Recenzia 28.11.2020 Sólstafir - HELLMAGAZINE

Hellmagazine
Prejsť na obsah
Henry • 8/10

SÓLSTAFIR - Endless Twilight of Codependent Love


Hudba sa vždy bude inšpirovať prostredím, v ktorom vzniká. Island vďaka svojej neuveriteľnej rozmanitosti krajiny, od bielych ľadovcov cez sopečnú bizarnosť, machovo-zelené bublinkové polia, hlboké fjordy a mrazom popraskaných hôr až po čierne pláže, vytvoril v Sólstafíre úžasné množstvo originality. Nový opus Endless Twilight of Codependent Love (netradične v Angličtine), snáď viac ako kedykoľvek predtým zdôrazňuje kontrastné vplyvy, ktoré skupinu v priebehu rokov inšpirovali.. Je to siedmy kúsok, ktorý nám kapela naservírovala do pošmúrnych jesenných dní. Post/rock alebo post/rock’n’roll môže v každom z nás, evokovať rôzne nálady. O tom že by Sólstafír nenavodzoval tú pravú, depresívnu, asi nikto pochybovať nebude. Len Her Fall From Grace, spievaná v Angličtine sa mi akosi nehodí k pravej islandskej atmosfére a je pre mňa sklamaním. Naopak trochu prekvapením je Dionysus, akoby návrat k blackovým koreňom. Doslova vražedným hlasom prekrikuje v tomto  songu Tryggvason svoje a Sæþórssonove gitary. Sólstafír je aj partička do jazzu, prvá polovica songu Ör je toho dôkazom, v tej druhej je to zase starý dobrý post rock, gitara v pozadí je nádherná. Sólstafir si dokáže zachovať svoju skladateľskú silu, optimálny zvuk, bojovného ducha, cez evokujúce melódie až po pokojné medzihry. Endless Twilight predstavuje škálu medzi solstafirským black metalovým základom a jeho záľubou v ladnom, hymnickom rocku. Po celú dobu sa album vracia späť do rozľahlých orchestrácií, čo z tohto robí jeden z najrôznejších albumov v ich produkcii.
Návrat na obsah