Michal Roháč
MARTUROS
Nová krv domácej scény to mala po minuloročnom debutovom albume pekne rozbehnuté. Album Nameless prijali fanúšikovia nad očakávania dobre, ale stalo sa pár vecí ktoré zatiahli ručnú brzdu. Áno aj súčasná situácia kvôli ktorej sa museli koncerty zrušiť či presunúť, ale aj odchod basgitaristu Juraja a gitaristu Adriana. Život však ide ďalej a kapela ide ďalej. Čo sa v kapele stalo a ďalej chystá už nasledujúcom rozhovore povie bubeník Matúš Minich.
Prešiel rok od vydania albumu Nameless. Ako prijali fanúšikovia váš debutový album?
Dá sa povedať, že sme boli pripravení bojovať a presadzovať to, čo sme vytvorili. Každý z fanúšikov má svoj osobitý vkus a preto si vedel každý predstaviť niečo inak v našej hudbe. Či už viac spevné vokály, jednoduchšiu stavbu pesničiek atď. Ale v konečnom dôsledku nás prestali vnímať ako tých garážových hráčov, ale skôr ako kapelu, ktorá vie prečo to robí tak ako to robí a že sa hľadá. Po vydaní albumu sme sa stretávali najmä s kritikou zvuku, ale taktiež s čím väčšou radosťou z našej hudby. A najmä boli fanúšikovia nadšení preto, lebo si nás mohli púšťať už aj z CD. Takže asi môžem hovoriť za všetkých keď poviem, že sa náš album uchytil veľmi dobre a mali sme z toho veľkú radosť.
Z kapely odišiel basák Juraj. Aké boli dôvody jeho odchodu?
V kapele sme boli všetko ťažké povahy a časom jednoducho určité osobné nedoriešené záležitosti vyústili až do tohto momentu. Každý kto mal niekedy kapelu dlhšiu dobu, vie, že udržať partu v pohode, v chode a bez úrazov (smiech) je náročné a my sme neboli výnimkou. Najmä keď by každý z členov chcel aby bolo po jeho. Avšak napriek tomu Jurovi patrí naša vďaka a z mojej strany aj úcta, pretože bez neho by sme neboli tam kde sme teraz. Spravil naozaj obrovský kus roboty a že veru ľahká nebola.
Takmer okamžite ste mali za neho náhradu. Predstav ho.
Marián (Maňo) Švec sa nám ozval krátko na to ako sme zverejnili, že Juraj odchádza z kapely. Báli sme sa toho, že je až moc hudobne vyťažený. Predsa len hrá v Bloody Redemption, Guzzle Booze, Deposited Flesh a ktomu ešte práca... No nevedeli sme čo od toho očakávať. Ale boli sme veľmi milo prekvapení. Padol nám do oka povahovo, zodpovednosťou, hudobným vkusom, kreativitou, humorom, proste asi všetkým. Dokonca už padajú vtipy, že sme sa do seba zaľúbili (smiech).
Neni to tak dávno ako sa objavila nová skladba. Je to predzvesť aj nového albumu?
Tá skladba je ticho pred búrkou. Je to pre nás nový vietor v plachtách. Jednak máme rozpracovaný nový album, ale hlavne sa uberáme novým smerom. Konečne sme točili v poriadnom štúdiu s ľuďmi, ktorí to naozaj vedia. Štúdio poskytol Peter „Peo“ Sihelský. Ľubomír Mazák nám spravil aj nový zvuk, ale hlavne obliekol našu hudbu do šatu, ktorý sme ešte nevideli a to nám ukázalo možnosti a nakoplo nás ešte viac. Taktiež Silvia Bobeková nám spravila krásny artwork k tejto pesničke. Samozrejme tvár Marturos bude zachovaná. Skladby budú od seba odlišné, ale spojené dravosťou a všetkým, čo máme v hudbe radi. Ale nechcem predbiehať. Pre nás je prvoradé dostať sa opäť do štúdia.
V dnešnej dobe kapely nemajú možnosť koncertovať a tak mnoho z nich robia online koncerty. Vy nad touto možnosťou neuvažujete?
