TRISTANIA, ASRAI, UNSUN

17.10.2010, Bratislava, Randal Club

Nedelné studené a sychravé počasie len málokomu prialo výjsť podvečer do ulíc a nijak inak k tomu nepomohlo ani v prípade takého lákadla, ako je nórska TRISTANIA. Nuž, kapela v našich končinách očividne nemá tak silné podhubie, akoby sa na moje udivenie dalo predpokladať. A predsa len v kurze je dnes trochu iný typ hudby (tým však nemám na mysli, že by TRISTANIA nejakým spôsobom hudobne zaostávala, skor presne naopak). K tomu navyše kultúrne veľmi sľubne započatý víkend, ktorý v hlavnom meste naštartoval celkom bujaro už vo štvrtok (Randal plný na prasknutie a zároveň aj MMC Klub) a pokračoval vlastne až do nedele. Toto zrejme nedávalo dostatok invencie na nedeľnú chvíľku poézie, pri ktorej musíte opustiť svoju obývačku a vyraziť za ňou do ulíc. Návštevnosť klubu pred započatím nového týždňa čítajúca niečo cez chabých 100 hláv je toho dostatočným dôkazom.

Za pohodovej a komornej atmosféry vystúpila ako prvá poľská moderná gothic metalová nádej UNSUN. Kapela, na ktorú som sa strašne tešil moje očarenie rozplynula behom prvých sekúnd. Nespoznával som ju. A kde bol problém? Kapela zjavne nemala svoj deň a dáma a páni nielen, že boli mimo diania, ale zvuk, ktorý tú hrôzu celé doprevádzal nestál ani za reč. Kapela tak pôsobila ako zoskupenie začínajúcich amatérov, ktorí po mesiaci makania v skúšobni vyšli prvýkrát na pódium. Iste, daný problém je možno pripísať v prvom rade kapele samotnej, pretože keď to nejde na pódiu, sotva to môže ohúriť z PA systému. Vystúpenie mizerné, prejav mizerný, zvuk mizerný… až na vzhľad speváčky samozrejme J Bohužiaľ, ona takisto zrejme nemala svoj deň. Masívny zvuk akým disponuje kapela na štúdiových počinoch nejde ani len zrovnať s (ne)zvukom, ktorý liezol z ich aparatúr, nie to ešte z “predkov”. Živým vystupením nepresvedčili. Tých, čo mali s nimi do činenia po prvý krát teda určite nie a ten, kto má rád ich štúdiovú tvorbu, zrejme odpustí. Mimochodom takmer celý setlist zastúpila najmä ich aktuálna novinka “Clinic For Dolls”, jedine na záver zaznela hitovka “Whispers” z predošlého “End of Life”.

Holandský ASRAI so svojim otrelým temne gothickým prejavom nemeckého strihu s gothickou bábikou na čele síce priniesli oživenie ako na pódiu, tak aj pod ním a s tým aj znateľné prijatelnejší zvuk, každopádne ich tvorba a prejav pôsobili v rámci gothic rockového žánru príliš tuctovo, ošúchane a miestami až komicky. K tomu som mal pocit, akoby si celý súbor pred vystúpením ubalil tučného “holanďana”, najma klávesáčka Manon van der Hidde a gitarista Rik Janssen si doslova fičali zo všetkých zúčastnených najviac. ASRAI v mojich očiach a ušiach pôsobil teda skôr ako zábavová kapela, ktorú si samotní muzikanti aj očividne užívali a neskôr bola s nimi, teda s babami celkom slušná sranda a zábava aj v klube po koncerte.

Zato TRISTANIA patrí k zásadným kapelám, ktorá po boku krajanov THEATRE OF TRAGEDY pomohla definovať štýl zvaný gothic metal, na druhej strane sa však vyhýbala zo zástupu jej nasledovníkov a svojou tvorbou len dokazovala, že akémukoľvek škatuľkovaniu sa vyhýba. S novinkou “Rubicon”, ktorú podporili práve na tomto turné nazvanom Rubicon Tour, prišli výrazné personálne zmeny najmä za mikrofónom, kedy dlhoročnú stálicu Vibeke Stene nahradila krásna talianka Mariangela Demurtas a blonďáka Østen Bergøya zastúpila známa osobnosť nórskej hudobnej scény Kjetil Nordhus (ex-GREEN CARNATION, TRAIL OF TEARS). Nové spevácke duo sa nám predstavilo skvelým výkonom na ich čerstvej novinke a nemenej exceletný a dych vyrážajúci výkon sme mali možnosť zhliadnuť aj na vlastné oči v Randal Clube. Sólové spevy oboch hlavných spevákov boli zohrané v dokonalej symbióze a bez malinkej chybičky. Tu a tam ich podporil aj gitarista Anders Høyvik Hidle svojim agresivnym vokalom. Kapele by určite sadlo väčšie pódium, ale komorná atmosféra klubu a priam až uvolnený dojem z kapely bohato stačili k tomu, aby ste sa pristihli hľadiac s otvorenou pusou, čože nám to títo severania nastolili. Zvuk takisto nabral o poznanie skutočne tie pravé rysy adekvátne k výkonu a postaveniu kapely. Dôraz a výber skladieb sa kládol samozrejme na novinku “Rubicon”, ktorá dostala najväčšie zastúpenie. Priestor dostal aj prierez takmer celou ich discografiou, kde sa nezabudlo na staršie veci z čias albumov “Beyond the Veil”, “Widow’s Weeds” a samozrejme “World of Glass” s ktorými si Mariangela hravo poradila. Profesionálny výkon kapely podtrhoval aj fakt, s akou ľahkosťou a autentickosťou hudobníci podávali svoj hudobný perfekcionizmus - nijak zložitý, za to svojim (a svojským) spôsobom sofistikovaný a jedinečný. O inštrumentálnej stránke nehovoriac. Kjetil Nordhus siahol sem tam aj po akustickej gitare, husle ako aj sample hrali samozrejme z playbacku, čo skvele dopĺňalo atmosféru z nahrávok. TRISTANIA predviedla pred skromne zastúpeným slovenským publikom plnohodnotný a sebavedomý prejav, dovolím si nezaujato tvrdiť bez chybičky krásy. Väčšia návštevnosť by určite potešila (niektoré známe tváre by som osobne očakával), na strane druhej však prítulná a pokľudná (evidentne nedeľná) atmosféra v klube mala svoje čaro. U mňa jeden z najsilnejších zážitkov tohoto roka.

pridané: 06.11.2010

Pridal: Mário Maslík