Piatok 20. 8. 2010, plná očakávania cestujem na prvý pravý slovenský metalový fest. Počasie vyšlo, prvýkrát počas mojej existencie, pretože takéto akcie spravidla bývajú akýmsi magnetom na dážď... nabalená ako na dovolenku, brázdila som cesty Slovenska a aby bolo veselo, niekoľko ľudí pohoršila svojím výstredným metalovým nahodením. Však čo by to bol za zážitok, mníšsky habit rozhodne nezaťažil moju „dámsku“ batožinu. Konečne Nová Baňa, začala som ďakovať nadprirodzeným silám, ale úsmev mesiačika opadol, akonáhle sme sa, my autobusoví pútnici, dozvedeli, že k jazeru Tajch sa dostaneme zase len ďalším autobusom, čo chodí aj počas pracovných dní raz za niekoľko hodín. „Dám si aspoň pivko,“ hovorím si v duchu, „veď je cez tridsať stupňov, schladím, tých 26 kapiel dá zabrať, no a dnes až do pol druhej v noci.“ Vystupujem, potím sa, šľapeme do kopca, všetci sa potia. Nehovorím, všade navôkol pekná príroda, ale vnímala som ju asi cez hviezdičky pred očami. Pri „vstupnej bráne“ sa objavil menší problém s páskovaním, upokojilo ma, že som dostala čierny (farba kapiel), a nie ružový (pre platiacich). Nadišiel čas na osídlenie fesťáku, zložila som sa hneď oproti pódiu, aby som sa nepretrhla, keď sa budem premiestňovať. Skladanie stanu nepatrí do mojich záľub, ale spať pod holým nebom by bola čistá samovražda, čo by samozrejme neprospelo tejto reportáži. Najväčšie prekvapenie bolo, že nás v areáli čakalo seno, asi organizátori predpokladali, že majú čo dočinenia s dobytkom. Mne to nevadilo, pokým som ho nemala vo všetkom oblečení a pokiaľ mi z topánok netrčali stebielka, čo zavŕšilo znesvätenie mojej dlhej hrivy. Teda hijó na kapely. Vystúpenie prvej formácie Inward predchádzal príhovor hlavného organizátora a zároveň frontmana Doomas a Unmourned – festival uviedol vokalista Peter Beťko „Doomas“. Jeho účinkovanie týmto nekončí, pretože počas obidvoch dní mal situáciu pod kontrolou a svedomito viedol túto metalovú smršť, ako sa na otecka prvého dieťaťa pravej slovenskej festivalovej éry patrí.

Rado „Arny“ rozbehol čadskú trash-death inváziu, aj slepý by videl a nahluchlý človek (ja ešte nie, až po sobote) počul, že zo seba vydal maximum. Avšak byť prvým v poradí na takejto akcii znamená čiastočné odignorovanie prítomnými alebo ešte nedostatočné množstvo fanúšikov pred pódiom. Navyše, na stúpajúcom priestranstve pred stageom lákali drevené lavičky, takže leniví metláci si na ne hneď uložili svoje pozadia a priznám sa, v ukrutnom teple  a spoločensky unavená na ďalší deň, som tiež váhu svojho tela odovzdala takejto Gothoomovej vymoženosti ako forme vykúpenia. Časový sklz cca polhodina mi aspoň dovolil načerpať  aké-také sily a stihnúť posvietiť si aj na historicky prvé hrajúce kapely letného Gothoomu 2010. Druhá kapela odštartovala pogo niekoľkých mládencov a rozhorúčený „Arny“ sa nenechal prosiť, metal, čo mu hlava stačila. Obecenstva stále nepribudlo, ale neustále dúfame, že je to klamlivý