27.11.2010 - Winter Masters of Rock 2010 - Hala Euronics, Zlín

6,00 ráno mi zvoní budík. Nechápavo naň pozerám a potom mi dopína, prečo ho v sobotu ráno mám tak hlúpo nastavený. Vyliezam z postele, pomaly sa pripravujem a o necelú trištvrte hodinu Vyliezam naobliekaný z domu, aby som oškrabal auto. Tí Česi si očividne počasie na Masters objednali. Od večera to vyzeralo na sneh a ráno bolo treba z auta škrabať asi 20 minút námrazu. Ale, čert to ber. Pomaly sme sa naskladali do auta a vyrazili na Zlín. Ako sme sa približovali, tá zimná atmosféra stále nie a nie zmiznúť. Teda aspoň, čo sa teploty týka. Na Morave totiž o snehu nebolo ani chýru, ani slychu. Tak sme si teda vošli do natlačeného Zlína, pomotkali sa po parkovisku, kým sme konečne našli aspoň nejaké parkovacie miesto a šup ho do haly.

Vstup do haly bol pre návštevníkov zaistený troma dverami. Tie rady ľudí pred nimi boli ale dosť desivé. Keď sme sa konečne dostali dnu, zbavili sa teplého oblečenia a nakúpili dosť tekutín na tých 11 hodín pod pódiom, už sa ohlasovala prvá kapela – olomoucký James D.S.. Našľapaný nu-metal sa svojej úlohy otvárača festivalu zhostil na výbornú a s hromadou pyrotechniky zohrial halu, ako aj divákov, ktorí sa pod pódiom pomaly zhromažďovali. Chytľavé rytmy a dobrý spevácky prejav mi síce kazila hromada samplov, ktoré zneli prakticky stále, ale zážitok ako taký mi neskazili. A ak aj hej, určite menej, ako duet s akousi blondínkou na konci setu. Slečna mi (a ani okolitým divákom) vôbec nesedela do hudby a celé dobré vystúpenie akosi zabila.

Chvíľu po odchode Jamesa  sa už na pódium vyrútil Rebel Star z Holandska, ktorý mal ponúknuť trocha klasického hard-rocku. Hutný zvuk, ktorý znel s reprákov spolu s perfektným hudobným prevedením a show, ktorú kapela ponúkla, všetky tieto aspekty mali sľubovať perfektný koncert. Bohužiaľ spevákov nemastný – neslaný prednes to zaklincoval do neznáma a jednalo sa len o mierne nadpriemerný koncert neznámej kapely.

Následne sme si mohli vypočuť prvé (a bohudík aj posledné) zlé nazvučenie večera. Konkrétne veľmi zlé nazvučenie. Speváka nebolo počuť vôbec, kapelu tiež kadejako. Po dozvučení sa česko-nemecká kapela Symphonity predviedla a zahrala tak, ako chcela. Celkovo vkusné a energické vystúpenie powermetalového zoskupenia, ktoré dosiahlo svoj vrchol pri piesni „Anyplace, Anywhere, Anytime“. Začal som mať pocit akejsi sínusoidy, kedy po dobrej kapele ide zlá a naopak. 

Následne pre mňa bohužiaľ nasledovala zas jedna horšia kapela. Nemecký Varg síce svojím blackom potešil ako jediná tvrdšia kapela večera priaznivcov hutnejších rytmov, no nemčina, ktorá bola navyše ešte nezrozumiteľná ma nemohla nijak potešiť. Nebolo to zlé, no ak si spomeniem vystúpenie Varg-u na Metalfeste, bavilo ma to viac. Jediným naozaj pozitívnym boli folklórne rytmy gitaristov, ktoré oživovali celú ponurú blackovú show, ako vždy doplnenú niekoľkými horiacimi fakľami.

