Rozhovor 16.01.2020 The Raven Age - HELLMAGAZINE

Hellmagazine
Prejsť na obsah
 
Samuel Sámel

THE RAVEN AGE

 
 

Neuveriteľne ukecaných pánov z britskej rastúcej hviezdy THE RAVEN AGE sme vyspovedali počas ich koncertu v Rakúsku. Dozvedeli sme sa o tom, aké je to „koncertovať s dospelákmi“, čo by človek nikdy nemal robiť ak nechce trpieť brutálnymi kŕčmi, ale aj to, koho by chceli dotiahnuť na hosťovanie a s kým by ešte chalani chceli po Iron Maiden alebo Anthraxe koncertovať. Viac sa dozviete v dlhánskom rozhovore so spevákom Mattom Jamesom a gitaristom Tonym Mauem.

 

Čaute páni! Aktuálne ťaháte turné s Alter Bridge a Shinedown. Ako sa vám to zatiaľ pozdáva?


Matt: Je to skvelé. Vieš, tieto kapely sú tie, na ktorých som vyrastal, takže byť s nimi na turné je pre mňa tak trocha splneným snom. Hudba vzájomne celkom dobre pracuje – tieto tri kapely dokopy, chápeš – fanúšikom sa to celé páči a to je skvelé.

Tony: Áno. Publikum, ktoré sa tu stretáva nás prijíma veľmi pozitívne. Odkedy turné začalo, dostávame pozitívnu odozvu. To, čo robíme, skutočne milujeme a sme radi, že môžeme hrať, nech už je to kdekoľvek. Robí nám radosť, že hráme s kapelami ako Shinedown a Alter Bridge. Skamarátili sme sa a je to super!

Super! Už máte aj nejaké zaujímavé historky?


Matt: Nič šialené sa nedeje. Všetci sú pomerne slušní a priateľskí ... vieš, demografia zostavy, ktorá ide turné je trocha staršia, takže ... Na pódiu pulzuje neskutočné množstvo energie a tak by to presne malo byť. Takže aktuálne to vyzerá tak, že na pódiu je to poriadna divočina, ale zvyšok turné je pokojný a slušný.

Takže by sme to vedeli pomenovať ako „koncertovanie s dospelákmi“?


Matt: Áno. To bude asi najlepší spôsob, ako to nazvať. Možno ešte lepšie by bolo to nazvať staromódnym.

Tony: Áno! Je to všetko o tom, čo sa deje na pódiu. Všetko ostatné je nepodstatné. A my sa snažíme o to isté. Zaujať a podať na pódiu ten najlepší možný výkon.

Včera ste mali deň voľna – myslím, že všetci, čo koncertujete. Ako ste ho strávili?


Matt: Vieš, Američania zo Shinedown a Alter Bridge oslavovali Deň vďakyvzdania. Takže si spolu spravili večeru. My sme si vybehli na kari, nakoľko sme ho už dlho nemali. Takže to bol taký oddychový deň. Je to celé dosť intenzívne, takže deň voľna prišiel celkom vhod. Každý mal trocha času pre seba a tieto veci, vieš.

Takže žiadne návštevy vianočných trhov?


Tony: Ale nie, to som absolvoval ja! Trocha som objavoval. Našiel som jedno klzisko, takže som trocha korčuľoval. A toto bolo jedno skutočne jedinečné klzisko, lebo malo rôzne uličky a tak. Potom som mal aj nejaké ... ako sa to len vola? Glühwein (varené víno – rakúska tradičná receptúra)? Áno, Glühwein ... a mal som ho pomerne dosť! Vianočné trhy sú super. Nájdeš tam kopu remeselných produktov a to je super, lebo v Anglicku väčšinou nájdeš len náhodné repliky. Ale tu ... normálne som sa v tom stratil. Všetko vyzeralo tak úžasne. Jedna z mojich obľúbených scenérií!

Váš ostatný album sa volá Conspiracy a vyšiel začiatkom roka 2019. Akú zatiaľ dostávate spätnú väzbu?


