ľudí, ktorí majú nejaké očakávania, ktoré sa snažím naplniť a prekonať. Sedia tam jeden vedľa druhého a užívajú si koncert. Takú moc má hudba a ja som vďačný za každého jedného, ktorý príde.
Veľmi pekne ďakujem za tvoj čas a prajem ti, aby nitriansky koncert dopadol najlepšie ako len môže.
Ďakujem aj ja, prajem všetko dobré Tebe aj čitateľom.
