Samuel Sámel
MARCO MENDOZA
Sú hudobníci, ktorí dosiahli status legendy a stali sa pre fanúšikov nedosiahnuteľnými. No a potom sú takí, ktorí sa dostali na túto úroveň a môžete ich zastihnút kdekoľvek na turné. Jedným z najpozitívnejších v druhej skupine je MARCO MENDOZA, ktorého sme vyspovedali len pár dní pred vydaním singla „Shoot for the Stars“. Témy rozhovoru variovali od nového albumu a toho, prečo musel meniť jeho meno až k potenciálnej biografií a doby, kedy by sa mohla stať realitou a mnoho ďalšieho. A všetko vám to prinášame v týchto riadkoch.
Nový album je už pomaly na dohľad ...
Áno, v septembri by mal byť vonku. Čakám už len na vydavateľstvo, aby sa rozhodlo pre konkrétny dátum. Poviem ti ako to je – po tejto pandémií je všetko hore nohami. Všetko je rozbité a odkladané a všetci sa snažia prísť na to ... a to teda vrátane vydavateľstiev ... všetci sa snažia zistiť, čo ďalej. Som rád, že vydali prvý singel „Take It to the Limit“, ktorý dostáva dosť veľkú pozornosť. Ďalším je „Shoot to the Stars“, ktorý vychádza v piatok 3.júna a ďalší by mal byť vonku koncom júla alebo začiatkom augusta a ten bude mať názov „New Direction“. Potom príde album, ktorý je naplánovaný na prvý septembrový týždeň, ale môže vyjsť aj neskôr.
Vždy, keď niekto vydáva nový album, dochádza k určitej evolúcií v jeho hudbe. Čo nové prináša album „Take It to the Limit“?
Album sa tiež nakoniec nebude volať „Take It to the Limit“. Bude to „New Direction“. Rozhodli sme sa tak preto, lebo „Take It to the Limit“ už bolo používané príliš veľa. Album mal pôvodne vychádzať v 2020, takže sme mali Take It to the Limit Tour, ktoré sa deje práve teraz a nakoľko už tak veľa rezonoval tento názov, album bude New Direction a to bude aj názov, ktorý budeme podporovať. Takže New Direction – úprimne sa domnievam, že pri písaní albumu som sa podstatne viac zameriaval na skladby. Veľa skladieb je prepojených a nadobudneš pri nich pocit, že sa spájajú s tým, čo sa aktuálne deje. Album je relevantný k dobe, ktorá sa neustále mení. Aj názvy Take It to the Limit, New Direction a Shoot for the Stars – je tam kopa skvelých skladieb. Nerád chválim sám seba, ale je to skutočne vynikajúci album a je oveľa viac sústredený, sú na ňom skvelé skladby a výborné vyhrávky. Myslím, že Søren a ja sme odviedli skvelú prácu a teším sa na to, keď ho budú môcť fanúšikovia konečne počuť. A na ich reakcie.
Takže aktuálne máme len pár dní do vydania nového singlu – mohol by si nám povedať, o čom je skladba „Shoot to the Stars“?
Myšlienkou je, aby si sa nikdy nevzdal svojich prianí a snov, o tom, že sa musíš neustále snažiť, nech už sa snažíš o čokoľvek. Ľudskou podstatou je – niečo strašne chceme a skúsime to dosiahnuť raz, dva krát a potom sa vzdávame. Konceptom skladby „Shoot for the Stars“ je, že sa nesmieš prestať snažiť, musíš v tom pokračovať, nech je to akokoľvek ťažké, pretože nakoniec to proste bude fungovať. Nakoniec sa dostaneš do cieľa. Podarí sa ti to, čo chceš dosiahnuť, chápeš? O tom to celé je. Chlape, je to skvelá skladba!
Po tých rokoch, čo hráš a po tých kapelách, v ktorých si hral – toto všetko nejak ovplyvnilo tvoj pohľad. Ako ťažké bolo nájsť tvoju vlastnú cestu a byť jej verný, aby si sa nestratil a neostal ovplyvnený všetkými tými štýlmi a žánrami?