Matt: Myslím, že zatiaľ je to celkom dobré. Ešte pred vydaním sme vypustili zopár singlov a už vopred sme dostávali pomerne dobré ohlasy. Všetko bolo lepšie, ako sme moli dúfať. Keď už ideš vydávať album, vieš, že je dobrý, ale ani vo sne sme neočakávali, že reakcie budú takéto. Kapelu to posunulo na úplne inú úroveň. Je to dobré. Byť pozitívne prekvapený je vždy skvelé. Bol to pre nás úžasný rok a albumový cyklus. Pred ďalším albumom sme vďaka tomu získali perfektnú pozíciu...

Tony: Okrem toho to ukazuje kapelu aj v úplne inom svetle – ja som sa ku kapele pridal v 2017 a Matt sa pridal v 2018, takže zvuk kapely sa o čosi zmenil. Sme radi, že fanúšikovia nám dávajú spätnú väzbu, lebo prechod od prvého albumu k druhému bol dosť zmenou. A tá reakcia fanúšikov hovorí, že to zjavne robíme dobre a to je skvelé. Do budúcnosti nám to dáva nádej a stavia nás to do dobrej pozície.

Ako sme už spomenuli, od vydania už nejaký čas ubehol. Zmenili by ste niečo, keby ste album nahrávali dnes?


Matt: Nezmenil by som nič. Vieš, v konečnom dôsledku je to výsledok kreatívneho procesu, ktorý prebiehal v určitom čase. A nemyslím, že by si mal niekedy chcieť niečo meniť, lebo to vyšlo presne tak, ako to malo vyjsť. A my sme naň hrdí. Samozrejme, že sme neočakávali, že dostaneme takú reakciu, aká prišla. Stále by som ale nič nemenil. Pre nás ako hudobníkov je prirodzené, že sa ako kreatívne bytosti vyvíjame – je prirodzené, že od jedného albumu po druhý sa vyvíjame, potom sa od druhého po tretí samozrejme (dúfam) tiež vyvinieme. .Takže áno, určite by som nič nemenil.

Tony: ako už bolo povedané – je to proces a je to niečo, na čo sme hrdí. Teraz sa môžeme už len pokúsiť zdvihnúť latku ešte vyššie – písať ešte lepšie skladby, lepšiu hudbu a robiť to stále dokola. Robiť teda presne to, čo robíme, takže tiež by som nemenil absolútne nič. Som hrdý na to, čo sme vytvorili.

Prednedávnom ste vypustili na svetlo sveta nový videoklip – Face That Launched a Thousand Ships – kto prišiel s nápadom na videoklip?


Matt: No, navrhol som to ja. Vedeli sme, že chceme k tejto skladbe spraviť videoklip. A to bolo dosť ťažké, lebo je dosť zjavné, o čom je skladba – je o ľúbostnom vzťahu medzi Trójskou Helenou a prinocm z Tróje a skladba je ohromná a tak som si, vzhľadom na rozpočet, uvedomil, že doslovný klip asi spraviť nemôžeme. Lebo na takéto klipy proste nemáme miliónový rozpočet. Mysleli sme, že by sme mohli spraviť aspoň niečo a tak som navrhol, že by sme to mohli nahrať v púšti. Myslel som, že by to bolo štýlové a mali sme šťastie, že sme vo Vegas boli pár dní pred koncertom, keď sme mali turné v USA. Rozhodli sme sa, že vo Vegas teda absolvujeme tie dni efektívne a nahráme klip v Nevadskej púšti. Mali sme skvelého mladého režiséra Gordyho a naše vydavateľstvo na našej strane a prišli sme s metaforickým vyjadrením, čo je, myslím, fajn. Je to také tajomné a zameriava sa na dramatickú obraznosť celej scenérie, čo j e presne to, čo sme chceli, lebo miesto, kde sme natáčali bolo skutočne úchvatné a prechod od slnečného dňa do noci bol efektný. Sme na tento klip veľmi hrdí a aj napriek tomu, že je to aj komerčnejšia skladba, nie je z tých krátkych, čo bolo (opäť) výzvou. Keď robíš klip, potrebuješ totiž udržať klip zaujímavý po celú jeho dĺžku a myslím, že môžeme spokojne povedať, že sa nám to podarilo. Odozvu dostávame vynikajúcu a myslím, že je to najlepší videoklip, aký sme kedy spravili.

Tony: Bolo super mať všetok ten make-up, vďaka ktorému sme vyzerali ako dobití. Bola to celkom sranda. Všetky tie ohne a tribal veci – bola to proste zábava.

