Power metalová hodina s Evergrey

Košický klub Collosseum bol v stredu, 19. mája, opäť obliehaný množstvom ľudí oblečených v čiernom. Vekovo rôznorodé skupinky postávajúce pred vchodom naznačovali, že sa vnútri chystá niečo, čo prežilo dlhšie než jednu dekádu. A tým bola švédska progresívna power metalová kapela Evergrey, ktorej história sa začala písať od roku 1995.

Začiatok koncertu, ktorý bol stanovený na pol šiestu večer, však sprevádzali nepríjemnosti spojené prevažne s ozvučovaním. Dav, stojaci pred zábranou vytvorenou z obyčajného stola, sa tiahol cez celú chodbu až von na ulicu a nervozita ľudí prešľapujúcich na mieste bola jasne badateľná. Približne o siedmej začali organizátori vpúšťať fanúšikov dnu, no tí si aj vo vnútri museli počkať na ozajstný začiatok koncertu. Neuveriteľné dve hodiny trvalo, kým sa konečne podarilo všetko aspoň provizórne nazvučiť a o pol ôsmej napokon vystúpila prvá kapela, ktorá bola pre mnohých prekvapením.

A tou bola Edgend z Izraela, ktorá v pôvodnom programe vôbec nefigurovala. Kým si ľudia obzerali svoje lístky, na ktorých boli ako predkapely uvedené dve skupiny z Talianska – Flashback of Anger a Post-traumatic stress disorder, ktoré ale vôbec nevystúpili, na javisku sa Edgend naťahovali so zvukármi. Po ďalších nekonečných minútach odišla polovica kapely z pódia a na javisku ostal len David Ezuz čupiaci pod svojimi klávesmi a bubeník neprítomne hľadiaci na svoje paličky. Nezvyčajné ticho v sále, počas ktorého ľudia len mlčky fajčili, či pili skutočne odporné pivo z miestneho výčapu, prerušili úvodné tóny intra. Situácia pôsobila tragikomicky, pretože na javisku stále chýbala väčšia časť kapely. Napokon sa však zjavili aj zvyšní hráči a za zvuku pískajúcich mikrofónov začali svoju šou. Najzaujímavejším prvkom bol spevákov „old-school“ hlas, ktorý bol ako vystrihnutý z klasických heavy metalových skladieb osemdesiatych rokov. Kapela odohrala štyri songy – Internal Fire, My Oath, Acts of Disgrace a Voices z ich zatiaľ jediného štúdiového albumu A New Identity. Mnohí nakoniec uznali, že sa kapela prezentovala celkom slušne a za potlesku, ktorý bol adekvátny ich výkonu, uvoľnili priestor ďalšej predkapele.

S košickými Ravenclaw už rátal každý. Ako domáca kapela mala v hľadisku väčšiu podporu, než návšteva z Izraela, diváci živo reagovali na výzvy speváka Mateja Valisku a poslušne tlieskali do rytmu. Najväčšiu pozornosť každého zdravého chlapa pútala pekná basáčka Tonka, no kým sa publikum stihlo poriadne rozohniť, kapela už opúšťala pódium. Stihli zahrať len nový song Their Feelings, ktorý nie je zatiaľ na žiadnom albume a Black Eyed Death a Duality z ich prvého singlu After Tomorrow.

Po odchode Košičanov sa pódium začalo pripravovať pre hlavnú hviezdu večera. Technici a ľudia z Evergrey tímu kmitali na javisku, rozostavovali stojany, pripravovali nástroje, mikrofóny, lepili playlisty a zametali podlahu. Keď bolo všetko prichystané, počas absolútnej tmy, zvukov intra a nadšeného jasotu publika sa zjavili členovia Evergrey vo svojej novej zostave. Z pôvodných hráčov ostal len spevák a gitarista Tom Englund a klávesák Rikard Zander, novými členmi boli Marcus Jidell (sólová gitara), Hannes Van Dahl (bicie) a bývalý basák z Therionu – Johan Niemann. Našťastie, vďaka výraznému skráteniu účinkovania predkapiel, mohli Evergrey odohrať celý set, ktorý obsahoval štrnásť skladieb plus štyri prídavky. Prevažná časť songov bola z ich najúspešnejšieho albumu Recreation Day. Hneď na úvod zaradili pecky ako Blinded, End of Your Days či As I Lie Here Bleeding. Skutočne krásnym gestom však bolo, keď zahrali skladbu Words Mean Nothing, aby vzdali hold heavy metalovej legende Ronniemu James Diovi, ktorý nedávno zomrel na rakovinu. Niektorý z fanúšikov však zrejme nevydržal prílišnú vážnosť, ktorú vyvolala táto hudobná pocta a pri tichej klavírnej pasáži si z plných pľúc spevavým hlasom zakričal: „Dio, Dio, Dio!“, čo vyvolalo úškrny na tvárach nielen ostatných divákov, ale ani Rikard sa neubránil úsmevu. Ako prídavok určite potešila hymnická skladba Recreation Day, kde spievala komplet celá zostava Evergrey a počas tejto skladby rozdal spevák Tom niekoľko trsátok tým, ktorí najpoctivejšie natŕčali ruky. Ako posledná zaznela pieseň Touch of Blessing, kapela sa poklonila a rozlúčila s divákmi. O pár minút neskôr sa však zjavili medzi ľuďmi a ochotne sa s každým odfotili, dali podpis, či porozprávali o priebehu koncertu. Gitarista Marcus vyjadril rozčarovanie, ktoré sa týkalo zlej akustiky a celkového technického ozvučenia, no so spoluprácou publika bol veľmi spokojný.

Napriek všetkým problémom, ktoré sprevádzali toto podujatie, by sa dal tento večer charakterizovať ako jeden z výnimočnejších okamihov v živote každého, kto sa koncertu zúčastnil. Všetky zvukové nedostatky prekryli Evergrey svojím profesionálnym prístupom a pozitívnym vyžarovaním. Bolo jasne vidieť, že sa sami zabávajú a koncert si jednoducho užívajú a to dodalo celej akcii punc čistej a nefalšovanej metalovej zábavy.

pridané: 23.05.2010

Pridal: Nika "Nixi" Antolová

Foto: Becher Art