Reportáž 04.02.2020 Slipknot, Behemoth - HELLMAGAZINE

Hellmagazine
Prejsť na obsah
Samuel Sámel • Hajni Török (foto)

SLIPKNOT, BEHEMOTH


04.02.2020 - Papp Lászlo Aréna, Budapešť, Maďarsko
 

Mnohí si nevedia úplne predstaviť, ako vyzerá show tohto typu. Predsa len, na Slovensku sme ich mali toľko, že by na ich zrátanie stačili prsty jednej ruky. Aby bežný fanúšik vedel, čo čakať, vybrali sme sa do Budapešti a prinášame obsiahlu reportáž o priam neskutočnej show, ktorú ponúkla dvojica Behemoth a Slipknot.

Národný hokejový štadión v Budapešti pre koncerty pojme niečo vyše 12,000 ľudí. To, že je takmer vypredané bolo vidno aj podľa nekonečne dlhých radov, ktoré sa ťahali stovky metrov od haly. Tá sa utešene rýchlo zapĺňala a keď sa o 19,30 prvý krát v hale zotmelo, už sa dalo hovoriť o plnke. BEHEMOTH sa odprezentoval obrovským množstvom plameňov, dusíku a dymu, teatrálnou show a dokonalým pódiovým prejavom. Aj napriek pomerne krátkemu setu dostali poľskí satanisti dav do varu najmä novou tvorbou, kedy okrem skladieb z ostatných troch albumov odznela len záverečná „Chant for Eschaton 2000“ z roku 1999. To, že Nergal to s ľuďmi vie asi nie je žiadne tajomstvo, ale keď v Budapešti mávol rukou a dav konal, človeka mrazilo. Záver koncertu ešte kapela zaklincovala veľmi príjemnou perkusnou vsuvkou a dav sa mohol začať nedočkavo mrviť.

Pódia sa totiž zhostil headliner večera. Pódium sa drasticky zväčšilo, pribudli perkusné plošiny doteraz prekryté plachtami a s presnosťou švajčiarskych hodiniek sa rozpútalo peklo. Najprv zaznel AC/DC „For Those About To Rock (We Salute You)“. Potom prišiel SLIPKNOT. Inak ako skladbou „Unsainted“ aktuálne kapela koncert ani začať nemôže. Dokonalé intro, postupná gradácia, atmosféra dotváraná gigantickou LED projekciou ... a potom sa to spustilo. Nie len na pódiu, ale aj v dave. Bolo v tom niečo elektrizujúce a hala sa hýbala v podobnom tranze ako dve postavy na plošinách. Do toho zbiehal dopredu pódia Sid Wilson, ktorý ešte viac hecoval dav. Ovládanie davu išlo na výbornú frontmanovi Corey Taylorovi, ktorý síce zdravotne nebol úplne OK (čo neskôr aj priznal), ale podával skutočne výborný výkon. Publikum pravidelne oslovoval ako svoju metalovú rodinu, prihováral sa fanúšikom a vytváral istý pocit súdržnosti.

Jediný album, ktorému sa úplne vyhli bol 5: The Gray Chapter, ale inak sme sa dostali k songom z úplne ranej éry až po novinky z albumu We Are Not Your Kind, kde sme ale prekvapivo vynechali jeden zo singlov „Devil in I“. Samozrejme, nemohli chýbať plamene, Alessandro Venturella so svojou svietiacou basou a plameňometom. To sme sa dostávali cez absolútne najväčšie hity kapely ako „Before I Forget“, „Psychosocial“, „Vermilion“ alebo „Duality“, po ktorej sa kapela stiahla z pódia a nechala dav, nech si vypýta zvyšok setu. Budapešť nesklamala a kapela sa vrátila s posledným triom skladieb „(sic)“, „People=Shit“, kedy dav vytušil, že sa blíži koniec a tak pridal ešte o stupeň vyššiu rýchlosť a celý set vygradoval skladbou „Surfacing“, ktorá ale znamenala ďakovačku a rozlúčku.

Slipknot a Behemoth spustili šialenstvo, ktoré ešte aj po koncerte bolo vidno v ľuďoch. Energia pulzovala halou, dav sa v jej opojení hýbal a celé to malo takú silu, že občas človeku vyskakovali zimomriavky. Koncerty ako tento sú nutnosťou, ukážkou toho, ako má vyzerať show a práca s publikom. Sú niečím, čo by fanúšik tvrdej hudby mal aspoň raz absolvovať.

Šťastím je, že niečo takéto sa dá absolvovať čoskoro už aj na rodnej hrude – Slipknot totiž v lete navštívi aj Slovensko. Ak ešte nemáš svoj lístok, zjednodušíme ti to – kúpiť ho vieš na VIVIEN.SK
Návrat na obsah