Recenzia 11.05.2020 God Dethroned - HELLMAGAZINE

Prejsť na obsah
Henry • 8,5/10

GOD DETHRONED - Illuminati


Dnes sa trochu vrátim do minulosti a to na začiatok februára, kedy uzrel svetlo sveta nový album úderky God Dethroned, Illuminati. Keď sa ešte trochu vrátim späť, tak pred tromi rokmi zakončili Holanďania trilógiu svojho výkladu o Prvej svetovej vojne s World Ablaze. Na novinke Henri Sattler, jediný to zakladajúci člen, vyslyšal želania fanúšikova, aby sa kapela vrátila k antikresťanskej a okultnej tématike. Ba čo viac, Henri a spol. sa na Illuminati rozhodli ísť ešte ďalej, a zvolili cestu odhalenia tajných náboženských spoločností, fotografovanie scén erotického vybočenia (Hieronymus Bosch “Záhrady pozemských pôžitkov”), na kŕmenie žiarlivých anjelov, rozprávanie príbehov o nútenej evanjelizácii, podrobne opisujú démonické šialenstvo, a samozrejme odhalenie splodenia samotného Satana. Mnoho kritikov lamentuje, že v súčasnosti sú okultné témy v metale obohrané alebo neaktuálne. Či sa im to páči alebo nie, témy, ako sú tie, ktoré tu skúma Dethroned, sú presvedčivé v tom, že nie sú viazané jedným miestom a stanoveným časovým obdobím. Vždy budú relevantné pre ľudské skúsenosti. Vďaka tomu bolo pre kapelu také ľahké a prirodzené vrátiť sa k týmto témam potom, čo sa vyhrabali z bahna a zákopov.

Najsilnejším aspektom Iluminátov je snaha God Dethroned, aby sa poslucháč vydal na rozmanitú a dynamickú zvukovú cestu. Ozývajú sa skvelé nástupy skupiny z konca 90. rokov, prechádzajú však do škrupiny leštenejších neskorších rokov, ak sa bavíme o produkcii a gitarových tónoch . Jedným z veľmi dobre zrealizovaných doplnkov, sú čisté zborové vokály v piesňach ako Spirit of Beelzebub, ktoré prinášajú pre poslucháča  sviežu chuť. To tiež dáva piesňam ďalšiu uncu atraktivity, ktorou sa stávajú ľahšie zapämetateľné. Medzi ďalšie silné momenty patrí Satan Spawn, Book of Lies a napínavo brutálna Blood Moon Eclipse.

Illuminati je dobre skonštruovaná konglomerácia kovových štýlov a je dosť rozmanitá, aby sa oplatila spredu dozadu. Hlavnou nevýhodou je, že je tu príliš čisté zvukové spojenie a mohlo ťažiť z drsnejšieho zvuku, vďaka ktorému vyniknú riffy, krik a úderné pasáže by mohli byť tak viac viditeľné. Mám na mysli to, čo myslel Henri, keď povedal: „Tí z vás, ktorí očakávali, že sa vrátime do zúrivého šialenstva nekonečných blastových rytmov a zvukov gitár pílových listov, to bude znieť lepšie“. Aj keď vieme, že sa chystal na veľký zvuk, čo je tu určite zrejmé, nemôže len vziať kapelu úplne na začiatok.

Som rád, že sa Henri Sattler nechal priateľmi presvedčiť k reunionu kapely niekedy v roku 2014. Bola by to škoda keby sa táto holandská legenda definitívne odmlčala po vydaní Under the Sign of the Iron Cross v roku 2012. Nie to kapela, ktorá by stála na výslní, ale stále má čo povedať.
Návrat na obsah