Reportáž 13.11.2019 The 69 Eyes - HELLMAGAZINE

Hellmagazine
Prejsť na obsah
18.11.2019 • Samuel Sámel • Michal Roháč (foto)

THE 69 EYES, LACRIMAS PROFUNDERE, NO CONTROL


13.11.20109 - Ateliér Babylon, Bratislava
 

Poznáte to. Je síce streda, je to síce pár sto kilometrov, ale je tu koncert. A keby aspoň obyčajný koncert, ale po troch rokoch je tu zas The 69 Eyes. Takže aj napriek tomu, že niektorých z nás ráno čakala práca, nasadli sme do auta a vybrali sme sa do Bratislavy.

Ateliér Babylon ničím nepripomínal fakt, že by sa tam večer malo niečo diať. Tých 20 ľudí, čo sa ponevieralo po klube neberiem ako znamenie koncertu. Ale dobre, povieš si. Prídu.

Na pódium sa postavila prvá kapela večera – slovenské NOCONTROL. A pod pódiom stále bolo len tých  ľudí. Hudobne to síce bola poriadna sranda, podané to bolo kvalitne, svojho hudobného génia do toho vkladal Jimmi Cimbala, ale predsa len sa našlo niečo, čo sa tomu dalo vytknúť. Rozumiem, že kapely chcú silou mocou hrať, tobôž, keď hrajú pred niekým známym. Ale myslím, že by bolo super, keby sa aspoň trochu držali žánru, ktorý hrajú. Lebo moderný metal z môjho pohľadu nepatrí pred gothic rock. Síce sa môžu sebelepšie snažiť, nehrajú pred svojou cieľovkou. Inak ale perfektný koncert, kde síce kapele chýbalo trochu miesta na pódiu, ale inak to šľapalo veľmi príjemne.

Druhými pánmi na holenie bolo LACRIMAS PROFUNDERE. Tu už umiestnenie kapely sedelo o poznanie lepšie a dosť sa to odzrkadlilo na atmosfére. Do klubu sa dokonca začali pomaly tlačiť aj ľudia, takže v priebehu showky, ktorá sa celá točila okolo mladého speváka, z ktorého zvlhlo nejedno oko (a nie len to), sa nazbieralo hádam aj  ľudí. Show skvelá, energická a s príjemným drive-om, publikum (to malé, ktoré sa zišlo) reagovalo ukážkovo a pomaly to smerovalo k headlinerovi večera.

THE 69 EYES je v rámci žánru legendou. Legendárne sú podobne aj mierne Elvisovské pohyby frontmana, či energia, ktorú do toho zvyčajne dáva bubeník. Ten však zjavne nemal úplne svoj deň, lebo aj napriek tomu, že to odohral na výbornú, nemalo to tú jeho iskru. Ale trocha tomu rozumiem. Tých 150 ľudí, ktorých sa mohlo zozbierať je asi smutný pohľad v porovnaní s tým, že nasledujúci deň mali vo Viedni vypredané. Mierny pokles nadšenia bol badateľný zo začiatku aj zo zvyšku kapely, to sa ale zlepšilo postupom času, a to hlavne kvôli tomu, že aj to málo fanúšikov, čo sa dostavilo dokázalo nakoniec vytvoriť kvalitnú atmosféru. V rámci skladieb asi najväčší úspech získal singel z nového albumu „Cheyenna“ a samozrejme klasické hity kapely, ktoré sa tiahli naprieč celým setlistom – „Never Say Die“, „Borderline“, „Brandon Lee“ alebo prídavkové silné trio „Famed in Blood“, „Dance d´Amour“ a „Lost Boys“.
Ako som písal na začiatku, poznáte to ... mnoho ľudí zjavne nie. A pritom, z čoho nám ostane viac ako zo zážitku, ktorý nám takéto koncerty nesporne prinášajú? Na záver sa oplatí asi len poďakovať.

Ďakujem NoControl, že aj napriek prázdnemu hľadisku podali výkon ako pred plnou sálou a nezaskočilo ich to.

Ďakujem Lacrimas Profundere a The 69 Eyes, za tie spomínané zážitky, ktoré ostávajú.

Ďakujem organizátorovi, že sa na to nevykašľal, aj keď videl, že predaje sú také, aké sú.

A na záver a asi najviac – ďakujem tým, ktorí prišli, pretože ukázali, že aj keď nás možno príde menej, dokážeme vytvoriť atmosféru, pre ktorú sa kapelám stále koncertovať na Slovensko oplatí chodiť.
Návrat na obsah