Reportáž 21.11.2019 Sonata Arctica - HELLMAGAZINE

Hellmagazine
Prejsť na obsah
28.11.2019 • Samuel Sámel • Michal Roháč (foto)

SONATA ARCTICA, EDGE OF PARADISE, TEMPLE BALLS

21.11.2019 – DK ŽSR, Zvolen
 

Príklady toho, ako môže vydržať stred týždňa na koncerte sme určite zažili všetci. Prázdne sály, len pár desiatok ľudí, sklamané kapely. Našťastie tento krát to nebolo ani jedno z toho. Aj napriek tomu, že to bol štvrtok, sála kulturáku vo Zvolene sa utešene zapĺňal. V konečnom dôsledku sa v jeho útrobách tiesnilo okolo 300 ľudí a hneď od prvej kapely to bolo aj patrične cítiť. Buďme spravodliví, nie, že by to tam smrdelo, ale dav sa aj vďaka mladej energickej kapele TEMPLE BALLS neuveriteľne bavil. Hard rock síce bol niečím trocha mimo headlinera večera, ale to, čo sa spustilo na publikum nemohlo nenechať nikoho chladným. Profesionálne vystúpenie v podaní chlapcov, ktorí asi ešte ohrievajú školské lavice bolo až zarážajúce. Jasne, našli sa nejaké tie chybičky a chalani si takmer non-stop nejako zavadzali, občas si pristúpili nejaký kábel, občas sa niekde na poslednú chvíľu vyhýbali zrážke, ale inak to bola neskutočná zábava. Človek sa až neuveriteľne nadchol. A to len preto, aby bol dosť podivne schladený.

EDGE OF PARADISE bolo pre mňa dosť nepochopiteľnou záležitosťou. Bolo to príliš atmosférické, podivne nesúrodé a ani ten spev mi do toho nijak nevedel zapadnúť. Áno, kapele nemožno uprieť snahu, vôľu a radosť z toho, čo robí. Občas ale tej radosti vyzeralo (najmä u speváčky) nejak priveľa ...

SONATA ARCTICA – kapela u ktorej vieme čo máme čakať aj napriek tomu príjemne potešila. Z počiatku sme sa rozbiehali pomalšie, trocha teatrálnejšie a kapela sa prezentovala najmä svojím (v poslednej dobe) štandardným prejavom – tým, že im záleží na veciach, ktoré sa dejú okolo – krásnym príkladom je skladba „I Have a Right“. Trošku sme zrýchlili pri asi najväčšom hite posledných rokov „X Marks the Spot“, aby sme spomalili pri epose o sklamaní v láske – „Tallulah“. Pred ňou nám prezradil frontman Tony jeho najväčší úspech ako skladateľa – vo Fínsku v karaoke bare je totiž táto skladba zakázaná. Ani si nechcem predstaviť, koľko krát ju museli návštevníci prezentovať, aby majiteľ musel pristúpiť k takto drastickému kroku. V tomto bode ma ale pochytil smútok – v setliste totiž chýbala (pre mňa) ešte výraznejšia balada z dielne kapely – „Replica“. Dostali sa nám síce ďalšie hity ako „Black Sheep alebo „FullMoon“, ale napríklad na „Don´t Say a Word“ sa čas nenašiel. O to viac prekvapil cover od fínskeho superstaristu (áno, dobre čítate) Ariho Koivunena – „Losing My Insanity“. To sa už ale dostávame do záveru setu a k záverečnej „Life“, ktoré Tony tak trocha tradične zakončil popevkom „Vodka“.

Sonata Arctica neuveriteľne potešila, Temple Balls šokovali, Edge of Paradise u mňa zaplnili to miesto, ktoré takmer každý koncert má – miesto pre menšie sklamanie. Na druhej strane, našlo sa aj pár fanúšikov, ktorí sa bavili, takže možno to nakoniec nebolo až tak zlé. Extrémne príjemný večer aj uprostred týždňa Vám môže priniesť hudba, hlavne tá živá. Tak to s tými koncertami neflákame a keď je v okolí niečo, čo stojí za to, zavítame. Hellmagazine ide príkladom :)
Návrat na obsah