stav a ľudia ešte len prídu. Vokalista Breedu „Satan“ nabehol v žltom tričku, upútal moju pozornosť, aj ostatnej čiernoty a poukázal na odrodu metalu, ktorá sa tak často nevidí – metal-dance. Už sa pridáva niekoľko slnkom omráčených a ľahko podnapitých mládencov a grády dochádzajú postupne, v pomalších dávkach, na čom začala prosperovať kapelka Performed. „Doomas“ má situáciu pod palcom, všetko prebieha, ako má, čo vidno aj na prievidzkom thrashovom vystúpení. Prvou skladbou Mammonist mi rozprúdili stuhnutú krv v žilách, nezaostávali ani so skladbou Killing Past. Gitarista a vokalista Martin ma svojím pohodovým správaním okamžite upútal, pofajčieval si, niečo zahundral, aby reč nestála a pred songom Instrumetal navrhol „davu“, že ak uhádnu názov skladby, môžu mu kúpiť pivo... som radšej držala jazyk za zúbkami. Basák Lukáš tiež prekypoval entuziazmom, a tak sme mnohí mali pocit, že Performed na pódiu sedia ako... uliati. Posledným odpaľovákom Thick Fume of Dependencies zavŕšili svoj pozitívny prínos a my sme sa počas prestávky a dodatočného nazvučovania tíško tešili na považskobystrickú deathmetalovú nakladačku pod štítkom Porfyria. Zdravo sebavedomý a charizmatický Martin „Walki“ ani nedovolil nálade klesnúť, bojoval s nízkym počtom točiacich vpredu (opäť spevák z Inwardu), postávajúcich (4 fanúšikovia + 2 fotografi), ale náznaky baviacich sa „lavičkárov“ čoskoro nenechali prach len tak usadať. Pri rovnomennom názve skladby s demom – Enjoy The Pain sa ľady roztopili, aj keď sa akurát náhle ochladilo a pomaly, ale isto, si to pýtalo nejakú mikinu navrch. Duality rozcitlivela aj moju dušu a znova som si potvrdila, že na Porfyriu sa oplatí tešiť. Zahrali aj song, ktorý sa na celosvetovom webe pýši klipom plným energie – Residence of Emptiness. Atmosféra rozbehnutá, jediné, čo mi mierne ohlodávalo nervy, boli prestávky, ktoré z prevažného podielu percent obsahovali repertoár Iron Maiden. Keď sa takéto chvíle, medzi doznievajúcimi a pripravujúcimi sa kapelami, opakovali aj na druhý deň, pochybujem, že si zúčastnení tvorbu dohľadne pustia aj doma, v súkromí a vo vlastnej vôli. Zaujímavosť predstavoval stánok s produktami kapiel, vrátane „merchandise“ tričiek podujatia. Čo by to bola za akcia, keby sme sa neposmeľovali alkoholickými nápojmi. Nášmu víkendovému svetu vládla značka Steiger a vhodné umiestnenie zaručilo prísun akýchkoľvek poživín do, v prvom rade, smädného tela. Jazero Tajch má pre metalových turistov pripravený rad reštaurácií spojených s prípadnou krčmovou kultúrou. Páni si istú dôležitú vec spočiatku nevšímali, ale dámskej pozornosti ani náhodou neunikla absencia Toi Toi toaletných zariadení, čo spôsobilo isté filozofovanie a hľadanie odpovedí. Za obeť padli miestne WC v priľahlých budovách, ale tým sa problém nočných tlakov nevyriešil. Týmto by som navrhla zabezpečiť nejakú rezervu, aby sa o rok stepujúci stanujúci sused, ráno o ôsmej, nemusel zoznamovať s prírodným