Matt: Bol to lepší spôsob ako tráviť pár dní voľna – namiesto toho, aby sme niekde v hoteli alebo v autobuse sedeli na riti.

Prečítal som si komentáre pod klipom a zaujali ma dva konkrétne. Číslo jedna: Prečo ste vlastne natáčali klip k skladbe o tisícke lodí v púšti?!


Matt: Je to vlastne priamo v príbehu.Celá vojna začala kvôli vzťahu medzi dvoma ľuďmi a tvár, kvôli ktorej vyplávala tisícka lodí – Helena bola známa ako najkrajšia žena v Grécku a vojna vlastne začala kvôli nej a jej vzťahu s princom z Tróje. A keď sa pozrieš, kde Trója ležala ... je to vlastne Blízky Východ. Čo je tak trocha piesčitá krajina, čo v tom klipe vidno. A tú otázku chápem, v púšti žiadna vojna nebola, tobôž nie lode, ale  vzhľadom na to, že sme nemohli spraviť doslovné video, spravili sme ho metaforické. Lenže vieš, kľudne tam mohlo byť aj „tvár, kvôli ktorej vyrazilo tisíc mužov“ alebo „tvár, kvôli ktorej vyrazilo tisíc armád“. Je to len hra so slovami – tisíc lodí – to je vlastne metafora na „tvár, ktorá rozpútala vojnu“. Ono to vlastne nemá nič dočinenia s loďami. Vlastne Helenu Trójsku prezývali „Tvár, kvôli ktorej vyplávalo tisíc lodí“. Netreba si odtiaľ brať nič doslovne. A preto nie je doslova brané nič ani v klipe ... bohužiaľ ... nemohli sme spraviť doslovnú adaptáciu.
 

Číslo dva: Niekto ďalší sa pýtal alebo možno to bolo skôr prianie – „Mali by ste prizvať Adama Gountiera (Saint Asonia, ex-Three Days Grace), chcel by som vás počuť v jednej skladbe.“ Čo vy na to?


Matt: Myslím, že je to skvelý spevák, ktorý má za sebou kopec kvalitnej hudby. Vlastne sme nikdy nespravili žiadnu skladbu v spolupráci s iným hudobníkom, ale dosť sme o tom hovorili. Vždy som ale chcel spolupracovať s ženskou speváčkou. Vždy sme ale boli otvorení možnostiam. A osobne vlastne chápem ten komentár.. Každý má obľúbených spevákov a ak si myslia, že by to mohlo fungovať, prečo nie?! Vždy chceme posunúť našu hudbu niekam ďalej a spolupráca s ďalšími hudobníkmi je určite v pláne. Je to totiž niečo, čo chcem určite spraviť.
Tony: Určite je toho ešte veľa, čo musíme po hudobnej stránke prejsť a spolupráca s niekým ako on – myslím, že ak by bola možnosť, určite by sme do toho išli.
Matt: Išiel by som do toho, rozhodne, to by som chcel ja osobne. Ako som povedal, išiel by som do toho, bolo by to super, ale ja som vždy chcel spoluprácu so speváčkou.
 

Máš aj predstavu, s kým by si chcel spolupracovať?


Matt: Jasné. Ak sa bavíme v rovine snov, určite by to bola Lzzy Hale. Je úžasná speváčka. Mali sme možnosť sa s ňou stretnúť – prišla na jednu našu show v Nashville. Bola neuveriteľne milá. Osobne by som si vedel predstaviť spoluprácu aj s Amy Lee...
Tony: Ale to sa bavíme v rovine snov.

Matt: No, áno. Ale je tu kopec kvalitných speváčok.

Tony: Hudobne by to vytvorilo skvelý kontrast. V pomalších skladbách sa dá perfektne vyhrať s tým, že spravíš sekcie a harmónie pre ženský vokál.

Aktuálne koncertujete ako predkapela, máte aj nejaké plány na turné ako hlavná hviezda?