My sme sa zamerali hlavne na prípravu nového materiálu, prípravou klipu k nedávno zverejnenej pesničke „As you sow, so shall you reap“. Sme od seba trochu ďalej. Maroš (gitara) a Maňo (basa) bývajú mimo náš okres a preto sme si povedali, že chvíľu počkáme a popracujeme na sebe každý z domu. Určite zavážilo aj naše technické vybavenie, ktoré zlyhalo aj pri našom pokuse o live stream, takže si ani nechcem predstaviť, ako by to vyzeralo pri online koncerte (smiech).
Po skončení opatrení ktoré sú tu kvôli vírusu už plánujete nejaké koncerty či turné? Predpokladám že asi bude nový album.
Určite, plány sú. A dosť priamočiaré povedal by som – hrať, hrať a hrať. Zatiaľ bude pre nás výhra, pokiaľ sa otvoria kluby a podniky, kde sa budeme môcť znova postaviť na pódium. Vlastne už keď sme sa ako tak začali stavať na nohy po nájdení nových členov, tak sme sa ocitli zavretí doma v pandémií. Ale rozhodne hrať chceme a keď bude na svete druhý album, budeme sa snažiť ho čo najviac predstaviť ľuďom. Už v minulých časoch sme sa pokúšali dosať sa aj na väčšie festivaly a koncertovať s väčšími kapelami, ale všetko chce a má svoj čas, takže budeme dúfať, že sa nám to podarí. A ako býva zvykom v kapelách, chceme si nájsť svoje miesto na slnku v hudobnom svete.
Na tento rok ako každému tak aj vám korona vírus zrušil mnoho plánov. Ako ste trávili čas ako kapela?
Nestretávali sme sa. Vlastne sme ešte ani neboli na prvom oficiálnom pive privítať nových členov (smiech). Hudobné podklady a nápady si posielame cez internet. Takže na hudbe sa pracuje nonstop. Ale osobne som bol iba s Romanom(gitara), keďže bývame len chvíľku od seba.
Muzika v dnešnej dobe už je len zopár vyvolených kapiel. Aké sú vaše zamestnania?
Ja s Maggee (spev) sme učitelia na základných umeleckých školách. Hudbe sa venujeme nonstop. Roman pacuje v ASKO nábytku, Maroš v hudobninách v Rajci a Maňo je skladníkom v Lunter. S prázdnym žalúdkom sa hudba ťažko robí. Každý z nás sa vidí na tom mieste kde sú teraz „tí vyvolení“. To je asi sen každého muzikanta. Ale chce to drinu, odvahu, trpezlivosť a určite aj tie peniaze.
Okrem toho máš aj nejaké záujmy? Alebo skôr čas na záujmy?
Keď sa chce čas sa nájde. Rád sa venujem hudbe naplno. Okrem bicích cvičím na gitary, klavír a po novom aj basu. Píšem hudbu vždy keď sa mi dá. Okrem toho rád trávim čas čítaním a zaoberaním sa alternatívnou medicínou, duchovnou literatúrou, hraním sa hier a samozrejme s rodinou a kamarátmi. Nevynechávam ani cudzie jazyky v ktorých mám značné rezervy. V skratke rád sa zdokonaľujem. Ale k perfektnosti mám veľmi ďaleko (smiech).
Ďakujem za tvoj čas ktorý si venoval interviu. Na záver máš ešte niečo čo by si rád prezradil či odkázal fanúšikom?
Aj ja ďakujem za túto možnosť. Fanúšikom by som chcel odkázať iba toľko: Tešíme sa na vás! A podporujte našu hudobnú scénu! Práve v týchto časoch je to dôležité. A to nemyslím iba zdvihnutými palcami na sociálnych sieťach, ale najmä kúpou nejakého toho CD, trička, odznaku, nášivky, hudobného magazínu atď. Podporíte nie len ľudí v kapele, ale aj ľudí, ktorí sa o nás starajú a pomáhajú nám vo všetkých smeroch. A v prvom rade, keď k tomu dôjde, účasťou na koncertoch a festivaloch.
