HELLMAGAZINE | Reportáž 06.11.2018 Lordi, Follow The Cipher, Silver Dust - HELLMAGAZINE

Hellmagazine
Prejsť na obsah
09.11.2018 • Samuel Sámel • Imrich Pluhár (foto)
LORDI, FOLLOW THE CIPHER, SILVER DUST

06.11.2018, Majestic Music Club, Bratislava

Pri ostatnom rozhovore Lordi sľubovali poriadnu pódiovku. Ale ak Vám kapela, ktorá je postavená okrem iného aj na poriadnej pódiovke sľúbi poriadnu pódiovku, vzbudí to vo vás zvedavosť. Možnosti odskočiť si do našej metropoly som teda neodolal. Aj napriek tomu, že bol stred týždňa.

Hala sa pred ôsmou začala príjemne zapĺňať a pekne podľa plánu sme si mohli začať o ôsmej vychutnávať švajčiarsky SILVER DUST, ktorý ma síce po minuloom prekvapení jemne sklamal. Ľudia sa trošku nudili, nemalo to takú atmosféru ako posledne. Predsa len sa im však podarilo zapĺňajúcu sa halu jemne zohriať a o to jednoduchšie to mal ich nástupca. FOLLOW THE CIPHER zo švédskeho Falunu s pôvabnou Lindou za mikrofónom sa do toho opreli o čosi lepšie, daj reagoval o niečo príjemnejšie. Skutočnosť, že ide o kapelu v našich končinách pomerne neznámu podtrhol fakt, že asi jediná skladba, pri ktorej si dav zaspieval, bol cover. Z rodného mesta Falunu totiž pochádza o čosi známejšia kapelka Sabaton a práve ich Carolus Rex bol jednou z posledných skladieb setu. Musím povedať, že to nebola verzia, ktorá by ma uchvacovala, skôr ma oslovili originálne skladby kapely, ale aspoň nejak sa davu zavďačiť treba.

Stále masívnejšiu pódiovku následne odhalil headliner večera – LORDI, ktorí sa stále posúvajú s pódiovou show do väčších extrémov. Tento krát sa scéna podľa albumu Sexorcism orientovala na scény pripomínajúce Exorcistu. Napodiv, Mr. Lordi splnil sľuby a plány, o ktorých hovoril, takže sa dostalo aj na levitujúcu postavu aj na hlavu točiacu sa kol dokola. Ale tu už pekne postupne. Setlist začal titulnou skladbou novinky Sexorcism a už od začiatku dominovala pódiu brána z ktorej priebežne vychádzala dievčina s maskou pripútaná k stoličke. Od tradičných megahitov ako Would You Love a monsterman? sme sa rýchlo dostali k menej štandardným skladbám – popri medahitoch a novinkách sme si vypočuli aj Missing Miss Charlene, Mr.Killjoy a Evilyn. Tradičné súčasti setlistu ešte preplietli skldaby ako She´s a Demon, Slashion Model Girls, set poprekladali aj ukážky umenia jednotlivých hudobníkov, pričom asi najvýraznejšie vo mne zostalo sólo klávesáčky Hely, ktorej nad hlavou spievala hlava vypchatého jeleňa a basáka Oxa, kedy si zmýlil koncert a celé sólo vtlačil do DrumNBass štýlu, čo publikum vnímalo dosť zmätene. Mr. Lordi tradične nevedel prestať rozprávať, ale musím povedať, že pre niekoho, kto tento koncert videl 3-4-8 krát začínajú niektoré hlášky opakované roky byť skutočne trápne. Bežnému poslucháčovi to ale nevadí a viac ako 300 ľudí si koncert užívalo tak, ako by sa patrilo. To sme sa dostali k finále, ktoré tradične znamenalo dva asi najväčšie hity kapely – Devil is a Loser a megahit z Eurovízie Hard Rock Hallelujah.

Záverom možno povedať, že to stálo za tých pár hodín spánku a neuveriteľný energetický deficit, ktorý sa so mnou ťahal ešte zvyško týždňa. Kapely zo seba dali maximum a aj napriek tomu, že niektoré som zažil aj v lepšej forme, bolo to skvelé. Možno nepochopením je pre mňa len to, že takmer polovica fanúšikov sa namiesto státia pod pódiom pohodlne posadilo na balkón. Čo sa deje s touto hudbou ak v dave je vyšší vekový priemer ako v sektore na sedenie?!
Návrat na obsah