12.-14.08.2010

Vojenská pevnosť Josefov v Čechách bola opäť svedkom festivalu extrémnej hudby. Tento krát sa jednalo už o jubilejný 15. ročník tohto pomerne dobre známeho stredoeurópskeho festivalu.

Tento rok začal netradične a síce „zahrievacou party“, ktorá sa konala deň pred samotným začiatkom festivalu, kde sa predstavilo zopár domácich kapiel a špeciálnym darčekom bolo klubové vystúpenie kapely FEAR FACTORY v miestom klube Bastion.

Štvrtok

Prvý deň začal poriadnym úpekom. Všade to hemžilo návštevníkmi z Nemecka, Poľska, Belgicka, Švédska, Dánska, Ruska, Veľkej Británie a tak podobne. Dalo by sa povedať, že okrem domácich Čechov a v podstate aj Slovákov to bolo zastúpenie priam medzinárodné. Z úvodu to teda pred pódiami ešte rozhodne nepraskalo vo švíkoch, no o príjemnej atmosfére by sa hovoriť dalo. Medzi prvé kapely 15. ročníka patrili INSANIA, ROTTEN SOUND, SHORT SHARP SHOCK, AFGRUND, LOST SOUL či veľmi príjemné prekvapenie až z ďalekej Indie, DEMONIC RESURRECTION. Po tomto zaujímavom a dynamickom vystúpení začali prichádzať na rad lahôdky prvého dňa. Prvá z nich bola jednoznačne kapela TRAIL OF TEARS, THE BLACK DAHLIA MURDER, OBITUARY či EINSIFERUM, kedy už fanúšikovia vytvorili pred obidvomi pódiami skutočný kotol. Po niekoľkých zmenách v poradí kapiel prichádzajú na rad FEAR FACTORY a SEPULTURA. Ani jedna z týchto dvoch kapiel nie je moja šálka kávy, ale FEAR FACTORY si vytvorili skvelú atmosféru a v publiku to len tak vrelo. Čo sa týka kapely SEPULTURA, ktorá bola prehodená z druhého dňa na prvý, ich fanúšikovia si ich stále držia, zabávajú sa, no pre mňa to znamenalo asi najnudnejšiu časť prvého dňa. Medzi headlinera prvého dňa patrili CHILDREN OF BODOM, ktorý síce majú veľmi silnú základňu fanúšikov, no ja som vôbec nepochopila, čo na nich všetci vidia. Vokalista kapely Alexi, ktorý má asi viac fanúšičiek ako fanúšikov, približne tri štvrtiny svojho vystúpenia „prepľul“, čo v konečnom dôsledku nemalo žiadny efekt. Toto fínske zoskupenie síce vie ako zabaviť ľudí, ale suma sumárum sa jednalo len o trošku lepší priemer. Po krátkej pauze prichádzajú na rad GORGOROTH, ktorých netreba predstavovať asi nikomu. Kapela, ktorá si v poslednom období prešla veľkými zmenami a aj menšími škandálmi, nám síce predviedla prvotriedny black metal no mám pocit, že táto legenda stratila svoju pôvodnú iskru. Dnes pôsobia skôr ako zlepenec niekoľkým vynikajúcich muzikantov hrajúcich cover verzie kapely Gorgoroth A ni ich smolu ešte aj nanešťastie patrili ku kapelám prvého dňa, ktoré mali veľmi mizerný zvuk. Vrchol ich vystúpenia prišiel v závere so skladbou Revelation of Doom. Záver štvrtkovej noci patril kapelám CANDLEMASS, DESPICED ICON a GWAR. Všetky tri z nich majú svojich stabilných fanúšikov, pre ktorých zrejme sú zaujímavými, no mňa nenadchla ani jedna z nich, ale aspoň nebola nuda.

Piatok

Druhý deň festivalu, inak piatok 13., sa začal ochutnávkami zo zaujímavých žánrov. BLEED FROM WITHIN, ALKONOST, CATAMENIA, GAZA, PROGHMA-C, to všetko sú kapely, ktoré rozhodne stoja za povšimnutie. Prvý masaker tohto dňa však predznačovala kapela DEVOURMENT, ktorá pohltila všetkých nadšencov brutálneho death metalu. Strihli si zopár kúskov a slovami, že CANNIBAL CORPSE dnes zničia toto miesto sa pobrali domov. Nasledovala kapela KYLESA, ktorá ma veľmi neoslovila a už som len čakala na príchod MONSTROSITY, ktorí s približne 15 minútovým meškaním predviedli show ako sa patrí. V ničom za nimi nezaostávali ani KALMAH. Po opätovných zmenách v poradí kapiel, pričom sa na 3. deň posunuli napríklad BAL-SAGOTH, ktorí sa zasekli na letisku, sa nám predviedli SYBREED a CRUSHING CASPARS, ktorí aktívne prejavili svoj odpor voči fašizmu. Zmeny pokračovali a tento krát boli na rade NECROPHAGIST, ktorí v sebe nezapreli nemecký death metal s troškou moderných prvkov. Po nich sa už všetci tešili na domácu jazdu v podobe HYPNOS, ktorí sa po dlhých rokoch vracajú na pódia a musím uznať, že formu majú lepšiu ako kedykoľvek predtým. Som veľmi rada, že sa vrátili a budú aktívne prispievať svojou dávkou „rúhačstva“. Na miesto Sepultury, ktorá odohrala svoj set predchádzajúci deň sme sa konečne dočkali dlho očakávanej kapely LOCK UP, na čele so skvelým bubeníkom Nicolasom Barkerom, ktorý v sebe nezaprel to čo tam je, jeho precízna a technicky prepracovaná hra na bicie. Zážitok! Konečne sme sa dočkali zlepšenia zvuku, a preto sme si mohli naplno vychutnať tieto skvelé kapely. Piatok 13. však na sebe nenechal čakať veľmi dlho a prvé technické problémy nastali pred príchodom gitarového mága DEVINa TOWNSENDa, ktorý sa na úvod trošku rozhovoril, v čom sa spustil poriadny lejak, ktorý sprevádzal asi polovicu jeho vystúpenia. Skalným to však vôbec neprekážalo a keď sa búrka presunula ďalej, mohli sme si v pohode vychutnať kus poctivého kanadského metalu. CANNIBAL CORPSE je formácia, ktorú azda predstavovať nemusím a hoci všetci dobre vedeli, čo ich čaká, mňa predsa len prekvapili „našlapaným“ vystúpením, ktoré len dokresľovali skladby ako I Will Kill You, Death Walking Terror či tradičná hymna Hammer Smashed Face. Masaker! IHSAHN nám dokázal, že nórsky black metal sa čím ďalej tým viac vzďaľuje od toho, čo v podstate sami založili. Hudbu, ktorú robí teraz je zaujímavá, ale mám pocit, že až príliš prekombinovaná rôznymi vplyvmi a žánrami. Ale v každom prípade zaujímavá skúsenosť. Piatkový večer zakončili tradiční NAPALM DEATH  a black-trash metalový AURA NOIR, ktorých rozhodne hodnotím ako čerešničku na konci tohto dlhého, no nezabudnuteľného večera.