Vieš, Sam, myslím, že je to tým, že keď si hudobník, vždy sa snažíš nájsť svoj hlas a nájsť svoj vlastný prejav. Mal som veľké šťastie, že som mohol byť súčasťou tých úžasných kapiel a že som mohol pracovať s tými skvelými hudobníkmi. Samozrejme, že po ceste ma ovplyvnili a naučil som sa veľa z práce s každým z nich, ale keď prišiel čas na to, aby som písal svoju vlastnú hudbu, aby som našiel svoj vlastný hlas, bolo to jednoduché. Vieš, treba na to trocha odvahy a musíš byť ochotný chopiť sa svojej šance. Musíš to chcieť dostatočne veľmi a ja som to tak rozhodne cítil a stále cítim. Pred tými rokmi, keď som pracoval so všetkými tými veľkými kapelami, vždy som si robil svoje veci popri tom, to bolo pre mňa dosť dôležité. Inými slovami, vždy som mal svoje malé plátno, na ktorom som tvoril svoje malé diela. Toto som robil aj počas svojich kolaborácií so skvelými kapelami a umelcami alebo projektami. Vždy som mal niečo svoje. Myslím, že ak si fakt hudobník a hudbu miluješ tak ako ja, je pre teba prirodzené, že chceš niečo také spraviť, písať vlastné skladby a spievať vlastné texty – aby si mohol hovoriť svoje vlastné príbehy. Aby som bol úprimný, len by som si prial, aby som to spravil skôr, ale nemôžem sa sťažovať. Bola to výborná kariéra, výborná cesta – vlastne úžasná – som rád za to, čo robím. A odozva za to je dobrá. Po ceste bolo pár hrboľov, vieš, kvôli pandémií. Ľudia sa z toho stále spamätávajú – promotéri a majitelia klubov – stále z toho niečo zostáva visieť vo vzduchu. Ľudia len pomaly začínajú meniť svoje myslenie. Práve teraz – musím sa testovať dnes aj zajtra, aby som sa dostal na loď – hráme na Full Metal Cruise. Myslím, že potrvá, kým sa vrátime k tomu, čo berieme ako normálne. Je ale možné, že nikdy sa nevrátime k tomu, čo si pamätáme ako „normálne“, ale aspoň sa k tomu priblížime. Už len to, že som tu a hrám toľko koncertov, koľko hrám je dobrým znakom. Každý sa momentálne snaží byť na turné; každý chce byť von, takže veci sa pomaly zlepšujú.
Ale späť k tvojej otázke – nájsť môj vlastný hlas bolo veľmi jednoduché. Myslím, že som ho vždy poznal – spôsob, ako sa vyjadriť svojím spôsobom.
Ovplyvnili doby, kedy si bol v niekoho kapele alebo keď si bol niečo, čo môžeme pomenovať nájomný hudobník, tvoj pohľad na hudbu?
Nie. Vlastne som sa z tých situácií mnoho naučil. Je jasné, že som sa inšpiroval a naučil, ako to vyzerá, keď to funguje a ako nie. Samozrejme, že som mal aj zlé skúsenosti. Chápeš ako veci fungujú, keď fungujú a aplikuješ ich na svoj vlastný prejav.
Turné ťaháš s kopcom hudobníkov – väčšinou sú to mladí chalani, ktorí nie sú úplní abstinenti – je ťažké držať sa pri nich, keď okolo teba ľudia pijú každý večer?
Aby som bol úprimný, chalani, s ktorými pracujem – snažím sa najímať hudobníkov, ktorí nie sú zrovna párty zvery – neberú tvrdé drogy, väčšina z nich si dá pár pív alebo pohár vína k večeri, ale nie sú alkoholici, a to v žiadnom zmysle slova. Sú to zodpovední chlapíci, ktorí milujú hudbu a sú so mnou kvôli správnym dôvodom. Sú so mnou kvôli hudbe. Sú mladí a sú skvelí – niektorí z nich, ktorí fajčia a vedia, že som na to stále citlivý, tak si proste zapália, keď sú mimo. Nie je to teda tak ťažké. Som abstinent bez ohľadu na prostredie v ktorom som. Nebudem riskovať drink, to právo som dávno stratil a nepotrebujem piť ani brať drogy. Robil som jedno aj druhé a bolo to peklo. Nikam ťa to nedostane, takže nie. Pre mňa je to celé jednoduché – nepotrebujem to a stratil som právo. Vieš, možno – je to 34 rokov, odkedy som čokoľvek zobral – možno by som si mohol dať nejaký drink a nescvoknúť sa z toho. Dostal som sa ale do bodu, kedy to nepotrebujem a som v pohode. Nechýba mi to. Okrem toho vidím, čo to robí s ľuďmi okolo mňa. Trápia sa. Ľudia to ale nechápu – keď si na turné, fyzicky je to veľmi vyčerpávajúce a náročné, takže aby som začal piť a robiť veci, ktoré ublížia môjmu telu – bolo by to kontraproduktívne, tak to proste nerobím. Nemal som drink, tabletku alebo drogy 34 rokov a neplánujem začať bez ohľadu na to, čo robia ľudia okolo mňa. Ale máš pravdu, pohybujem sa v takom prostredí. Pred dvoma dňami sa napríklad začalo pri večeri piť a pridali sa aj moji chalani a keď sa po dvoch hodinách presunuli do ďalšieho klubu, ja som sa necítil pohodlne, tak som odišiel. Je to jednoduché. Oni ostali, pili a ostali dlho do noci. Ľudia občas musia robiť, čo musia robiť. Každý má svoju cestu a každý sa musí naučiť svoje lekcie sám. Ale vieš, pre mňa to už ani nevyzerá dobre ... ani mi to nechýba. Nepotrebujem a nechcem to. Naučil som sa s tým žiť a vysporiadať sa s tým.
