Rozhovor 25.10.2022 Sodom - HELLMAGAZINE

Prejsť na obsah
 
Samuel Sámel

SODOM

Nemeckí thrasheri SODOM oslavujú 40.výročie svojej činnosti. Pri tejto príležitosti vychádza kompilácia 40 YEARS OF SODOM. THE GREATEST HELL OF SODOM a nám sa pod ruky dostal Tom Angelripper, ktorý sa rozhovoril o albume, novej skladbe 1982 aj o tom, že pôvodne to malo celé vlastne vyzerať úplne inak …

 
 

V súčasnosti vydávate album s názvom 40 YEARS OF SODOM. THE GREATEST HELL OF SODOM. Ako vznikla myšlienka vydať takýto album?

 
T: Pôvodne sme plánovali na toto naše výročie živý album. Kvôli COVIDu ale nebolo možné spraviť vhodný koncert. Takže sme prišli s myšlienkou vybrania skladby z každého albumu a jej opätovného nahrania. Myšlienka sa veľmi páčila aj nášmu vydavateľstvu a tak sme si prešli staršie materiály. Všetky skladby sme nahrávali v našej skúšobni. Za posledné roky sme tam vybudovali menšie štúdio. Náš bubeník Toni sa zžil s technikou a všetko nahrával. Produkoval aj náš posledný album. S nahrávaním sme začali minulý rok. Pred tým sme sa ale museli opäť zoznámiť s materiálom. Bolo to ako cestovanie v čase, ale bolo to úžasné. Vynáralo sa mi obrovské množstvo spomienok. Všetka tá námaha ale stála za to a aktuálne zvažujeme zakomponovanie jednej alebo viacerých skladieb do nášho koncertného setu, čo by mohlo byť skvelé.

Z každého albumu ste vyberali jednu skladbu. Kto ich vlastne vyberal?


T: Každý z kapely si mohol vybrať svoje obľúbené skladby a následne sme vyberali všetci. Predsa len, nedávalo by zmysel, aby sme z každého albumu vybrali ten najhranejší kúsok. To by bolo príliš ľahké.
 

Ako ťažké bolo vybrať len jednu skladbu z každého albumu?


T: Bolo pre nás dôležité vybrať nielen tie populárne kúsky, ale aj tie, ktoré sú menej známe či dokonca podceňované. Snažili sme sa však zachovať surovosť a brutalitu originálov. Ale samozrejme, nahrávali sme ich podstatne precíznejšie. Myslím, že duch starých čias je v nich ale stále prítomný.

Okrem starých skladieb ste priniesli aj jednu novinku – „1982“ – čo by si nám o tejto skladbe povedal?

 
T: Pieseň je pripomienkou starých časov. Text je o našich začiatkoch. Bola to revolúcia. Chceli sme byť nenávidení. Boli sme proti našim učiteľom, trénerom a nechápavým rodičom. Vtedy sme chceli ukázať, že sme iní a nie sme kompatibilní so systémom. Samotná hudba je napísaná v typickom štýle 80. rokov a stelesňuje ducha starých dobrých čias. Album pozostáva len z piesní, ktoré sme už napísali, takpovediac ako prehľad toho, čo sme urobili za posledných 40 rokov.

Určite sú aj skladby, ktoré sa na tento album nedostali len kvôli konceptu samotnej kompilácie. Ktoré to sú a prečo?

 
T: Niečo také nie je. Každý album reprezentuje čas, kedy bol vytvorený. Stojím za každým jedným z nich na 100% a aj dnes by som ich spravil rovnako, ak by som mal tú možnosť.

No a prečo? Mohli sme si vybrať akúkoľvek skladbu. Album nemá žiadny koncept. Jeho myšlienkou je len to, aby bol pripomienkou minulosti.
 

Všetky skladby sú nahrané nanovo. Aké zmeny v aranžmánoch skladieb ste v tomto procese spravili?


T: Všetko zostalo tak, ako to bolo. Aranžmány aj texty. Hrali sme ich len o čosi presnejšie a precíznejšie, ale kúzlo dní minulých viac menej zostalo zachované.

Dovolím si tvrdiť, že každá kapela má album, ktorý je takou menšou „čiernou ovcou“, album, na ktorý pri ohliadnutí späť nie si zvlášť hrdý. Ktorý to je pre teba?

 
T: Niečo také nemáme. Každý album predstavuje dobu, v ktorej vznikol. Stojím si za každým vydaním na 100% a urobil by som ich rovnako znova, keby som mohol...

Tento album je do istej miery aj poctou bývalého člena kapely Uwe Christophersa, ktorý nedávno skonal a rovnako aj Christianovi Dudekovi a Dirkovi Strahlmeierovi, ktorí umreli za posledných 11 rokov. Aké sú tvoje najlepšie spomienky na týchto chlapíkov?


T: Všetko to boli moji skvelí priatelia. Chýbajú mi. Všetci traja mali obrovský problém s alkoholom a drogami, keď umreli. Ostalo toho veľa, čo mohli dosiahnuť, ale ich démoni boli silnejší. Škoda. Všetci ovplyvnili našu hudbu a náš zvuk a stále som hrdý na to, čo pre nás spravili. Ale tak to proste je. Uchovávame si ich v našich spomienkach a srdciach.

Predpokladám, že album budete predstavovať aj na turné. Máš k tomu nejaké informácie, ktoré by si nám mohol povedať? Plánujete pre fanúšikov niečo špeciálne?

 
T: Neplánujeme nič špeciálne. Proste budeme ďalej robiť naše showky. Výročie čoskoro pominie. Pre nás je to len číslo a už sa pozeráme dopredu. Aktuálne pracujeme na skladbách pre nový album a plánujeme pár koncertov a turné.

Čo sa z tvojho pohľadu počas pandémie zmenilo na hudobnom priemysle?

 
T: Mnoho ľudí v hudobnom priemysle si hľadalo nové zamestnania a títo ľudia momentálne chýbajú. Je čoraz ťažšie dať dokopy stabilnú a fungujúcu crew. Extrémne vzrástli aj ceny. Mnohí menší organizátori koncertov to museli vzdať a vyhlásiť konkurz. Dúfam, že sa prostredie čoskoro uzdraví a budeme sa môcť vrátiť do normálu.

Pandémia COVID ukázala mnohým ľuďom pozitívne vlastnosti moderných technológií, sociálnych sietí, Youtube a podobne. Ako sa za posledných pár rokov zmenil tvoj pohľad na celý tento digitálny svet?


T: Chcel by som, aby to bolo inak. Ľudia by si mali spomenúť, aké to je byť v skutočnom svete a nezostávať v tejto digitálnej ilúzii. Chceme hrať koncerty naživo, nie tie digitálne. Celé sa to vybralo zlým smerom. Jedinou pozitívnou vecou na celej kríze bolo to, že sme mali čas vyprodukovať náš ostatný album.

Ak je ešte niečo, čo by si chcel dodať, máš svoj priestor ...


Ako som povedal, 40-tka je len číslo. Pozeráme sa pred seba a máme v pláne kopec projektov. V toto bode by som chcel poďakovať našim verným fanúšikom, bez ktorých by pravdepodobne nikdy tieto riadky nemohli vzniknúť. Buďte zdraví a hluční a nado všetko, „Stay Sodomized!“
Návrat na obsah