Matt: Áno. Headline turné sme mali na začiatku roka a bolo pomerne úspešné, užili sme si to a rozhodne je to jeden z mojich najlepších zážitkov v rámci turné. Samozrejme by sme chceli ísť kamkoľvek to len pôjde, ale v niektorých lokalitách tam proste musíme ísť s niekým, aby sme dosiahli úspech. Naposledy sme napríklad nehrali v Poľku, nedostali sme sa ani do Škandinávie. Presne preto uvažujeme o tom, že by sme v roku 2020 spravili ďalšie európske turné. A určite opäť nejaké koncerty v Anglicku. Keď skončí toto turné, tiež máme v pláne jednu špeciálnu show na koniec roka v Londýne – niečo ako oslavu albumu Conspiracy, keďže to bol veľmi úspešný rok. Takže by to mohol byť skvelý spôsob ako ukončiť rok.

Tony: Máme nejaké prekvapenie pre fanúšikov, najmä tých skalných.

Kde beriete inšpiráciu pri skladaní hudby?


Matt: Inšpirácia pre písanie skladieb môže prísť odkiaľkoľvek.  Každý má svoj spôsob skladania a písania skladieb. Pri nás to funguje tak, že pracujeme na riffoch, ktoré nás napadnú. Dosť spolu jammujeme a podobne, aby sme mohli pracovať na nápadoch. Inšpirácie ja osobne často beriem z kníh a kopec vecí čerpáme z histórie, fantasy literatúry, folklóru – napríklad v prípade „Face That Launched a Thousand Ships“ alebo „Fleur de Lys“ sú to skladby s historickým základom. Rovnako to platí o skladbe „Scimitar“, ktorá pojednáva o križiackych výpravách. Myslím, že heavy metal a hard rock ti dáva priestor na rozprávanie takýchto príbehov. Je len málo iných žánrov, ktoré by ti dávali túto možnosť. Takže my väčšinou pracujeme s históriou, občas nejaké fantasy a je to super! Je to vlastne nekonečný zoznam vecí, s ktorými môžeme odskúšať. Občas sa dostaneme aj k nejakým veciam zo skutočného života, ako napríklad „Trail of Minds“, ktoré hovorí o duševnom zdraví. Myslím, že je dobré dotknúť sa všetkých tém a s takýmto myslením naša inšpirácia môže prísť skutočne odkiaľkoľvek.

Tony: Každý z nás je iný typ skladateľa a každý má svoje vlastné nápady na to, o čom by mohli byť skladby. Je toho toľko, o čom môžeš spievať – história, osobné názory, môže to byť skutočne čokoľvek – ja napríklad píšem o prítomnosti, Matt skôr o minulosti. Ja osobne si myslím, že práve skutočnosť, že nápady prichádzajú z rôznych smerov robí The Raven Age kapelou, aká je. Nič neznie ako niečo iné, každý príbeh je úplne jedinečný a pre poslucháča je to celé dosť osviežujúce. Mysliím, že môžem konštatovať, že sme prišli na to, ako z toho vyťažiť maximum!

Máte niečo ako inšpiratívne prostredie?


Tony: Necháp ma zle, ale môže to byť čokoľvek.Môžu to byť vianočné trhy vo Viedni, kde počuješ nejakú inšpiratívnu melódiu, môže to byť niečo, čo zazrieš z autobusu uprostred ničoho.

Matt: Mám doma v Anglicku menšie štúdio. Pevne verím tomu, že na to, aby som prišiel s nápadom, musím na ňom tvrdo makať. Áno, občas myšlienky prichádzajú náhodne a môžu ťa zastihnúť len tak z ničoho nič, ale občas potrebuješ doma sedieť s gitarou a dopracovať sa k tomu. Ako keď robíš sochu. Verím tomu spôsobu, ktorým pracujem a tak je asi najpresnejšie povedať, že vhodné prostredie pre moju tvorbu je niekde, kde je kľud a ticho, ideálne ak je to neutrálne, bez vonkajších vplyvov – len ja sám v tichej miestnosti. Tak sa môžem otvoriť a pracovať. Tak mi vyhovuje písať skladby – potichu a v kľude. Je to niečo ako meditácia, spôsob, ako sa dostať do bodu, kde začnú prúdiť kreatívne myšlienky.

Tony: Len jedno by som ešte dodal – väčšinou platí, že najkreatívnejšie stavy prichádzajú uprostred noci. A keď ťa to chytí, musíš sedieť hoci aj do štvrtej ráno a venovať sa tomu. A väčšinou je noc presne časom, kedy si ťa nájde inšpirácia. Nie len u mňa – je to pomerne bežné.