Tvoje koncerty a turné sú známe pozitívnou energiou – to je to, čo robíš – prinášaš radosť a šťastie do klubu.
Ďakujem!
Občas sa ale nájdu ľudia, ktorí nie sú na tvojej vlne a sú negatívni. Ako riešiš takéto situácie?
Myslíš ako na tom koncerte na Slovensku, na ktorom si bol. Vieš, tam bolo zjavné, že to dievča malo problém s alkoholom, možno s drogami a proste to nezvládala. Cítil som sa zle, lebo keď som ju zbadal a pridal som sa k jej tancu, chcel som, aby všetci cítili jej energiu. Aby sa bavili ako ona. Neuvedomil som si, ako veľmi bola pod vplyvom. Cítil som sa zle, lebo ju musel vyniesť ochrankár. Ale to je súčasť prostredia – občas sa s takými vecami stretneš. Po koncerte som sa s ňou stretol a hovoril som s ňou a bola v pohode. Ospravedlnila sa, ale veci proste museli dospieť do toho bodu, že ju vyniesli. Prichádza to s prostredím. Hlavne, keď hráš takéto malé kluby a si pre publikum dostupný, si blízko dobrej aj zlej energií. V tomto prípade som sa pozeral na teba alebo proste inde a to je súčasť prostredia, v ktorom sme – je to súčasť zábavného priemyslu.
Ale som rád, že si to spomenul, lebo naozaj sa snažím byť tak pozitívny, povzbudzujúci a optimistický, ako je to len možné. Mojou prácou je priniesť publiku úsmev na tvár. Dosiahnuť, aby zabudli na tých pár hodín na svet tam vonku. Takže keď počujem niečo takéto, veľmi to oceňujem, lebo mi to hovorí, že robím svoju prácu dobre. Ľudia za mnou chodia a hovoria „Ďakujem ti pekne, bavil som sa a priniesol si môjmu srdcu radosť“ a to je presne to, čo ma ženie vpred.
Ideš vydávať nový album, čo zvyčajne znamená, že sa chystá aj turné. Čo môžeme čakať od jesene? Budeme ťa môcť zas vidieť v Európe?
Áno. Určite. Práve bookujeme koncerty na začiatok októbra a snáď aj september. Možno to dokonca vydá na september, október a november. Máme nejaké festivaly. Aktuálne sa snažím dať všetko dokopy, aby som mohol ohlásiť New Direction Tour, ktoré spustíme na podporu albumu. Budeme hrať skladby z nového albumu a vlastne už teraz skúšame skladby. Mám so sebou chalanov z Chorvátska a sú ako v jednom ohni! Sú to skvelí hudobníci a super ľudia a už sa tešíme na to, aká to bude celé zábava. Slovensko bude súčasťou. Plánujeme u vás 3-4 koncerty.
Ľudia, ktorí veľa koncertujú – čo dosť dobre opisuje aj teba – si vytvárajú rôzne koncertné zvyky. Ako vyzerajú tie tvoje?
Pre mňa je to veľmi jednoduché. Najťažšou časťou toho, keď si na turné, je cestovanie. Je to najťažšie hlavne po fyzickej stránke, dosť to vyčerpáva. Podobný vplyv má aj nedostatok spánku – cestuješ rôznymi časovými pásmami a tvoje telo to dostáva mimo rytmus. Šou sa ale nezastaví, musí pokračovať bez ohľadu na to, či spíš dosť alebo nie. O čo sa snažím je spraviť si skúšku, interview, tak ako teraz a potom sa odpojiť, všetko vypnúť zhruba na hodinu pred koncertom. Niečo ako meditácia a zameranie energie – odpojiť sa a zastaviť, zavrieť sa do (zvyčajne) tmavej miestnosti a to je pre mňa niečo ako dobytie bateriek. Pomaly sa vraciam k prechádzkam – nedávno som mal operáciu kolien – takže to je to, čo robím, ak mám na hoteli k dispozícií telocvičňu. Je dôležité starať sa o svoje telo a byť vo forme – diéta je dôležitá – snažím sa nejesť ťažké veci, keď mám hrať koncert. Vlastne sa všeobecne snažím nejesť červené mäso. Občas, keď cítim, že telo to potrebuje, dám si steak alebo burger, ale cítim, že moje telo na to nereaguje zrovna dobre. Diéta je teda dôležitá. Podobne ako oddych. Okrem toho – už nie som najmladší, takže musím dovoliť môjmu telu, aby si dobilo baterky pred koncertom.
