HELLMAGAZINE | Recenzia 27.01.2018 Abortion - HELLMAGAZINE

Hellmagazine
Prejsť na obsah
27.01.2018 • Petra Šrámková • 7/10
ABORTION - All you need is hate

Neverím, že by niekto v metalových kruhoch minimálne na Slovensku, ale nepochybne aj v Českej republike nepoznal slovenskú bandu ABORTION. Tomu sa dá len ťažko uveriť! Rýchly a priamočiary grindcore ochutený crustom, punkom, či thrashom zarezávajú chlapci na scéne už takmer 30 rokov. Lepra s visiacou basou na ramene spolu s Bibom za gitarou tvoria neuveriteľne zohratú dvojicu, a to nielen muzikantskú, ale aj zabávačskú, čo potvrdzuje každý jeden ich koncert. Škatuľka „Stand Upgrindcore“, ktorú si chlapci udelili na koncerte Bomby na Nitru, kde odprezentovali a voviedli do života aktuálnu novinku „All you need is hate“, to presne vystihuje. Nahrávanie mal v réžií tradične Bibo so svojím vychýreným pojazdným štúdiom Vomitory Sound a za celkovým vydaním na CD nosiči stojí mimoriadne činné vydavateľstvo Slovak Metal Army.

Hnací motor v zabehnutej mašinérií zastupuje Miro Raučina, ktorému žiadne tempo nie je prirýchle a už od úplného začiatku nahrávky sa ide pekne od podlahy. A chlapci až na pár výnimiek nepoľavia až do úplného konca albumu, grinduje sa ostošesť. Miernym rytmickým skokom je možno skladba „Hovno“, ktorá sa nesie v strednom hardcorovom tempe. Liborove výkriky sa Vám tak usadia v hlave, že od tej chvíle všade počujete len hovno, hovno, hovno. Skvelou vsuvkou je cover od SODOM umiestnený presne uprostred nového albumu.Veľkým hitom je napríklad skladba „Sám“, ktorá bude skvelou hopsanicou na živých vystúpeniach. No a nedá mi ešte nespomenúť track „Jedine vojna“, ktorýuž ide pomaly do brutal death metalu a vzápätí ho vystrieda totálna punkovica „Primitívny konzumný žalm“. A v tejto chvíli som si v podstate uvedomila, že „All you need is hate“ je celkom pestrý album, vystrieda sa tu toho mnoho, ale v globále sa mi zdá celý veľmi temný, atmosféra je oveľa pochmúrnejšia ako na predošlých počinoch, no stále je to presne tak surové a ostré ako sme u ABORTION zvyknutí.Čo mi však veľmi chýba je Leprov škrekot, ktorý poznáme zo skladieb ako„Kradneme“, “Vrodená vada“, či „Nasleduj Klaunov“ z predošlej nahrávky a možno aj práve to sa podpísalo na oveľa ponurejšomvyznení celého albumu. A napokon ani pridanie hlukovej sekcie, čo býva už takmer pravidlom, si chlapci na aktuálnej nahrávke neodpustili. Záverečná skladba s príznačným titulom “Posledný“ v pomalom tempe plynie až do neurčitých noisovo industriálnych hrmotov. Lepra sa zrejme o podobné noisoviny aktívne zaujíma a tu sa mi vynára jedna stará spomienka. Takmer by som aj zabudla!Niekedy dávno (2012?) na festivale podobných audiovizuálnych žánrov zvanom Hradby samoty som zašla kuknúť na kapelu menom PURE a tu zrazu v popredí s basou sa zjavil Lepra. Skoro som odpadla! A spolu s ním tam bol ešte gitarista a nech ma aj trafí šľak, keď to nebol Ondro „Nyarg“ Varga, ktorý len na jeseň minulého roka oficiálne doplnil rady kapely. Áno ABORTION budeme vídať na pódiu vo štvorici, bude to ešte väčší tlak, o tom nepochybujem. Ale či je projekt PURE ešte aktívny, to netuším.

Je neuveriteľné, aké zabudnuté spomienky sa človeku vynoria práve pri počúvaní nejakej muziky. Ja si žiaľ s ABORTION nespomínam na svoje hudobné začiatky. Ale s ABORTION mám spojené posledné roky, mnoho skvelých koncertov, mnoho skvelých ľudí a priateľov a hlavne vždy pozitívnu atmosféru typu „berme všetko s nadhľadom“, a nenechajme sa otráviť sprostosťami. Páni nahrali opäť skvelý album, aj keď o niečo temnejší, ale to je aj odrazom dnešnej doby. ABORTION sú pre mňa aj tak v prvom rade koncertnou kapelou.
Návrat na obsah