Recenzia 23.07.2020 Aleah - HELLMAGAZINE

Prejsť na obsah
Henry • 9/10

ALEAH - Aleah


Aleah Liane Stanbridge, stále žije v našich srdciach a zdá sa, že ešte dlho bude. Juha Raivo, akokoľvek bol zasiahnutý smrťou svojej družky, urobil krok, ktorý si zaslúži nemalé uznanie. Pôvodne vydaný album z roku 2007 vzal, zremastroval, kde tu niečo pridal a k dátumu narodenia Aleah, 1. júla, uzrelo svetlo dielo, ktoré nám na ňu opäť pripomenulo.

Dva v jednom, aj tak by sa dala novinka charakterizovať. Ide totiž o dvojalbum, kde jeden kúsok je čisto akustický, presne ako ten pôvodný a druhý, s prepracovanými elektrickými aranžmány. Práve tam je cítiť typické znaky Swallow the Sun a Trees of Eternity, dve kapely s ktorými bola Aleah, nie len hudobne, spojená. Akustická časť je skoro presne ako pôvodná verzia, obsahuje deväť skladieb. Elektrická čast je síce obsahovo chudobnejšia, ale pre moje ucho prívetivejšia. Nie som si istý či sa má cenu zdĺhavo rozpisovať, myslím, že si tam každá metalová duša nájde svoje. Len spomeniem pre mňa top kúsky z elektrickej časti, My Will a Inverted Enlightenment. A pozornosti by nemala uniknúť ani spolupráca s kanadskou hudobníčkou Anilah na skladbe Sacrifice.

Pokiaľ sa chcete ponoriť do melancholickej hudby a nálad, ktoré siahajú až za hrob, novinka od Aleah, je pre vás priamo stvorená. Aleah je pre nás stále anjelom v našich srdciach.
Návrat na obsah