spôsobom spolunažívania s kolujúcou rolkou. Pivko už máme v brušku, poniektorí i klobásku, tak môžeme vyraziť do svetelnej show zostavy Brainscanu. Odštartovali zvukom motorky a vyrážajú na vzrušujúcu jazdu plnú zákrut s kmitavým krvným pulzom. Náladička lietala aj v povetrí, ľudia sa bavili, nakazili dokonca aj mňa, poslednou skladbou Scan My Brain mi preskenovali mozog, no ja som už túžobne očakávala Infer a The Crypt. Technický Unmourned vystúpil s nahratými bicími, ale ako rozbiehajúcej sa kapele musím uznať, mali niečo do seba, rozhodne aj pootvorili vrátka do svojho budúceho účinkovania. Čo rozosmialo každého z prítomných, bola scénka opojeného chlapíka, ktorý pred začiatkom vystúpenia Unmourned prekrásne zahlásil: „Ešte jednu!“ Nie, nešla som do kolien, ale púchovský God Defamer spustil ťažké pády progresívneho death metalu s melodickými vokálmi a dosiahla som stav, do ktorého ma dostali aj známejšie festy. Nespomenúť Craniotomy by bol smrteľný hriech, pretože práve táto kapela ma doslova prinútila zatočiť makovicou, brutal death metal ma kopal ako kvalitná elektrika a za tú kvalitnú cenu – bolesť krčných stavcov – to stálo. Nechýbali skladby z albumu Catharsis, odporúčam skladbičky The Night of The Murder a Animal. Keď už je reč o elektrike, zahaprovala si počas Craniotomy a blbla tiež pred a počas vystúpenia Attack of Rage, a nielen im, čo sa však rýchlo napravilo, i keď narušilo pohodu v kapelách. A je tu Infer, košický black-death rozpútava peklo a ani jedno tričko neostáva suché, jednoducho spŕška zabijáckeho rytmu a čiernej melódie. Sede Vacante Aeternum a temnota pohlcuje na pomery tohto festu, dosť početný dav. Vyburcovaní čakáme na Peorth, Suburban Terrorist, Attack of Rage a rokmi nezhrdzavený klinec programu – The Crypt. Melodický death v podaní Peorthu strhol nejedno ucho, áno, na Slovensku máme talenty a rozvíjanie je práve to, čo potrebujú, týmto patrí vďaka Gothoomu a všetkému, čo posúva vpred slovenský underground. Hardcore a následný grindcore pozametal pred pódiom, no ľudia pomaly podľahli únave, čo bola obrovská škoda, nehovoriac o čase, ktorému museli Krypťáci čeliť. Dve hodiny sa blížia a bratislavský black-death stále dolaďuje strunky svojho namakaného tela predstavenia. Vpredu stojí niekoľko priaznivcov, rozhorúčene premrznutých, príjemne unavených. Vlastné skladby „Bestial“ prerušil a zavelil ku coverom. A tu mi len udrel na strunku. Kombinácia Behemothu, Satyriconu a Immortalu znova rozprúdili stuhnuté riečisko krvného obehu a zlepené vlasy sa znova točili v smere hodinových ručičiek, ktoré mimochodom odbíjali neskoré zaľahnutie o tretej. O la la, spánok asi nehrozí, hlavne, keď sa do rána ozývali hlášky typu, citujem: „Hovnooo“, a podobne. Samozrejme, nechýbala súkmeňová stanová diskusia na tému pohlavných orgánov. Mne po hlave behal ešte stále cover Burzumu, ktorým Infer zapečatili svoj ortieľ úspechu. Sny nedohľadne a únava na krku i v krku.

