DAŽĎ - S/T

Jediný relatívne jednoznačný popis prvého albumu tejto srbskej hordy prichádzajúci do úvahy je "posledná crustdoomová výprava pred koncom sveta". Pochmúrna a špinavá atmosféra je to, čo majú všetky skladby spoločné, hudobne je to pomalý, stredný až rýchly zlepenec heavy-doom metalu a crustpunku. Nech to znelo šialene ako chce, je to chladné no pestré v zmysle mixu tých najtemnejších odnoží  doomu, crustu a klasického metalu, takže fandovia takých Amebix, Pentagram alebo povedzme súčastných Tyrant (tých švédskych) mi rozumieť mohli. Do toho hrôzunaháňajúci hlas v rodnej srbštine v porovnaní s ktorým znie väčšina ujačaných blackmetalových pudreniek ako zlá paródia na talentmániu. Sila tejto nahrávky je v tom, že kapela dáva dôraz na efekt a nie na druhoradé veci ako muzicírovanie či produkcia. Kašlať na kapely bez talentu, ktoré vyrábajú strach a peklo v nóbl štúdiách pod dozorom troch inžinierov, keď na vás začnú z bední hrmieť Dažd, budete vidieť čo je to punk/metalové zlo!

Inštrumentálny sabatho-doomový otvarák "Saturnday", kŕčovo-apokalyptická, mrazivá pecka "The future shines ..." či nakopnutý crustpunk v "The nuclear wind" sú všetko žánrovo rozdielne, no náladovo  totožné, perfektne do jedného kontextu zapadajúce kusy. Ako soundtrack k poslednému dňu zúčtovania, ktorý som si istý sa neodohrá v koženom kresle s dolby pro-logic ale v špine, hluku a bolesti.  Nedoporučujem nikomu, kto si na svojich cédečkách pozerá mená producentov a kupuje muziku podľa hviezdičiek v Sparku. Nebude sa vám to páčiť. Doporučujem všetkým, ktorí majú radi do hudby ztelesnenú špinu a beznádej a na heslo Blackmetal by odpovedali: Hellhammer. Vyšlo na Hellmilitia.com

pridané: 24.09.2010

Bodovanie: 8

Pridal: Radúz