Rozhovor 22.07.2019 Sabaton - HELLMAGAZINE

Hellmagazine
Prejsť na obsah
 
22.07.2019 • Samuel Sámel

SABATON



V pekelnom teple a prachu festivalu Nova Rock sme si dohodli stretnutie, ktorého obsahom mala byť nie len hudba, ale aj dejiny. Sprievodcom nám bol spevák a jeden z autorov hudby a textov kapely Sabaton Joakim Brodén. Dozvedeli sme sa toho veľa o novom albume, spolupráci s hernou spoločnosťou Wargaming, ale aj to, ako sa Jocke snaží pokaziť Tommymu gitarové sóla alebo potenciálny názov budúceho albumu kapely.

 
Ako sa máš?

Super, len sa toho za posledných pár týždňov dosť udialo. Od nahrávania albumu sme išli priamo k tvorbe obalu, potom k dohadovaniu turné a k mediálnej kampani, z ktorej sme priamo prešli k letným festivalom. Ja a Pär sme za ostatného dva a pol týždňa spravili 400 rozhovorov. Na druhej strane, viem, čo mám hovoriť! (Smiech)

Nech sa na to pozrieš akokoľvek, vydávate najtemnejší album, aký ste kedy spravili ...

Áno, je poriadne ponurý! Ale mám pocit, že to tak malo byť, lebo to korešponduje s tematikou, o ktorej hovoríme. Keď sme tvorili album Heroes, išlo o hrdinské činy. Podobne sa niesol aj album The Last Stand. Vieš ... naše texty nikdy neboli o tom, akí sme veselí a šťastní, ale neustále sa v tom nieslo aspoň niečo, čo sa dalo ospevovať.Pri aktuálnom albume sme museli držať na mysli, že tematicky je ponurejší a atmosférickejší - a to celé hlavne kvôli téme. Nebolo to o tom, že by sme to tak plánovali, že by sme chceli, aby bol rýchlejší, tvrdší alebo niečo podobné. Tak nám to proste vyšlo a to je to, čo dostaneš, ak je tvojou tematikou 1. svetová vojna.

Prvá skaldba, ktorú ste zverejnili vlastne ani nebola tak úplne vaša. Išlo o prerábku nevydanej skladby "Fields of Verdun" kapelou Apocalyptica. Koho to bol nápad?

Za to môže Pär. Hovoril s chalanmi z Apocalyptica na festivale. Poznáme ich už dlho a vyvzerá to tak, že nás majú radi. Aspoň teda dúfam. (Smiech) Bavili sme sa o tom, čo by sme mohli spraviť spolu. Potom zrazu padali nápady a jeden z nich bol, že by sme mohli spraviť cover. Čo je ale problém je skutočnosť, že covery veľa ľudí nepočúva. Nedávalo by zmysel niečo také spraviť. Oni ale dokážu spraviť niečo úplne odlišné. Takže sme sa len zamýšľali nad tým, ako donútime ľudí, aby to počúvali ... hmm ... tak sme cover vydali skôr ako originál. A ono to fungovalo!

Mohol by si nám detailnejšie popísať nový album Sabatonu - The Great War?

Povedal by som, že je to dosť typický album Sabatonu. Ale je zároveň plný prekvapení. To sa ale snažíme spraviť vždy. Prihodiť na album jedno - dve prekvapenia. Na tomto by si mohol nájsť hneď tri! (Smiech) Je to všetko o poslucháčovi. Každý ihneď pochopí, že je to album Sabatonu. S prihliadnutím na túto skutočnosť si ale dovolím povedať, že neznie ako žiadny iný album, kotrý sme dodnes vydali. Je pre nás dosť ťažké ho opisovať, lebo každý poslucháč má pri vypočutí vlastný jedinečný zážitok. Veľa ľudí nám napríklad povedalo to isté, čo si povedal ty - "Je to ponurejšie." A k tomu sa prikláňam aj ja. Iní ale hovoria, že vôbec nie je ponurejší. A ja sa neprestávam diviť,  aké uši používajú na počúvanie. (Smiech) Urobil som fakt obrovské množstvo rozhovorov ohľadom tohto albumu a veľa ľudí ho aj počulo vopred. A bol by si zdesený z toho, ako odlišne dokážu vnímať rozdielni ľudia tento album. Počul som snáď sto rozdielnych hodnotení albumu. Zhruba polovica z nich sa pohybuje zhruba v tom, čo by si čakal. Tá druhá je niekde úplne inde. Občas sa pýtam, či vôbec títo ľudia počúvali Sabaton alebo im niekto dal vypočuť niečo od Kreator.

