Nemecká trochu nedocenená hardrocková legenda vydala minulý mesiac svoj sedemnásty štúdiový album. Mnoho fanúšikov na kapelu tak trochu zanevrelo, pretože v kapele postrádajú kučeravého blonďáka Clausa Lessmanna a popravde po jeho odchode to vypadalo biedne. Nepomohlo ani zvučné meno David Reece, ktorý v minulosti svojim hlasom album Glorious takpovediac pochoval. V minulosti som bol voči kapele tiež zaujatý a už som nad ňou začal zalamovať rukou. Kapela obmenila zostavu a určte mi mnoho z vás dá za pravdu, že odkedy prišiel do kapely Alexx Stahl tak kapela má úplne inú šťavu. Dovolím si tvrdiť že po vokálnej stránke strčil Lessmanna ľavou zadnou do vrecka. Môžete na mňa za toto tvrdenie nadávať, stojím si za svojim a na každý nový album sa teším. Tak to bolo aj v prípade tohto albumu, ktorý vyšiel koncom minulého mesiaca. Novinka opäť potvrdila že kapela v žiadnom prípade nevyhorela a ponúka na štrnástich skladbách prepracovaný, hutný a majestátny hardrock. Už pred jeho vydaním klipovky Rock N Roll Survivors a The Devil Made Me Do It dávali na zreteľ, že novinka nebude žiadny prvoplán, ale kapela album pilovala do dokonalosti. A tak aj je, pretože okrem skladieb ktoré boli vopred prezentované je na albume omnoho viac lepších. Okrem klipoviek ktoré som spomenul vyššie si vás na prvé vypočutie podmania Gotta Get Away, Ride The Blade, balada When An Old Man Cries, Fire And Ice, Warrior či titulná Fistful Of Fire. Nemám čo vytknúť a Bonfire opäť raz potvrdili svoje kvality a vydali skutočné majstrovské dielo.