HELLMAGAZINE | Reportáž 04.10.2019 Freedom Call, Visions of Atlantis, Symphonity - HELLMAGAZINE

Hellmagazine
Prejsť na obsah
12.10.2019 • Samuel Sámel • Peter Monty Šiandor (foto)
FREEDOM CALL, Visions of Atlantis, Symphonity

5.10.2019 - KD ŽSR, Zvolen

 
Spomienkový optimizmus vyhral nad chuťou ležať na gauči a pozerať sa na výplach mozgu v telke a zamierili sme na otočku do susedného Zvolena. Cesta bola upršaná, ale hnal nás vpred heavy metal ... alebo teda happy metal.

Kulturák vo Zvolene je príjemná sála z dôb minulých a príjemne sa zapĺňajúca sála sa pomaly stmievala. Otvorenia programu sa chopil produkt (viac-menej) domácej scény SYMPHONITY. Spätná väzba publika trošku pokrivkávala, predsa len, kapela začínala hrať pred necelou stovkou ľudí, čo sa v sále pomerne jednoducho strácalo. Okrem toho chýbali ešte promile a ľudia, trocha vymrznutí z toho, čo sa dialo vonku, sa ešte len zohrievali. Pri konci setu však dav reagoval o poznanie lepšie, sála bola o poznanie plnšia a aj kapela sa osmelila trocha viac. Komunikovali vďaka jednému zo spevákov po slovensky a dav to dokázal oceniť.Jedinou výtkou je podľa mňa zbytočné umiestnenie klávesáka do predu pódia. Kapela tak stratila priestor a bola donútená odohrať koncert takmer bez pohnutia. Inak po hudobnej stránke veľmi príjemný štart koncertu neprznili žiadne chybičky alebo kiksy, publikum sa bavilo a pomaly sa hecovalo na ďalšiu show. Tú ponúklo rakúske symfo-power metalové zoskupenie VISIONS OF ATLANTIS. O poznanie sa zlepšila pódiová show, určite aj využitie pódia, ktoré konečne ukázalo svoju veľkosť a dav trošku ožil pri pohľade na Clémentine, ktorá sa ujala vokálnej stránky koncertu. Spolu s ňou sa zhruba 250 ľudí pokúšal rozhýbať nováčik v kapele MiecheleGuaitoli, ktorý jej vokálne veľmi dobre sekundoval. Síce sa vyskytli nejaké tie mini brepty vo forme zle ohlásených skladieb a podobne, ale inak išlo o ďalší príjemný krok k tomu, na čo všetci tak úporne čakali. FREEDOM CALL sa mierne zmenil – či k lepšiemu alebo k horšiemu, to nechám na každého posúdení. Pódium bolo o čosi prepracovanejšie, nechýbal dym, veľmi dobrá práca so svetlami (aj keď toto asi lepšie zmákolVisions). Nechýbali staré dobré hity ako úvodná Union of theStrong, Tears Of Babylon, Power&Glory. Z novinky M.E.T.A.L. odznela okrem titulnej skladby ešte štvorica skladieb. Zvuk skvelý, pódiovo to bolo zaujímavé. Človek by povedal, že super ... ale ... chvíľkami sa ChrisBayrozkecal. A vtedy rozprával nekonečne dlho. Fanúšikovia Manowar sú na takéto litánie zvyknutí, my ostatní ale takéto diskusné príspevky dokážeme oželieť a radšej uvítame hudbu. Rovnako menšia výtkanasvetľovačovi, ktorý pripravil dav minimálne o polovičku zážitku. Chápem, že FreedomCall sú Warriors of Light, ale toho svetla tam priebežne bolo príliš. Každopádne všetky zmiešané pocity z koncertu vynahradil finálny „uhopsaný“ song Land of Light, vďaka ktorému človek aj tak odchádzal vyškerený ako lečo :)

Sumár pri takto zmiešaných pocitoch býva tvrdým orieškom. Nakoniec ale išlo o príjemný večer, ktorý nesklamal. Hudba bola skvelá, atmosféra vynikajúca, piť bolo čo, kúpiť v merchandise stánku bolo tiež čo (aj keď Japonská verzia Symphonity za 42€ mi trocha odstrelila dekel), necelé tri stovky ľudí, ktoré prišli do Zvolena si odnášali more pozitívnej energie, len ten redaktor je nejaký rozhýčkaný :) Určite si takýto happy metalový večer ... alebo ako to po novom označuje Chris – pussy metalový večer, radi zopakujeme opäť!
Návrat na obsah