Heidenfest 27.9.2010 Bratislava Majestic Music Club

S príchodom súmraku vypustili na Slovensko severskí bohovia päticu kapiel, ktorú s napätím očakávalo pred MMC v Bratislave mnoho fanúšikov. Pomerne veľký merchandise stánok, dlhý rad, skandovanie spoza dverí a vo vzduchu badateľné nadšenie naznačovalo kvalitnú akciu.

Úvodnou kapelou HEIDENFESTU boli holanďania HEIDEVOLK. Päť členov bolo očividne nadšených spievaním a skandovaním publika už na druhú skladbu. Kapele sa nedal uprieť entuziazmus a výborná práca s divákmy a aj napriek tomu, že občas zneli ako štyri krát prevarený Finntroll dočkali sa výbornej odozvy. Treba však uznať, že podobných kapiel ako Heidevolk je v poslednej dobe pomerne veľa a nájsť podobnosť medzi nimi a známejšími kapelami nie je problém a nemusí to byť negatívum. Silný hlas frontmana bol podporovaný druhým vokalistom, ktorý však miestami znel ako nevydarená ozvena. Kapela bola výbornou atmosférou a pomerne plnou sálou nadšená a odvďačila sa skvelou šou počas ktorej si s publikom symbolicky pripili z rohov. Po odohratí 35 minútového setu natešení prisľúbili skorý návrat na Slovensko. Celkovo sa vystúpenie Heidevolku stretlo s priaznivími ohlasmi

a príjemne prekvapili.

Druhí v poradí sa predviedli americkí piráti SWASBUCKLE. Traja trasheri, ktorých zaradenie na folkovo ladený koncert je pomerne zvláštne, spustili čosi, čo spolu znelo miestami iba ako hluk bez melódie. Pirátske kostýmy však mali skutočne vymakané a najväčšie pobavenie vyvolal plyšový papagáj na pleci Nobearda, ktorý telesnou stavbou pripomínal súdok rumu. Gitarista si počas vystúpenia dbehol po ďalší zaujímavý doplnok - ružové okuliare, ani tie však neprekonali jednotvárnosť setu a publikum sa mierne preriedilo. Američanom sa ale energia nedala uprieť a zostávajúci fanúšikovia predvádzali vcelku besné pogo. Napokon sa Swasbuckle odplavili a po krátkej pauze ktorú dav ľudí vyplnil skandovaním na rad prišli Equilibrium.

Sála sa naplnila a bolo jasné, že veľká časť ľudí prišla práve na toto nemecké zoskupenie. Spočiatku robil šou iba nováčik, vokalista Robse, ktorý však za malú chvíľu rozhýbal nielen celé MMC ale aj zvyšok kapely. Atmosféra sa stupňovala no ani po niekoľkých pokusoch sa nepodarilo zorganizovať wall od death, čo si však ľudia vynahradili poriadnym pogom a pri tých najznámejších songoch poskakovala väčšina prítomných. Chytľavé melódie podporené naozaj dobrým zvukom a kvalitným spevom, ktorý znel výborne a isto vo všetkých polohách sa dočkali úžasnej odozvy publika. Bolo vidieť, že celá kapela sa z vystúpenia skutočne teší a priazeň fanúšikov si cení. EQILIBRIUM zahrali všetky známe hity a a najenergickejšie poskakovanie vyvolal song o alkohole. Na pohľad príjemná basáčka uviedla song „Die Affeninsel“ a vzápätí na pódium vybehol akýsi týpek v kostýme opice. Bola som užasnutým svedkom toho, akú kopu metalistov vie potešiť človek prezlečený za opicu poskakujúci na pódiu. Atmosféra bola výborná a radostná a opica rozosmievala publikum aj všetkých na pódiu. Kapela na oblátku za roztancované a rozhecované publikum sľúbila, že sa na Slovensko čoskoro vrátia a niekoľkokrát fanúšikom ďakovali. Poslednou skladbou ukončili takmer hodinový set a už beztak výborná atmosféra vygradovala a to dokonca nebolo treba ani žiadne opice:). Ešte dlho sa ozývali výkriky „Equilibrium“ z davu, no už nadišiel čas na ďalšiu hviezdu večera.

Tento zatiaľ vydarený minifestivalu sa blížil ku koncu a ako predposledná formácia sa predviedli blonďaví Fíni Ensiferum. Dávnejšie patrili medzi moje obľúbené skupiny a aj preto boli pre mňa tento krát naočakávanejší. Za zmiensku stojí, že spevák Petri škriekal kedysi aj v dethovej veci Norther. Po intre to Ensiferum odpálili skladbou „From Afar“ z najnovšieho rovnomenného albumu, ktorá od piva mimo sály odtrhla všetkých oneskorencov. Koncertná hala sa stala za dnešný večer najzaplnenejšou a fanúšikovia v predných i zadných radoch sa dostávali postupne do varu. Publikum zložené zväčša z mladších poslucháčov si spolu s muzikantmi odspievali niekoľko refrénov a popri búrlivom tancovaní nadšene skandovali. Melódie týchto severských Vikingov nenechali ľahostajnú ani mňa a cez skladby „Lai Lai Hei“ a finálnej „Iron“ som si zaspievala aj ja. Napokon predsalen prišiel epický pár minútový záver pri ktorom basgitarista hecoval publikum a gitaristi predviedli niekoľko fínt popri hlasnom potlesku. Ensiferum sa určite s pocitom úspešného vystúpenia pobrali do backstagu. Narozdiel od Brutal Assaultu kde som Ensiferum videla naposledy vo mne zanechali určite lepší pocit.

TWILIGHT OF THE GODS, názov dosky legendárneho Bathory, dnes uz zosnulého Tomasa Forsberga znamejšieho pod menom Quorthon a dnes názov tribute kapely k tomuto kultu. Isto sa nájdu ľudia ktorý podobné revival zoskupenia odsúdia ale naživo počuť skladby ktoré samotne Bathory nikdy nehralo treba určite vidieť. Tobôž pod taktovkou členov kapiel ako Mayhem, Primordial, Thyrfing ci Dimmu Borgir. Priznám sa neviem čo som očakávala, ale "metalové celebrity" nesklamali. Chalani túto zlatú bodku za dnešným večerom odštartovali skladbou "Shores in Flames", ďalej zazneli skladby ako „Valhalla“ alebo „Father to Son“, či „Blood fire death“. Ja som najviac čakala na „A Fine Day To Die“ ktorá an moju veľkú radost aj zaznela. Túto skladbu vidieť a pocuť naživo odporúčam každému či už fanúšikovi Bathory, alebo nie. Priam až dojatie vo mne vyvolala táto pecka z roku 1988 ktorou TOTG podali tak, že aj Quorton by bol na nich isto pyšný :)

Čo ma možno kúsok zarazilo, že počas poslednej kapely a publikum preriedilo. Ktovie, možno mládež ktorá sa vyskákala počas Ensiferum nevládala stáť alebo ani nepoznala legendárne skladby z doby keď ani neboli na svete. TOTG, tak ako aj celý Heidenfest hodnotím viac ako kladne a ako fanúšik pagan kapiel som rada, že spolu s Paganfestom si tieto putovné festíky dokázu najsť miesto aj u nás na Slovensku.

pridané: 09.10.2010

Pridal: Romana Valenčíková

Foto: Michael „Sachtikus“ Fraňo