Sonisphere Festival 2010 Letisko Milovice, Praha, Česká republika (19.06.2010)

METALLICA, MEGADETH, ANTHRAX, SLAYER

Viac ako 35 tisíc ľudí, 21 kapiel, 3 pódiá a veľká štvorka! To bol festival Sonisphere, ktorý sa konal v sobotu, 19. júna 2010 na letisku Milovice v Prahe.

Na miesto sme dorazili ráno relatívne zavčasu, takže sme mali kopec času zistiť „čo a ako“. Areál festivalu bol obrovský. Všade naokolo boli stany a autá s návštevníkmi festivalu a tí rozhodne neboli len z Čiech. Všadeprítomné vlajky naznačovali doslova medzinárodnú účasť. Popri asi najpočetnejšej skupine Nemcov sme sa mali možnosť stretnúť s Fínmi, Švédmi, Nórmi, Rusmi, Austrálčanmi, Slovincami, Brazílčanmi, Poliakmi, Rakúšanmi či dokonca Japoncami. Nálada bola už od rána fantastická, hoci poniektorí ešte stále dospávali dlhú cestu do Prahy, prípadne iné nočné aktivity. Stánky nie len s občerstvením boli na každom kroku. Nevýhodou však boli privysoké ceny, priveľa ľudí a rady, ktoré sa miestami ani nedali vystáť.

Tesne pred dvanástou sme sa konečne dostali dovnútra areálu. Musím povedať, že ma prekvapilo, čo všetko sa vo vnútri nachádzalo. Miestami som mala pocit, že sa nachádzam v lunaparku. Ale poďme späť k hudbe. Niečo po 13tej hodine začala hrať prvá kapela Shogun Tokogawa a o 14tej sa metalový maratón rozbehol aj na hlavnom pódiu kapelou Panic Cell a rovnako aj na najmenšom, ktoré bolo kryté. Nevýhodou bolo, že jednotlivé pódiá boli od seba dosť vzdialené, takže ak ste chceli vidieť ďalšiu kapelu na inom pódiu, dosť ste sa nabehali. Kryté pódium, na ktorom síce nehrali žiadne hviezdy „extra triedy“, malo ale jednu obrovskú výhodu a síce, že vás mohlo skryť pred slnkom, pretože v Miloviciach bolo mimoriadne teplé počasie, hoci ešte ráno to vyzeralo na dážď.

O 15tej hodine prišli na rad Devildriver, kedy sa už pri hlavnom pódiu začalo zdržiavať čoraz viac ľudí, pretože čoskoro to už mala rozbaliť veľká štvorka. Na zvyšných dvoch pódiách to medzičasom vrelo kapelami ako Debustrol, Fear Factory, Volbeat, Atari Terror, Public Relations, Destryself, Stone Sour, Rise Against, Therapy? a podobne. Toto všetko sú kapely, ktoré vo svojich žánroch vynikajú a teda vyberať bolo skutočne z čoho! Krátko po štvrtej poobede už bolo všetko pripravené na príchod prvého článku veľkej štvorky, kapely Anthrax. Joey Bellardini, Rob Caggiano a spol to roztočili skutočne vo veľkom štýle. Ich energické vystúpenie, ktoré trvalo takmer hodinu a pol, obsahovalo skladby ako “Madhouse“, “Be All End All“ či “Heaven & Hell“ zahranú na počesť Diovi. Táto cover verzia bola skutočne nádherným momentom tohto festivalu. Ďalšou kapelou v poradí nebol nik iný ako Megadeth na čele s Daveom Mustaineom. Približne 80-minútový setlist bol priam nabitý najväčšími hitmi ako “Holy Wars“, “A Tout le Monde“ alebo “Symphony of Destruction“. Zhrniem to iba v krátkosti, nemalo to chybu! Podobne ako Anthrax, aj Megadeth mali svoj setlist založený na skladbách zo starších čias. Čo sa týka zvuku, Anthrax aj Megadeth mali nádherné ozvučenie až na občasne zahalený spev Davea Mustaina.

Medzi Megadeth a Slayer bola vsunutá kapela Alice in Chains, čo pre mňa osobne znamenalo najnudnejšiu hodinku aj niečo celého festivalu. Celkom som nepochopila, prečo bola thrashová štvorka predelená kapelou, ktorá pomaly ani nehrá metal. Konečne sa však na rad dostalo „vražiace komando“ v podaní snáď už nesmrteľnej kapely Slayer. Ako už býva dobrým zvykom, toto kvarteto hralo tvrdo, rýchlo a zbesilo niečo okolo hodiny a pol, pričom sme mali možnosť vychutnať si skladby ako “War Ensemble“, “Seasons In The Abyss“, “Hell Awaits“, “Raining Blood“, “South of Heaven“ či “Angel of Death“ v tej najvyššej kvalite. Tom Araya a jeho kolegovia jednoznačne vedia ako sa hrá thrash metal aj po všetkých tých rokoch! Zvuk hodnotím veľmi pozitívne hoci je potrebné uvedomiť si fakt, že musí byť mimoriadne náročné nazvučiť v podstate prázdnu lúku, kde sa český Sonisphere konal.

Pred pol dvanástou, s asi 20 minútovým meškaním sa Miloviciami začali niesť tóny už tradičného intra “The Extasy Of Gold“, po ktorom sa spustil nezastaviteľný masaker jednej z najväčších metalových kapiel všetkých čias. Metallica bola pripravená na svoju jazdu, na ktorej nám ukázala, že aj po takmer 30 rokoch to stále vie. Tradičný vypaľovák “Creeping Death“ odštartoval viac ako 2-hodinovú show a dostal všetkých prítomných do varu. Vystúpenie bolo prešpikované skladbami z 80tych, 90tych rokov ale aj zo súčasnej tvorby. Nechýbali ani tradičné gitarové a basgitarové sóla, „pyro-efekty“ a samozrejme aj nenapodobiteľná atmosféra. Štvorica spoza veľkej mláky predviedla fantastický výkon a previedla nás celou svojou tvorbou, s výnimkov albumov St.Anger, Load a ReLoad. Celý obraz dokresľovali skladby ako “Disposable Heroes“, “Battery“, “Motorbreath“, “Fade to Black“, “Welcome Home (Sanitarium)“ či povinné jazdy v podobe “Master of Puppets“, “One“, “Sad But True“, “Enter Sandman“, “Nothing Else Matters“ alebo záverečnej “Seek and Destroy“. Priestor dostal aj najnovší počin Death Magnetic a to hneď tromi porciami (“That Was Just Your Life“, “Cyanide“ a “My Apocalypse“). Bola to neopakovateľná show, plná emócií a ten, kto ju zmeškal môže len a len ľutovať!

Aj napriek určitým nedostatkom, ktoré sa ale objavia všade, hodnotím festival Sonisphere v Miloviciach jednoznačne na výbornú a som presvedčená, že tento rok ho už neprekoná ani jeden festival či už v Čechách alebo na Slovensku. Myslím, že nakoniec je potrebné poďakovanie organizátorom za to, že sa pustili do tak masívnej akcie, ktorá ale dopadla mimoriadne úspešne. Som zvedavá, čo si pre nás pripravia budúci rok...

Setlisty:

pridané: 05.07.2010

Pridal: Dominika Nováková

Foto: Florian Vojta