03.07.2010

S určitou nedôverou (ako sa neskôr ukázalo, neopodstatnenou) som sa na záver slnečnej soboty vybral do Medzibrodu. To, čo ma čakalo bol pre mňa jeden veľký otáznik. Očakával som niečo ako „pravú jihočeskú veselku“ (predsa len, v piatok išlo Slunce, seno,...) a teda jediné, čo mohlo z toho celého byť bolo príjemné prekvapenie alebo to, že by som mal pravdu. Našťastie som sa s tou veselkou mýlil.

Začiatok hudobnej časti celého programu patril CHZM(Chlapci z Medzibrodu). O to väčšie bolo prekvapenie, keď to bol vlastne chlapec jeden a podľa vlastných slov vypĺňal vatu pred koncertom. To sa mu celkom úspešne podarilo a aj napriek tomu, že štýlovo to s nasledujúcimi kapelami nemalo prakticky nič spoločné (znelo to približne ako Jarek Nohavica, len to nemalo celkom jeho kvalitu), junák sa s akustickou gitarou a heligónkou celkom snažil a ako hudobný podmaz k pivku či kofole to vôbec nebolo zlé. Nehovoriac o tom, keď na konci celého vystúpenia predviedol ľahkú paródiu maďarských veršov, ktoré nazval „A Zasyp“(riť zaparenú...

Po ľudovo-umeleckom vystúpení sa prešlo na trocha rockovejšiu nôtu. Fade Life zo Žiliny nastúpili na pódium so značným meškaním a spustili mierne nadpriemerný alternatívny rock (podľa ich bandzone profilu). Zo svojich skladieb predviedli napríklad „Život podľa mňa“, „Xantipa“, „Pavučina snov“ (ktorá bola aspoň z môjho pohľadu asi najlepšou skladbou z vlastnej tvorby), či „Už iba pravda“. Tu by som spomenul možno trocha nešťastne napísané vokálne pasáže, ktoré speváčke celkom nesadli a našli sa, bohužiaľ, takmer v každej piesni, ktorú Fade Life odohral z vlastnej tvorby. Záver vystúpenia patril pre zmenu cover verziám známych songov, ktoré poznal prakticky každý a k „podmazu k pivečku“ sa ozývalo aj pospevovanie divákov. Príjemné podanie songov ako „Zombie“ (Cranberries) a „Knockin´ On Heavens Door“ (Guns ´n´ Roses) sa zmenilo na rockový cover ľudovej „Vretienko mi padá“ a na záver bolo opäť trocha humoru, keď sa k mikrofónu postavil „chlapec z Medzibrodu“ a odspieval „Knock-Knock Nakydaj tenhle hnůj“.

Po tejto kultúrnej vložke a krátkej pauze na nazvučenie sa už na pódium postavila hlavná hviezda (hviezdička) programu – banskobystrický Vestis (Kabát Revival) a roztočil to naplno. To, že sú revival by si ale človek, ktorý Kabát nevidel asi ani nevšimol. Kapela hrala minimálne tak dobre ako originál a odohrali celkom slušný set.

Začiatok patril „V pekle sudy válej“, pri ktorej sa pod pódiom začali objavovať aj prví zabávajúci sa fanúšikovia (vlastne bol len jeden). Tí sa stále množili (už boli štyria) aj počas nasledujúcich „Balada o špinavejch fusaklích“, „Porcelánový prasata“ či „Šaman“.

Po celkom úspešnom rozbehnutí (a že im to stále hralo poriadne dobre) však prišla nečakaná pauza. Neviem teraz, či to bolo vekom alebo odkukali nejaký sprostý manier z telky, ale jednoznačne bolo trocha nepochopiteľné, prečo nechali vychladnúť ľudí (všetkých štyroch).

Po prestávke sa zjavili opäť, obohatení o novú energiu a opäť sa popri piesňach ako „Dole v dole“, „Burláci“, „Divoká Bára“ či  „Pohoda“ zbierali fanúšikovia, ktorých sa zrazu zjavilo až neuveriteľne veľa a všetci svorne sa zabávali na klasikách Kabátu. Keď sa po piesni „Řízeň“ začal Vestis pomaly zberať z pódia, celý dav ich pekne vrátil naspäť a museli pokračovať. Bohužiaľ ich Kabátovský repertoár zostal očividne prázdny a tak už len zopakovali „V pekle sudy válej“ a vzhľadom na nekončiace povzbudzovanie aj „Pohodu“.

Celkovo to bolo na akciu tohto typu pomerne úspešné a kvalitné vystúpenie, minimálne mňa celkom prekvapilo. A za vstup, ktorý bol 1,5€, to bol jednoznačne príjemne strávený sobotný večer.

pridané: 11.07.2010

Pridal: Samuel Sámel