Aktuálne ste teda po vydaní nového albumu, už máte za sebou aj nejaké turné. Aké sú vaše plány na nasledujúci rok?


Matt: Dosť dlho sme nemali festivalové turné, takže v pláne na 2020 je určite toto. Bavíme sa aj o tom, že by sme sa vrátili do USA. Potom je tu to ďalšie headline turné, o ktorom sme už hovorili. Sme pomerne zaneprázdnená kapela – máme za sebou dosť šialené roky – robiť 3 veľké turné ročne je poriadna psychiatria.

Tony: Áno, myslím, že naši priatelia a rodina už hádam aj zabudli, ako vyzeráme. Ale aby som bol úprimný, presne s týmto nasadením to musíme robiť. Musíme tlačiť na pílu – bezhlavo koncertovať. Myslím, že budúci rok bude vyzerať veľmi podobne. Rozprávame sa ale aj o návrate do štúdia a začiatkom roka – niekedy v januári alebo februári chceme začať pracovať na novom albume. Presný termín ale ešte nie je stanovený.

Už ste koncertovali s Maiden, pred tým s Anthrax, ...


Tony: Áno! To bolo moje prvé turné s kapelou!

... aktuálne koncertujete s kapelami, ktoré ste počúvali – s Alter Bridge a Shinedown. Tak trochu to vyzerá, že ako predkapela ste dosiahli na všetky možné sny. Kam sa chcete posunúť ako kapela? Aké sú tvoje sny v oblasti hudby?


Matt: Čo sa týka hrania ako predkapela, mali sme obrovskú kopu šťastia. Ako si povedal – Anthrax, Maiden, Killswitch, ... – bolo to perfektné. Rovnako to ale poskytlo obraz toho, aká flexibilná je naša hudba. Fungovalo to s množstvom rozdielnych kapiel. Točíme sa okolo rôznych žánrov hard rocku a heavy metalu. Ale myslím, že stále tu je jedna kapela, s ktorou by sme všetci chceli hrať – Avenged Sevenfold. Koncertovať s nimi by bol pre nás jeden z vrcholov. Som tiež veľkým fanúšikom Five Finger Death Punch – majú úžasnú show – také niečo by sme aj my niekedy chceli mať. Čo sa nás týka, kedykoľvek ideme na headline turné, snažíme sa urobiť ho väčšie, lepšie – vždy sa snažíme zlepšiť našu produkciu a dať fanúšikom najlepšiu možnú show a myslím si, že presne o tom by mal hard rock a heavy metal mal byť. Je to tak trocha aj divadlo – snažíš sa dať zo seba maximum po hudobnej stránke, ako aj po stránke vizuálneho predstavenia. To je niečo, čo sa snažíme dosiahnuť – dať fanúšikom to najlepšie, čo dokážeme. Všetka naša snaha a energia ide do tej najlepšej možnej show a to chceme vylepšiť aj do budúcnosti.
 
Tony: Pre mňa osobne je to písať stále lepšiu hudbu a byť ten typ hudobníka, o ktorého majú ľudia záujem až do smrti. Dúfam, že ľudia si budú užívať to, čo robím, pretože vtedy žiješ svoj sen – ľudia rešpektujú čo robíš a milujú to.

Ako sme už spomínali, aktuálne hráte také „dospelácke turné“ – nič divné ...


Matt: Ešte sme len v polovici. Z mojej skúsenosti  sa divné veci dejú až za polovicou turné. Keď sa približuješ k domovu.

... doooobre. Takže čo najpublikovateľnejšie z vašich spomienok z turné nám môžeš prezradiť?


Matt: Áno! Je toho fakt dosť, čo ti nemôžeme povedať. Také tie veci „až za hrob“.

Tony: Teba napadá niečo, čo by sa dalo publikovať? (Smiech)

(Chvíľa fakt dlhého zamyslenia s mnohými začiatkami, ktoré si v polke slova prestali, lebo si uvedomili, že to nemôžu povedať. A potom ďalší smiech.)