Občas sa to nedá – občas je rozvrh natoľko plný, že letíme v rovnakom dni, ako hráme – máme 2-3-4 hodiny, spravíme si skúšku a je čas hrať. Tak to bolo aj teraz na Slovensku a ja som nemal priestor na oddych, ale povedzme si pravdu – šou na nás nepočká. Na konci takého koncertu môžeš byť unavený, ale je často ťažké len tak vypnúť. Okrem toho všetkého som prestal piť energetické nápoje. Dám si kávu alebo Coca-Colu alebo ak musím, dám si Red Bull. Teplý čaj je skvelá vec na moje hlasivky a okrem toho pijem vodu – a tým mám na mysli obrovské množstvo vody. Čo je šialené, lebo potom musím furt chodiť na toaletu. Ale musím byť hydratovaný – to je dôležité ak veľa cestuješ. Ak to nerobíš, si dehydrovaný a to je prvý krok k tomu, aby si ochorel. Okrem toho beriem dosť výživových doplnkov – minerály a vitamíny. A to je asi tak všetko. Je to jednoduché. Proste sa starám o svoje telo a myseľ, aby som mohol hrať najlepšie ako viem. A ako spevák sa musím starať o svoj hlas. Občas robíme koncerty na miestach, kde sa fajčí – nedávno sme koncertovali v Belehrade a bolo tam asi 350 ľudí a skoro všetci fajčili. Bol som z toho zmätený. V miestnosti, kde nebolo vetranie alebo klimatizácia a ten dym tam stál a ja som začal panikáriť. Na druhý deň ráno som z toho bol dosť podráždený. Musíš sa o seba starať, ale ja spravím koncert v akomkoľvek prostredí, lebo o tom to proste je.
Ako si ako hudobník, ktorý je veľa na turné zvládal celú pandémiu, kedy si musel zostať dlho doma? Čo viem, takto dlhú prestávku v turné si nemal už dávno.
Nik to nečakal. Robili sme to najlepšie, čo sme vedeli, aby sme to zvládli. Bolo to niečo neprirodzené a museli sme dodržiavať pravidlá a zákon, takže sme sa k tomu postavili najlepšie ako sme vedeli. Bolo to ťažké pre každého a vybralo si to svoju daň. Veľa známych sa muselo odsťahovať z LA, lebo to proste finančne neutiahli. Ja som mal to šťastie, lebo som mal stále dosť práce, teda ... čo sa nahrávania týka. Stále som mohol robiť nejaké veci a mal som nejaký príjem. Nehral som síce naživo, ale chodil som do štúdia – len ja a môj technik a v tichosti sme si robili svoju prácu. Spravili sme to najlepšie, čo sme vedeli a podarilo sa nám to prečkať a je skvelé, že to je konečne za nami. Rozhodne dúfam, že niečo podobné už nikdy nezažijeme.
Vydal si knihu s kopou obrázkov a nejakými príbehmi. Ty si ale človek, ktorý má rozhodne čo povedať. Uvažuješ o tom, že by si napísal a publikoval svoju plnohodnotnú biografiu?
Rozhodne! Vlastne sme o tom hovorili a komunikoval som s jedným spisovateľom, ktorý ale medzičasom umrel. Takže všetko sa zdržalo, ale hovoril som s Marcom Alissonom, ktorý spracoval tú moju knihu a dosť sme sa bavili o biografii. Keď nadíde čas, chcem sa skutočne otvoriť a spraviť to poriadne. Ak to ale spravím, spôsobí to vlny, vieš?! Stúpim na niekoho prsty a budem hovoriť aj o súkromí iných ľudí. Neviem, či sa na to zrovna teším, takže pri tom budem musieť byť fakt opatrný v tom, ako to spraviť. Rozhodne sme v procese toho, že vydáme takúto knihu a mohlo by sa to stať v priebehu 2-3-4 rokov. Vyjde pre ľudí, ktorých by niečo také zaujímalo. A spravím to najlepšie ako viem. Takže, máš pravdu. Rozhodne je tu príbeh, ktorý si zaslúži, aby bol vyrozprávaný. Verím, že skutočne zaujímavý príbeh.
Ale ako si povedal, jedna kniha tu už je a je to taký menší príbeh o tom, odkiaľ pochádzam, s kým som pracoval a myslím, že je skvelá a je pekné vlastniť ju. Dali sme ju dokopy počas pandémie a vlastne sme chceli spraviť niečo, aby sme zostali v kontakte s fanúšikmi. Boli sme nakoniec prekvapení z toho, ako sa ľuďom páčila. Vytlačili sme najprv len pár – myslím, že ich bolo sto, no ľudia ju strašne chceli. Zjavne zaujala. Je to niečo, čo ťa prepojí s fanúšikmi, vieš?! Týmto spôsobom im môžem dať trocha nahliadnuť na to, kto skutočne som a kde sú moje korene.
