Recenzia 14.10.2021 Running Wild - HELLMAGAZINE

Prejsť na obsah
Michal Roháč • 10/10

RUNNING WILD - Blood on Blood

 
Prívlastok piráti metalu si Running Wild vyslúžili ešte v minulosti za svoj výzor. Je to dobre, pretože kapela tak získala vlastnú identifikáciu na metalovej scéne a stačí málo a hneď každý fanúšik spozná kapelu. Za svoju dlhú kariéru kapela prešla vzostupmi aj pádmi, bola už aj nadobro pochovaná a predsa sa vrátila. Niekto môže mať voči nim výhrady a niekto na nich nedá dopustiť. Running Wild je ako pirátska loď ktorá drží svoj kurz a z neho nevybočí. A presne toto má rád aj ich tábor fanúšikov, pretože vedia že dostanú vždy kvalitnú muziku. Už od vydania singlu Crossing the Blades boli fanúšikovia v strehu a očakávali vydanie nového albumu. Táto chvíľa práve nastala a tak sa poďme pozrieť na novinku bližšie. Už od úvodnej Blood on Blood bude jasné kam album smeruje. Možno náhoda a možno zámer, ale kapela sa vrátila do časov svojej najväčšej slávy. Skladby evokujú obdobie albumov Port Royal až Black Hand Inn. Svojim spôsobom rana na istotu, ale vôbec nejde o vykradnutie albumov z tohto obdobia. Desať skladieb ktoré sú nabité energiou pravého heavy metalu, melodickými sólami ku nim excelentné gitarové vyhrávky tvoria dokonalé hodinové majstrovské dielo. Nemám z albumu žiadnu zo skladieb ktorú by som preferoval, určite zaujímavá je balada One Night, One Day. Skladba ktorá je v pomalom tempe a aj keď Running Wild nerobili často „slaďáčiky“ ukázali, že aj ten sa dá urobiť tak aby si zachoval zvuk metalovej kapely.  Takto si predstavujem melodický metal a kapela dokazuje, že aj keď sa držia zaužívaného postupu nebude to znieť ako klišé. Album sa zapáči na prvé vypočutie a nezunuje sa ani pri častom počúvaní. Odhliadnuc od albumov ktoré vydali v minulosti môžem povedať že tento album je to najlepšie čo vyšlo od ich znuvuzrodenia.
Návrat na obsah