Recenzia 24.05.2021 Great Master - HELLMAGAZINE

Prejsť na obsah
Samuel Sámel • 9/10

GREAT MASTER – Thy Harbor Inn


Po pomerne úspešnej recenzií predošlého albumu sme sa pozreli na zúbok aj novinke z dielne pirátskej posádky GREAT MASTER, ktorá začína skladbou „Randy Dandy Oh“, okamžite vo mne evokujúcou starý Blind Guardian. Prechádzame ku kúsku „All For Me Grog“ – tu najlepšie popíše podstatu skladby zábava v krčme. Nech ste v akokoľvek mizernej nálade, objavuje sa na tvári široký úsmev a telo sa hýbe v rytme. Chytľavosť je niečo, čo je pre album typické, človek sa dostáva do akejsi pozitívnej nálady, ktorú nepokazí ani melancholicky naladená „Here´s A Health To The Company“. Tu kapela siahla k ľudovej skladbe, cieľom ktorej bolo rozlúčenie s milovanými pri zdvihnutí kotiev. Dosť bolo ale melanchólie, pompézne a veselo nás opäť rozhýbe „Leave Her Johnny“. Stále viac sa dostávam na powermetalovú nótu, ktorá v posledných rokoch u mňa nie je primárnou, no tu sa proste nedá odolávať. Čo skladba, to hit, chytľavé refrény, skvelý zvuk, vyzretý skladateľský prístup. Moje nadšenie utvrdzuje vyváženie albumu a „Rolling Down To Old Maui“, ktoré mi opäť pripomína Guardian, len bez fantastických tém skladieb. Snáď jediné, čo môžem vytýkať tomuto počinu je v tomto momente to, že sme vlastne za polovicou skladieb. Pre prepojenie aktuálneho albumu s predošlým Skull and Bones sa nám dostáva prearanžovanej akustickej verzie záverečnej „Skulls & Bones“, ktorá má opäť ale veselší nádych, na to, čo by človek čakal od akustiky je skladba príjemne dynamická a musím povedať, že napriek úvodnému sklamania z toho, že sú využité aj staršie skladby nakoniec sklamaný vlastne vôbec nie som. Rovnako veľmi osviežujúcou je „The Shantyman´s Rundown“, ktorá je vlastne zmesou tradičných námorníckych skladieb v metalových aranžmá. Má to očakávateľne silné refrény, je to chytľavé a možno najviac by som tu vystihol schopnosť prepojiť 7 skladieb do jednej 6 minútovej zmesi, ktorá znie jednoliato. Poctu priekopníkom pirátského metalu skladáme v predposlednej skladbe – akustickej „Treasure Island“ a na záver albumu dostávame rádiovú verziu skladby zo Skull and Bones – „Long John Silver“.

Skutočne jedinou vecou, ktorú možno vytknúť albumu je fakt, že na ňom nájdeme (pri beztak krátkej minutáži) dve prerábky starších skladieb a jeden cover. Inak ide o vyzretý album, ktorý je príjemnej vyvážený, chytľavý a aj napriek tomu, že prioritne mi v slúchadlách hráva trocha iný metal, pri tomto som sa veľmi dobre bavil a rovno sa dostal do playlistov na Spotify.
Návrat na obsah