Aké iné názory si dostával?

Tak ako sme sa bavili. Album je ponurejší a atmosférickejší ako čokoľvek pred tým. A ja som si furt myslel, že je to úplne jasné. Ale niektorí mi povedia, že nie. "Nemyslíte, že je to ponurejšie a atmosférickejšie ako Heroes alebo The Last Stand?" A odpoveď znie "Ani nie, je to skoro to isté." A ja sa len pýtam "ČOO?!"

Turné na podporu nového albumu začína v Severnej Amerike. Kedy plánujete Európu?

Akonáhle to bude možné! Plány už sú, ešte sa to musí učesať. Kým ešte hráme festivaly, nemôžeme to zverejniť. Festivaly nechcú hovoriť o budúcom turné pred tým, kým zahráme festivaly. Ale zverejnenie Európskeho turné je otázkou krátkeho času.

(Pozn.: Európske turné už bolo zverejnené. Interview bolo uskutočnené na festivale Nova Rock krátko pred ohlásením turné. Turné nájdete tu>)

Vrátim sa trocha naspäť do doby pred novým albumom. Začali ste spoluprácu so spoločnosťou Wargaming a prvé video z tejto spolupráce bolo k hre World of Tanks - bol to klip k skladbe "Primo Victoria". Odkedy som ho prvý krát videl, v hlave som mal dve veci: Za prvé - skvelé video! Za druhé - prečo do pekla "Primo Victoria"?

Oh! Chápem. To bola skladba, ktorú chcel Wargaming, lebo potrebovali meno pre tank. Chceli spraviť tank v hre. A to je skutočne super! Ale jeden tank nemôžeš nazvať "Panzerkampf", čo by bola pre danú tému asi najvhodnejšia skladba. Rovnako nemôžeš tank nazvať "Panzer Battalion". Takže voľba bola na nich. My sme si síce mysleli, že voľba padne na "Ghost Division", kde máš rovno aj ten názov tanku, ale toto vlastne dáva tak trocha aj zmysel. "Primo Victoria" predsa len doteraz nemalo videoklip.

Ďalší klip, ktorý vzišiel z tejto spolupráce je k skladbe "Bismarck". Skladba je skvelá a zožala neuveriteľný pozitívny ohlas. Ale na druhej strane, je to asi jediná skladba Sabaton s historickým základom, ktorá ma napadne a nemá vôbec žiadny príbeh. Áno, hovoríte o tom, že posádka mala 2,000 chlapov, loď mala výtlak 40,000 ton, ale inak je to o tom, že loď postavili, potopili a nič medzi. A zrovna v prípade Bismarcku je v pozadí skutočne veľký príbeh.

Museli sme to trocha okresať. V tomto smere je náš nový album na tom  ešte horší. Snažili sme sa 4 roky intenzívnej vojny natlačiť do 40 minút heavy metalu. A museli sme sa rozhodnúť, ktorým smerom sa vybrať. Vieš, keby chceme Bismarck poriadne popísať, musíme napísať aspoň 5 skladieb! Vec sa má tak, že sme chceli pre fanúšikov spraviť niečo k 20.narodeninám kapely. A čo je zjavnejšou voľboub ako príbeh, ktorý si ľudia pýtali najviac. Bismarck sa proste objavoval najčastejšie. A našťastie sa nám podarilo rovno spraviť k skladbe aj videoklip. Pôvodne sme ani nevedeli, kde začať. Rozprávali sme sa s chalanmi z Wargaming lebo majú hru World of Warships. Takže bolo celkom logické, že chceli, aby sme spravili aj videoklip.

Vaša spolupráca teda zasiahla World of Tanks a World of Warships. Stále nám ale ostáva jeden konflikt - World of Warplanes. Máme aj z tohto smeru niečo očakávať?

Plány zatiaľ nemáme. Vieš, keby si sa ma spýtal tak pol roka dozadu ... no dobre, možno trocha dávnejšie ako pol roka ... ale to sme ešte neplánovali nič ani k World of Warships. Nepracujeme na princípe "Čo ideme spraviť?" To je zlý prístup k veci. Malo by to skôr byť o tom, že "toto chceme spraviť". A potom sa začneš pýtať otázku "S kým to môže vypáliť najlepšie?"

