30.07.2018 • Michal Roháč
GLOOM
Gothic metalová kapela Gloom, bola pôvodne založená len ako bočný projekt bubeníka Radoslava Priputena. Mnoho dnes úspešných kapiel pôvodne začínali podobne. V kapele sa od jej vzniku vystriedalo mnoho hudobníkov a tak kapela aj keď plnohodnotne funguje od roku 2014 tak sa za svoju „krátku“ históriu stihla celkom výrazne zapísať do domáceho hudobného diania. To už však prenechám priestor a na moje otázky ku albumu, koncertom a ďalším veciam spevákovi Martinovi Pazderovi.
Minulý rok ste vydali album Catharsis. Aké boli a sú odozvy na album?
Zdar Mišo. Áno minulý rok sme vypustili do sveta album Catharsis, ktorý bol výsledkom niekoľko ročnej hybernácie kapely. Odozvy boli veľmi pozitívne či už doma alebo v zahraničí, čo nás nemierne teší, neustále nakopuje a inšpiruje ďalej robiť to, čo máme radi.
Si s ním spokojný, alebo s odstupom času sa nájde niečo čo by si na ňom zmenil?
Samozrejme, odstupom času človek nájde viac vecí, čo by zmenil alebo vylepšil. No v čase, keď sme ho nahrávali bolo všetko, ako malo byť. Je to v podstate autentický odraz toho, ako sme hudbu vnímali a aká medzi nami vládla atmosféra. Nič by som tým pádom na ňom nemenil 😊
Ako ide predaj albumu?
No keďže nám to vydal label Metal Age Productions, presné čísla ti neviem povedať. V dobe youtubu, spotify a iných médií určených na zdieľanie hudby nemá podľa mňa zmysel striehnuť na predaj. Pokiaľ ide o fyzické nosiče, tak tie mávame so sebou na koncertoch a celkom sa kupujú. Vždy to má takto svoje špecifické čaro, pretože ide o priamy kontakt s fanúšikom. Navyše je veľmi príjemné vedieť, že aj napriek spomínaným médiám je ešte stále pomerne veľký záujem aj o fyzické nosiče. Dokonca mám pocit, že ide o renesanciu a to nie len fyzických cd ale aj LP platní. Tá vôňa bookletu po rozbalení je jednoducho neopísateľná. Úplne inak sa to počúva, ako keď si to len takto z youtubu pustíš. Veď to určite poznáš.
Predstav nám album vlastnými slovami.
Pre mňa je to v prvom rade akási výpoveď, alebo obraz toho, čo nosí každý člen Gloomu v sebe. Všetci máme blízko k akejsi melancholickej melodike, ktorú sme chceli dať aj na album. Je to náš spôsob vyjadrenia sa. Dalo by sa povedať, že sme tým všetci nasiaknutí. Slovné spojenie melancholická melodika podľa mňa celkom presne popisuje naše hudobné vnímanie resp. celkový prístup k tvorbe. Sme preto veľmi radi, že album Catharsis toto slovné spojenie odzrkadľuje. Navyše sme zástancami prístupu „menej je viac“ alebo „v jednoduchosti je sila a krása“, preto sa nesnažíme hudbu nasilu technicky kombinovať. Snažili sme sa teda prirodzene pretaviť tento prístup aj do skladieb na albume.
Komponovanie albumu ako u vás prebieha? Dávate nápady dokopy spoločne, alebo je to záležitosť jedného či dvoch ľudí?
Album Catharsis sme komponovali tak, že náš gitarista mal nejaké nápady ešte zo „starej éry“ Gloomu, ktoré mal v šuflíku. Veľa sme sa o nich rozprávali, potupne tak vznikali kostry, pribúdali nové nápady a skladby sa postupne kreovali až do podoby, v akej sú na albume. Dá sa povedať, že za inštrumentálnu zložku môže gitarista Igor, ktorý má na melódie nos, a vie, ako to všetko „ochutiť“ tak aby to proste šlapalo. Čo sa týka textov na albume, tie k nemu napísal poväčšine náš bubeník Rado. V štúdiu to už bola viac-menej kolektívna práca, kedy sme v lete 2016 dlhé hodiny trávili pri počúvaní nahratého materiálu, riešili sme zvuk, dolaďovali detaily pričom každý do toho dal veľký kus seba. Myslím si, že takto to u nás môže fungovať veľmi dobre aj pri budúcej tvorbe...
Po jeho vydaní kapelu opustila klávesáčka. Mohol by si prezradiť čo bola príčina jej odchodu?
Toto je veľmi častá otázka, v ktorej ľudia hľadajú zbytočné mystérium. Barbora je veľmi mladá, šikovná a ambiciózna baba, čo má aj svoju menej pozitívnu stránku. Mala skrátka veľa aktivít a Gloomu nevenovala toľko času, ako by sme čakali. Tak sme sa po vzájomnej dohode rozišli.