Sobota

Tretí záverečný deň festivalu sa napriek nočnému dažďu a vytopených stanoch nezačal práve najlepšie pre mnoho návštevníkov, ale nádielka kapiel bola dostatočnou náhradou za nepríjemnosti ktoré spôsobil dážď. Pre mňa tento deň znamenal aj utratenie značne veľkej finančnej sumy v „nákupnej“ a musím podotknúť veľmi bohato audio a video nosičmi zásobenej časti festivalu. Platí, že pri hudbe čas ubieha veľmi rýchlo a tak z nákupnej horúčky som sa dostal keď zneli prvé tóny kapely VOIVOD. Okrem veľmi kvalitnej muziky tejto legendy som postrehol aj kvalitu pánov zvukárov. Oproti prvému dňu kedy nemali svoj deň boli kapely niekoľkonásobne lepšie nazvučené a svoje vystúpenia odohrávali s takmer presnosťou švajčiarskych hodiniek. Podvečer patril trashmetalovým legendám pretože na druhom pódiu už svoje vystúpenie štartovali nemecký pivári TANKARD, ktorí rozpútali pod pódiom neskutočný kotol a spevák Gerre pivom ponúkol aj svojich fanúšikov a jednej dievčine sa dostalo milej záchrany keď bola počas ich koncertu doslova vyhodená z davu a Gerre ju vytiahol ku sebe na pódium. AGNOSTIC FRONTsvojou živelnosťou rozpútali skutočné peklo a nebolo jedného hardcoreového fanúšika ktorý by v kotly neskákal. Latka bola s pribúdajúcimi hodinami stále vyššie nasadená a HYPOCRISY ju opäť zdvihli. Predposledná kapela WATAIN bola pre mňa dovtedy nie veľmi známa a pôvodne som si ich vystúpenie chcel pozrieť len zo zotrvačnosti. Svojou muzikou a jej živým prevedením ma prekvapila a festival uzavrela vo veľkom štýle.

Na záver.

Michal: Vo svojej reportáži som spomenul len niektoré z množstva kapiel ktoré v sobotu hrali a tie ktoré som zámerne vynechal nie sú jednoducho moja šálka kávy. Festival aj napriek niektorým nedostatkom bol skvelým kultúrnym zážitkom. Kto sa festivalu zúčastnil vráti sa znova, kto sa nezúčastnil môže ľutovať a závidieť.

Dominika: 15. ročník tohto festivalu ma prekvapil vo viacerých smeroch a to nie len pozitívne. Medzi obrovské nevýhody tohto ročníka patrilo jednoznačne to, že organizátori sa snažili do jedného dňa napchať príliš veľa kapiel, čo sa v konečnom dôsledku premenilo na honbu o kúsok miesta pri pódiu alebo fanúšik jednoducho nestíhal sledovať všetky kapely, ktoré chcel. Ďalším mínusom bol aj fakt, že hrať sa začalo príliš skoro ráno, kedy jednoducho nebolo možné stáť pod stageom do 2 ráno a už o 10 sa tam dostaviť opäť a na tento fakt doplácali najmä kapely, ktoré takto zavčasu museli odohrať svoj set. Tradičné mínusové body idú obrovským radom na pitie a jedlo, ktoré sa vo väčšine prípadov ani nedali vystáť. Čo ma ale prekvapilo príjemne bolo menenie peňazí na žetóny, kde popri stánkoch pobehovalo zopár ľudí, ktorí vám to zamenili bez toho, aby ste tam museli pol dňa stáť. Najväčších sklamaním však pre mňa bola voľba bezpečnostnej služby, ktorá miestami pripomínala rotu bitkárov. Asi sa pozabudlo na to, že ochrankári by mali zabezpečovať bezpečnosť, ochraňovať ľudí a nie čakať na príležitosť pustiť sa do bitky. Veď motto festivalu bolo proti násiliu a intolerancií. Fotografi tiež nemali ľahký život, pretože pod pódium sa museli predierať cez dav ľudí, čo ich zrejme stálo nemalé nervy.

pridané: 24.08.2010

Pridal: Dominika Nováková & Michal Roháč

Foto: Pavel Šimo