Recenzia 31.03.2022 Reckless Love - HELLMAGAZINE

Prejsť na obsah
Samuel Sámel • 8/10

RECKLESS LOVE - Turborider (2022/AFM Records)


Po pár ročnej odmlke sa znova ohlásili sleaze rockoví Reckless Love. Tento krát je to ale o niečom trocha inom. Do istej miery o návrate ku koreňom, aj keď nie spôsobom, aký by sme čakali. Od začiatku počuť to, čo bude dominantou celého albumu – syntetizátory. Zvuk, aký si pamätáme z detských čias z hier ako Donkey Kong, Prehistoric, Super Mario ... lenže s gitarami, elektronickými bicími a grádmi. Úvodný „Turborider“ je aj napriek svojmu popovému nádychu (ktorý má viac menej len vďaka syntetizátorom) jedna z najtvrdších skladieb, aké kapela vydala. Singel „Eyes of the Maniac“ má už tempo hodiace sa k arkádovým hrám, relatívne jednoduchý rytmus, len mierne zmeny rytmu, no skladba je stále zábavná. V tomto tempe sa vlastne nesie aj väčšina albumu, čo ho v istých bodoch robí mierne jednoliatym a človek dokáže stratiť pojem o skladbách. K vrcholom albumu patria (spolu s titulnou skladbou) „Kids of the Arcade“ a „ Bark at the Moon“. Ten pocit arkády, kedy má človek pri každej skladbe pocit, že prechádza samostatný level jednej hry je veľmi silný, nie však rušivý. Po intre „Prelude (Flight of the Cobra)“ nasleduje vynikajúca „Like a Cobra“. Trocha tradičného letného párty vibe-u nám prináša „´89 Sparkle“ – pravdepodobne najpopovejšie, čo nám album prináša. Záver už zabezpečuje silná dvojica „Future Lover Boy“ a „Prodigal Sons“.
 
Priemerne dlhý album, ktorý sa ťahá takmer po celej svojej dĺžke v jednom tempe a je to skôr niečo do pozadia. Čo je ale na albume silne citeľné je feeling 80-tych rokov, ktorý syntetizátory zabezpečujú úplne dokonale a v dnešnej dobe, kedy sa do tejto doby radi vraciame – najmä seriálmi a filmami – je do istej miery známy a chytľavý. Na dlhé cesty autom je album super, viem si predstaviť, že na živáku bude album veľká sranda, do playlistu sa mi však dostali len 3 skladby – „Turborider“, „Prodigal Sons“ (kvôli jemne perverznému nádychu, ktorý sa mi proste strašne páči) a „Like a Cobra“.

Album rozhodne stojí za vypočutie, musí ale sadnúť, čo pravdepodobne bude ťažšie.
Návrat na obsah