V kapele bolo mnoho personálnych zmien. Ako si spokojný zo súčasnou zostavou?
S aktuálnou zostavou som veľmi spokojný. Nesedíme si len ako muzikanti, ale aj ako ľudia a priatelia, ktorí vnímajú hudbu veľmi podobne. Hovorí sa, že kapela je nejaký organizmus, v ktorom keď nepracuje jedna zložka tak ako má, všetko padá. Som rád, že nemusím o tomto hovoriť v našom prípade. Ako relatívne nový člen kapely viem z rozprávania starších členov Rada a Igora, že nie stále to tak bolo. Preto si aktuálnu atmosféru v kapele veľmi vážim, rovnako ako aj všetkých členov.
Tento rok sa zameriavate na koncertovanie. Ktoré z koncertov považuješ za najvýznamnejšie?
Za najvýznamnejšie považujem určite to, že sme sa vo Vrútkach predstavili ako support nemeckej legendy Crematory. Pre mňa to boli veľmi výnimočné a vzácne chvíle. Keď som mal tak 15 rokov, pamätám si, ako mi môj veľmi dobrý kamarát priniesol ich album „Believe“. Okamžite som sa do hudby Crematory zamiloval a tento album som aj patrične zodral v prehrávači😊 Nemenej vzácny bol pre mňa minuloročný dvojitý koncert s XIII století. Zdieľať jedno pódium či už s Crematory alebo XIII. století bola pre mňa veľká česť a aj veľká škola. Som za tieto chvíle nemierne vďačný a inšpirovaný do ďalšej tvorby.
Návštevnosť koncertov to je v našej krajine samostatná kapitola. Prezraď kde ste mali mnohopočetné publikum a kde prišla len hŕstka ľudí?
Tak ako hovoríš, návštevnosť koncertov je u nás samostatnou kapitolou a jedným z najväčších problémov ug scény v súčasnosti. Musím ale povedať, že sme doteraz mali na návštevnosť koncertov šťastie. Samozrejme vzhľadom na súčasné pomery. Keď počúvam od kamarátov či už hudobníkov alebo priamo usporiadateľov, ako dopadajú niektoré veľmi dobré a lineupom nadupané akcie, cítim smútok a nostalgicky spomínam na časy, kedy sme chodili na koncerty vo veľkých partiách. Aj keď sme ako študenti nemali bohvieaké finančné prostriedky, vždy sa na koncert niečo našlo.
Ako hudobník v čom vidíš problém malej návštevnosti?
Ťažko povedať. Na túto tému prebiehajú mnohé nekonečné diskusie a príčiny môžu byť podľa mňa naozaj rôzne. Od spomínanej „youtubky“ a jej dlhoročnej expanzie, cez slabú propagáciu koncertov až po nechuť dať na koncert 5 euro, pretože za ne sa môžem doma celkom slušne opiť pri pozeraní nejakého koncertu :D Doba je samozrejme iná ako kedysi. Či už kapiel, koncertov alebo hudby je mnohonásobne viac, ako tomu bolo v minulosti. Možno je to o presýtenosti hudobného priestoru, v ktorom človek konzumuje hudbu ako jedlo...každopádne, momentálnu návštevnosť koncertov a celkovú atmosféru na scéne vnímam ako niečo nevyspytateľné. Preto ti na túto otázku neviem jednoznačne odpovedať. Asi to bude súhra všetkých tých vecí. My, ktorí máme hudbu skutočne radi ju budeme podporovať aj naďalej a to je úplne jedno v akej forme. To hovorím nielen ako hudobník ale aj ako fanúšik.
Plány do budúcna. Určite plánujete ďalší album. Ak áno tak kedy alebo povedz ku tomu niečo viac.
Samozrejme, nechceme zaspať na vavrínoch a preto pomaly dávame dokopy matroš na ďalší album. Verím, že sa nám koncom roka 2018 podarí ísť do štúdia a nahrať to. Nové skladby pomaly dostávajú svoju podobu, a ako to už u nás býva zvykom, nepôjde o žiadne veselé hevíky 😊 Tým, že cez „prázdniny“ máme s koncertovaním takú malú pauzu, môžeme sa plne koncentrovať na novú tvorbu. Veľmi sa na toto obdobie teším. To je zatiaľ všetko, čo ti k tomu môžem povedať. Verím, že čoskoro sa budem s tebou rozprávať aj o nových veciach 😊
Vďaka za tvoj čas na moje otázky. Máš ešte niečo na srdci čo by si rád na záver povedal?
Chcel by som poďakovať fanúšikom za doterajšiu priazeň a podporu. Budeme aj naďalej robiť, to, čo máme/máte všetci tak radi. Mišo, ďakujem za rozhovor! Stay Gloomy!
