Recenzia 22.12.2018 Omnium Gatherum - HELLMAGAZINE

Prejsť na obsah
22.12.2018 • Henry • 8,5/10
OMNIUM GATHERUM - The Burning Cold

Dalo by sa povedať, že fínsky melodický death metal hrá v súčasnosti prvé husle na tomto poli aj keď niektoré kapely, ako napríklad Omnium Gatherum, sa pohybujú trochu v tieni veľkých hviezd . Napriek tomu dosahujú svoju kvalitu, ktorú stojí za to spomenúť alebo pripomenúť menej zainteresovaným fanúšikom. Pokiaľ by sa niekto chcel lepšie zorientovať, tak Omnium Gatherum je domovská kapela Markusa Vanhali, ktorý figuruje od roku 2011 v Insomnium.

Novinka The Burning Cold sa na prvé počutie môže javiť ako kúsok, ktorý ničím neprevyšuje predchádzajúce počiny, ale keď sa zahryznete do albumu, tak mu prídete na chuť. Už intro sa vás snaží veľmi dobre vtiahnuť do celkovej atmosféry albumu aj keď ja osobne by som volil ako úvodnú skladbu iný song ako Gods Go First, no chlapi to s ňou poriadne rozbalia.  A pokračujú hneď ďalším vypalovákom Refining Fire. Doslova si odpočinieme pri pomalých riffoch Rest in Your Heart,doplnených pohodovými klávesami. Over the Battlefield nás prenesie k nevinne začínajúcej The Fearless Entity, ktorá sa ale po prvých pár tónoch rozbehne do šialeného tempa a spomaľuje do pasáží, kde sa vyníma gitarové sólo. Skladba veľmi dobre ladí s nasledujúcou Be the Sky, kde sa síce vzďaľujeme death metalovým pasážam (až na ten growling), ale v dnešnej dobe sa strašne ťažko škatuľkuje. Rozhodne túto skladbu považujem za jednu z najlepších. Death metaloví priaznivci si teda prídu na svoje v Driven by Conflict a jej razantnom tempe. A ako sa nám nálady prelievajú na celom albume, tak sa znova spomaľuje na Frontilne. Koncept albumu drží aj Planet Scale, rýchlosť sa strieda s ťažkotonážnymi riffmi a klávesovými aranžmánmi. Pokiaľ by som mohol vyberať prvú skladbu albumu, tak by som vybral tú poslednú Cold. Síce perfektne znie ako záverečná, ale skúste si pustiť iba Intro a tento posledný song, dostanete zaujímavý mix. A mimochodom „The Burning“ a“Cold“.
 
Omnium Gatherum vsadili na poctivosť a na nič sa nehrajú. Niekto možno nenájde na albume svoje, ale myslím, že je to jeden z ich najlepších počinov (ak nie najlepší).
Návrat na obsah