Ako čas plynul, pomaly sa začala dvíhať aj kvalita kapiel, ktoré sa na pódiu objavovali. Prvou „väčšou“ kapelou večera boli nemeckí Freedom Call, ktorý už hýbali prakticky celým publikom. Radosť z hrania a neskutočne chytľavé rytmy piesne „Babylon“ rozskákali publikum. To bolo očividne kompletne stotožnené s kapelou a tá sa im za podporu odvďačila hitmi ako „Far Far Away“, Mr. Evil“ či „Land of Light“. Výborné  vystúpenie ľudí naštartovalo do tempa, ktoré nik nečakal. 

Pokračovali sme ďalej podľa spomenutej sínusoidy. Bohužiaľ. Neviem celkom, či bol Paul Gilbert správnou voľbou pre organizátorov. Väčšina skladieb mala čisto akustický charakter a väčšina ľudí neboli gitaroví gurmáni. Hranie zubami určite zlepšilo šou, no publikum bolo chladné. Paul nie je hudobník hodiaci sa na festivaly. Ako predkapela Joeomi Satrianimu alebo Stevemu Vaiovi. Na festivale však nezaujal. Navyše ešte vyzeral so svojimi sluchátkami ako Otík z kultového filmu „Vesničko má, středisková“. Jediný fakt svetlý moment, ktorý si užila väčšina ľudí bol cover kapely The Doors - „Light My Fire“.

V tomto momente sa sínusoida opäť dostala na svoj vrchol a vďakabohu, ostala tam až dokonca. Po 16 rokoch sa na pódiu v Česku objavila kapela Pretty Maids. Kapela krátko po vydaní nového albumu Pandemonium začala celý set introm z Pandemonia. Popri novinkách ako „Little Drops of Heaven“ zneli aj „Red, Hot and Heavy“ či coververzia „Please Don´t Leave Me“. Priznám sa, páni mali na svoj vek nenormálnu energiu, ktorú mohli rozdávať. Návrat do Česka sa teda vrátil na výbornú a fanúšikov mohli potešiť okrem trsátok aj chuťovky ako napríklad blana z bicích podpísaná celou kapelou. Myslím, že pánom v ich veku je čo závidieť...minimálne chuť a energiu, ktorá z nich priam sálala.

Stratovarius ďalej dvíhal latku, ktorú už Maids nadvihli pekne vysoko. Klasicky perfektné vystúpenie okorenili novinkami z 2 dni dozadu vydaného EP. Mimochodom, je dosť ťažké opisovať koncerty ako bol tento. Ak boli totiž Pretty Maids skvelí, Stratovarius bol geniálny. Ťažko sa opisuje bezchybný koncert nakopnutý hitmi ako „Kiss of Judas“, „Hunting High and Low“ či „Black Diamond“. Jediné mínus bola dĺžka setu Stratovarius, ktorá bola len 60 minút. Na kapelu tohto formátu mi to prišlo strašne málo.

Záver večera už patril Helloweenu. Ako headliner večera dostali aj najdlhší čas. Hodinu a pol trvajúca show v pozadí ktorej sa točilo koleso, ktoré možno vidieť na obale novinky Hells. Setlist postavený na piesňach z Keepers albumov však obsahoval len 2 piesne z novinky 7 Sinners a popravde, dosť ma to sklamalo. Hells totiž síce odohrali skvelý set, nevadil mi dokonca ani Andiho hlas v klasických piesňach ako „Ride The Sky“ alebo „Eagle Fly Free“, ale ten nový album. Stojí za to, aby dostal viac priestoru naživo. Záver koncertu bol v znamení kopy nafukovacích tekvíc, ktoré sa zosypali na ľudí ako suveníry, podobne ako nespočetné trsátka alebo niekoľko paličiek. Celkovo by som hodnotil na 8/10. Nie preto, že by to nebolo kvalitné, ale preto, že setlist bol prestarnutý neskutočným spôsobom. Ďalej kopec sól, ktoré skrátili počet skladieb na setliste na 12. (11 mal Stratovarius s o pol hodiny kratším časom  na hranie.

Celkovo podarený festival, pomerne priamo nasmerovaný na power metal s pár výnimkami. Či to bolo dobré alebo zlé, nech posúdi každý sám. Pre mňa opäť jeden skvele strávený večer...