Ďalší deň natrieskaný metalovou hudbou sa niesol v znamení horúčavy, únavy a tak trochu nudy. Čas do druhej sme zabíjali dopĺňaním kofeínu a prechádzkami popri jazere. Niektorí jedinci sa kúpali na vlastné riziko, zvýšená návštevnosť u kožného by mohla túto skutočnosť potvrdiť. Popravde, druhý deň bol útlm a pridané kapely, ktoré prekvapili svojou účasťou od druhej do štvrtej, hrali viac-menej pre seba, i keď kapela Proroctvo s hlasivkami ďurindovského prejavu zožala úrodu v podobe niekoľkých záujemcov tesne vpredu. Slnko pripekalo na mozgy, škvarilo mäso, a tak došlo na celkom spontánnu zábavu v podobe Swrabu. Basa, bicie a humor. Rozdrvenie penisu kladivom a Vagínoskop svojou dĺžkou neprekvitali, zato slovnou zásobou a nápadmi sršali, tak ako aj celá tvorba, čo však nestačí na zaradenie do rebríčka najobľúbenejších kapiel jednotlivca. Myslím, že zámer Janeka a Kuba ani nezaváňa týmto fenoménom. Nastupuje banskobystrická kapela Byč, nemá to ľahké, všetci drichmú v stane, odfukujú pri jazere, pri pive alebo na spomínaných lavičkách. Napriek tomu, tóny dobýjajú vzduch do diaľky a pri skladbe venovanej nemenovanej osobe ženského pohlavia, frontman „Fajo“ daroval kúsok svojho srdca a podstúpil transfúziu slovenskej metalovej krvi, v podobe Gothoomu, na záchranu jestvujúceho a tvoriaceho undergroundu. Trávnik sa veľmi pomaly zapĺňa a kapela From The Sky zaznamenáva zvýšený počet hláv a zadkov. Potešujúci fakt je, že „Walki“ z Porfyrie znova chytá opraty a záchvevy zeme spod jeho nôh otriasajú všetkými, nachádzajúcimi sa na poli Gothoomu. Zvolenský Nevaloth dorazil plný síl a skrytej, nahromadenej túžby zo záhrobia atmospheric-black metalu, ohúriť premyslenými a precíznymi notami z nového albumuLa Diabolica Commedia. Rovnomenná skladba nasýtila hladné čierne duše a spokojne odišla z pódia, i keď zjavne očakávala väčší rozruch a spolupracovanie publika. Prichádza sympatické vybočenie, taká odchýlka doterajších žánrov vystupujúcich – Draco Hypnalis. Označuje sa ako melodický, atmosférický a technický black-death metal s jemnými vplyvmi klasickej hudby. Príjemná zmena spoza českých hraníc, osvieženie som prijala spolu s niekoľkými kopčekmi zmrzlinovej pochúťky. Vydané CD Imagination rozhodne oplýva fantáziou a originalitou, celkový dojem a pôsobenie na pódiu rozpovie príbehy nejednému vycibrenému ušku. Náhle pocity smútku a bolesti vyvolali kapelníci z Corrupted Melody. Skladby z albumu Inner I potvrdili doomové prvky a s umeleckými nádychmi pravidelnosti tak rozhodili koberec pre Doomas, ktorý nasledoval až po nitrianskom grindcore vybúrení členov Respite. Zostavu zdobila operná speváčka „Befanna“ a klávesáčka „Michaella“, žienky dotvárali melodic-doomovú atmosféru kapely, na čele s Doomasom a ostatným mužským osadenstvom. Bezbolestne sme krvácali v priebehu skladby Bleeding a pohltení temnotou v skladbe Darkness prejavili pred javiskom úctu ďalšiemu zúčastnenému dielcu skladačky Gothoomu. Ľudia sa preberali k životu a nasledovné masakrálne zážitky dostali voľnú vstupenku do metalových tiel a duší. Kapely Obliterate, Killchain, Eternal Bleeding a posledná bojujúca – Diftery, vybili baterky v zásobe a každý jeden festivalujúci mohol so zničeným, prepoteným „ja“ odchádzať spokojný a s dobrým pocitom.

Verím, že o rok sa zídeme v hojnejšom počte, že oceníme zúčastnených na javisku ešte silnejším potleskom. Bandy sa snažili, vydali zo seba haldy snahy, podporili spoluprácu slovenskej metalovej hudby. Sami aj patrične poďakovali hlavnému organizátorovi „Doomasovi“, ktorého bolo možné zočiť takmer neustále na mieste činu. Ja osobne si tento zážitok uchovávam niekde v archíve podvedomia a spisujem tento nový zázrak – prvý ročník pravého metalového festivalu na Slovensku a rada poďakujem organizátorom za zrealizovanie, ako aj členom kapiel za účinkovanie a fanúšikom za podporu za metalového života aj po metalovej smrti, v nebesky dobrom i pekelne zlom. Pridávam svoju úprimnú vďaku Johnnymu G., ktorý mi pomohol prežiť záťažové dni, zachránil pred chladom a navnadil chuť na ďalšiu dávku slastnej kovovej hudby

pridané: 29.08.2010

Pridal: Eva Majerová

Foto: Michal Fraňo