Okay! Vráťme sa k novému albumu! Z toho, čo som si všimol, spomenuli ste aspoň okrajovo všetko okrem talianskej fronty ...

Toho, čo sme nespomenuli je DOSŤ! Dokonca sme nespomenuli ani prvý výstrel v Sarajeve! Za každý príbeh, ktorého sme sa chytili sme museli pustiť k vode 10 iných. Niekedy sa dokonca stalo, že jeden príbeh doslova vylučoval iné. Niekedy sme sa chceli zamerať na emocionálnu stránku. Inokedy na to, čo bude najefektívnejšie. A niekedy sa naše obľúbené príbehy na album ani nedostali. Mojím obľúbeným príbehom je napríklad ten o Harlem Hellfighters. Afro-američania, ktorí bojovali a nik s nimi nechcel bojovať. Čoskoro ale zistili, že nik nechce bojovať ani proti nim. Boli to poriadni drsňáci! A máš k tomu zadarmo aj názov skladby! Harlem Hellfighters! Je to akoby ti všetko niekto naservíroval na tanieri. Ale stále pre príbeh nemáme tú správnu hudbu. A ak nemáme hudbu, ktorá by korešpondovala s témou, skladba je odsúdená. Raz či dva krát sme to dokonca aj skúsili, ale proste to nefungovalo. To, čo sa dostalo na album nie je top 10 príbehov, ktoré sme chceli spraviť. Toto sú proste tie, ktoré si zvolila hudba. Na začiatku sme ich mali zhruba 120. To boli tie, s ktorými sme vedeli pracovať. Potom sme si pustili hudbu, ktorú sme pripravili a odrazu ich bolo len 40. Bez toho, že by sme sa vôbec snažili. Vtedy sme sa začali hlbšie ponárať do príbehov samotných a ako si robíš výskum, niektoré príbehy ti samé od seba odskočia. Hudba proste nehovorí rovnakým jazykom ako príbehy.

Na albume nájdeme skladbu, na ktorej sa po prvý krát podieľal autorsky aj Tommy. Aké nové elementy priniesol do hudby? Boli vôbec nejaké?

Áno, ale ... napísali sme to spolu, lebo sme potrebovali zistiť, či dokážeme spolu tvoriť. Je zjavné, že skladby písať vie, nakoško má kapelu, ale nevedeli sme, či sme ako autori hudby kompatibilní. A tak sme si niekedy koncom roku 2017 sadli. "Skúsme niečo napísať spolu" a on rovno súhlasil. A tak sme to skúsili. A vtedy vznikla skladba "The Ghost in the Trenches". Ale vtedy sme ešte nemali ani páru o čom to bude. Len sme si povedali "To znie skvele! Dajme to na album", chápeš. Ale bolo dosť ťažké nájsť k tomu príveh, lebo je to taká chytľavá optimistická skladba. Takže vyberanie príbehu vyzeralo asi takto: "Oh, do riti, kuuuuuur*a ...". Nakoniec sme ale našli príbeh o Francisovi Pegamegabow a ten do toho sadol perfektne.

Ako do čerta si sa to naučil hovoriť tak jednoducho?

Tak, že som robil pár sto rozhovorov. Najprv som si to hovoril "Pegamaba .... Pegame ... Pegamegabow. OK!" A už to šlo.

Na každom albume máte tak 10-12 skladieb. V šuflíkoch ich ale musíte mať stovky, ktoré sa na album nedostali ...

Áno, ale len málo z nich je dokončených. Ja sám mám odložených kopec skladieb, ktoré som nikdy nedokončil. Ale ak niečo raz nebolo dobré dosť na to, aby sa to dostalo na album, nikdy to nebude na albume Sabaton. Ale ak sa niečo nedokončilo a preto to na albume nebolo, len preto, že sme to vtedy nemohli dokončiť tak, aby to bolo dosť dobré, šanca tu pre skladbu ešte je. Máme skladby, ktoré sú hotové, ale ak to nebolo dosť dobré na album The Art of war, prečo by to malo byť dobré teraz?! Chceme sa zlepšovať, nie?! Mám ale kopec skladieb, ktoré som nikdy nedokončil. To bude tak 80 skladieb. Ale 80% z toho je len intro. (Smiech)

Jedna vec mi stále behá po rozume - kedy plánujete vydať skladby v orchestrálnej verzií?