Matt: Máme so sebou chalana – Aiden, ktorý nám robí merch – je s nami pomerne dlho a je s ním sranda. Dosť často si robíme zle v rámci kapely, je to taký náš zvyk. A Aiden – vtedy bol s nami dosť krátko – a boli sme na ceste do Lisabonu. On sa opil tak, že nemohol normálne ani hovoriť a vlastne ani neviem, ako sme ho dostali do autobusu. Ako sme cestovali, on vlastne ani nevedel, kam ideme a stále sa snažil niekam ísť. Vlastne len chodil hore dolu po autobuse a hľadal, kde by sa mohol vychcať. Nemohol ani otvoriť dvere na záchode. A my sme mu hovorili dokola len „Nie Aiden, nerob to“ – lebo stál pred dverami von z autobusu a chcel sa ísť vychcať. Potom skúšal nájsť miesto v rámci autobusu a opäť to bolo o tom, že sme mu len hovorili „Nie Aiden, tam nie“ a podobne. Nakoniec ostal len stáť v kúte bez pohnutia. Tak sme sa ho spýtali, či je v pohode a on nám zahlásil „Len čakám, kedy mi dovolíte ísť sa vychcať.“ (Smiech) Skoro sa v tom kúte pochcal, chápeš? (Smiech) Náš manažér ho potom nejak dostal do WC v autobuse.

Tony: On tam potom ostal hádam pol hodiny. Tak sme mu otvorili dvere a zas zisťovali, či je OK. A on len, že „Čakám, kedy mi poviete, že môžem ísť von.“ (Obaja sa začali nahlas smiať)

Matt: Lebo vieš, furt sme mu hovorili, že tam nemá ísť, to nemá robiť a podobne. Nasledujúce ráno sme sa nás pýtal, či si niečo pamätáme. Lebo on nie. Našťastie sme mali všetko na videu. A okrem toho sme mali aj jeho fotku v mrazáku na benzínke. Na to sme ho nahovorili my. Majiteľ stanice ale, pochopiteľne, začal kričať, nech vypadneme. Nikdy nezabudnem na to, čo nám povedal, keď sme sa ho spýtali, či si vlastne niečo pamätá – „Pamätám si veci, ktoré robím vždy okrem momentov, kedy si to nepamätám.“ To mi ostane v hlave rezonovať do smrti.

Tony: Okrem toho je tu ešte jedna vec – vždy, keď máme v kapele nejakého nového člena alebo bedňáka, dáme mu zjesť to najpálivejšie, čo dokážeme zohnať – niečo ako Chilli výzvu. Takže tú najpálivejšiu vec, akú sme zohnali (Matt sa začal smiať) a pre mňa to bolo úplne najhoršie – náš tour manažér prišiel s nejakou chilli pastou a vyzeralo to ako smrť na tanieri a on mi povedal, že je to vpohode a trocha si dal. Tváril sa, že je to OK. Tak som si dal poriadny kus a vtedy začal panikáriť, že sa za to nenávidí. Oh-môj-bože! Bolo to to najpálivejšie, čo som kedy mal v ústach. (Matt sa už bez okolkov rehoce). A dodnes to je to najpálivejšie, čo som kedy vyskúšal. Vieš, ja osobne vlastne vôbec nejem pálivé, ale spravili sme to všetci. Aj ty si to spravil. (Otočil sa na Matta)

Matt: Áno, ale ja som si hneď potom musel absolvovať stretnutie s fanúšikmi. Nemohol som prestať piť mlieko a furt som chodil na záchod. Nenormálne ma bolel žalúdok a mal som kŕče.

Tony: To bolo úplne strašné!

Matt: Je mi normálne ľúto ľudí, ktorí tam vtedy boli. Bolo to „Ahoj, rád ťa spoznávam“ a potom som bežal na záchod kvôli tým kŕčom. (Tony sa strašne smeje)

Tony: Nikdy sa nepúšťaj do chilli výzvy, riadne ťa to zmasakruje.

OK! Toto som určite nečakal, ale určite je to najlepší spôsob, ako ukončiť toto interview. (Obaja sa smejú) To je z mojej strany všetko. Ak máte ešte niečo, čo by ste chceli dodať, teraz máte priestor.


Matt: Pre všetkých, ktorý registrujú kapelu a akokoľvek nás podporujú, chcel by som im povedať jedno veľké „ĎAKUJEM!“ Určite sa posnažíme prísť opäť a spraviť tak veľkú show, ako to len pôjde.

Tony: Áno! Makáme naplno a tvrdo a dúfame, že to, čo vám ponúkame vás bude baviť aspoň tak, ako nás.
Návrat na obsah