Na tomto albume to nájdeš! The Soundtrack of The Dreat War je na 100% orchestrálny. Teda ... je orchestrálny s hybridnými elementami. Je to niečo ako trailery na film. Nie je to úplne orchestrálne, môžu tam byť aj iné prvky. Ale je poväčšine orchestrálny. Je tam aj nejaký spev, ale The Soundtrack of The Great War je orchestrálnou verziou albumu The Great War. A nič, čo nájdeš na klasickom albume nenájdeš na tejto verzií. Nepoužili sme ani jeden súbor. Je to úplne samostatný projekt. Ale je úžasné to počúvať. Verím, že sa ti to bude páčiť.

Každý štvrtok prichádzate s niečím, čo ste nazvali Sabaton History Channel. Z toho, čo som zachytil za tie roky, čo sa poznáme, je to pre vás tak trocha splnený sen.

Áno, to je! Je to niečo, o čom sme hovorili fakt dlho a to je to, čo je skvelé na tom, ak máš šialené nápady a sny. Lebo aj toto je jedna z tých spoluprác, ktoré ihneď zafungovali. A môžem povedať, že aj načasovanie bolo super, lebo Indy akurát končil so svojim kanálom The Great War (Veľká vojna - pozn. autora). Keď sme sa stretli prvý krát, ja, Pär a Indy sme sa o histórií bavili asi 5 hodín. O tom, čo by sme mohli spraviť, čo nemôžeme... alebo možno skôr o tom, čo by sme mohli skúsiť, ale asi by sme nemali. A bolo to fakt inšpiratívne. A on je sám hudobník. Bol v švédskej kapele, ktorá vyhrala Grammy. Je klávesák, takže to celé pozná. To, čo spolu s ním robíme by ti malo dať vysvetlenie skladieb. A my sa vždy chceme uistiť, aby sa to stalo. A potom ma vždy tesí, keď v komentároch nájdem niečo ako "Oh, OK, tak preto tam je ten verš! Teraz mi to dáva zmysel. Ale doteraz som to nechápal." Lebo možno sa len nedostali k tej istej knihe ako my. Dejiny nie sú o tom, že na jednom mieste nájdeš všetky informácie. Niekedy musíš prečítať aj 20 kníh. Okrem toho - máme turné, máme festivaly, ale filmovanie tohto je okrem iného aj neskutočná sranda.

Neuvažovali ste o tom, že by ste niečo podobné dali aj na papier a uverejnili to ako knihu?

Nikdy nehovor nikdy. Možno, ale teraz toho ešte nemáme dosť na knihu. Možno raz. Ale vieš ... každý scenár má tak 1,700 - 1,800 slov. Na knihu potrebuješ minimálne 80 tisíc.

Máš nejaké koncertné zvyky? Teda ak nesedíš v backstage a nepotíš sa ako teraz?

Keď som na turné, nažím sa ísť niekam von. Je totiž veľmi nebezpečné ak sa zasekneš v bubline zvanej turné. Ak vidíš len haly a tourbus, je to veľmi nebezpečné. Takže sa snažím dostať von - ak mám šancu, dám si malú turistiku, ak je to len doobedie pred koncertom a nechcem byť unavený na koncert, venujem sa audioknihám, čítaniu - čo je pre fanúšika histórie asi povinnosť. Ale každé turné je špecifické - raz som mal projekt na turné prečítať knihy, ktoré som dlho odkladal. Potom bolo mojím projektom zhodiť asi 5 kíl. (Smiech) Keď sme na americkom turné, rád sa zastavím v pinbalových baroch, aby som sa pripravil na švédske majstrovstvá.

Vaša hudba je dosť vážna, vy ako kapela ste presný opak. Neuvažovali ste nad tým, že by ste skombinovali hudbu, ktorú robíte s tým, akí ste normálne? Niečo ako napísať skladbu o Veľkej vojne s emu alebo niečo podobné ... ?

Jasné! (Smiech) Našu hudbu berieme vážne, seba ale nie. Na druhej strane, mám taký osobný plán, že raz si vystrelíme z fanúšikov a vydáme album "Cease Fire" (Zastaviť paľbu - pozn. prekladateľa). Len tak zo srandy. Ale inak neviem. Je to tak trocha paradox, že sme skupinka veselých chlapíkov, ktorí si krútia bradavkami - vždy sa snažím aspoň o jeden zárez na každom koncerte. Niekoho musia bolieť bradavky. Ale to je pre srandu. Nechceme byť neúctiví k histórií. Čo ale chceme je, aby pri tom Tommy pokazil sólo. (Smiech)
Návrat na obsah