Recenzia 12.03.2018 Long Distance Calling - HELLMAGAZINE

Prejsť na obsah
12.03.2018 • Henry • 8/10
LONG DISTANCE CALLING - Boundless

Long Distance Calling je jedna z výborných inštrumentálnych kapiel na post-rockovom poli akú som počul. Títo Nemci sa formovali v roku 2006 a ich debut vyšiel v roku nasledujúcom. Osobne som ich čaro objavil až v roku 2012, a to naživo, ako jedného z headlinerov festivalu Euroblast. Až potom som sa postupne dostal k zatiaľ ich najlepšiemu kúsku Avoid The Light ostatnej tvorbe. V roku 2013 prišli s albumom The Flood Inside, kde už angažovali ako vokalistu Martina Fischera, ktorý potom spolupracoval so skupinou aj na doske Trips (2016).

Šiesty radový kúsok s názvom Boundless predstavuje čiastočný návrat k základným myšlienkam tvorby. Vokalista Fischer je preč a kapela sa opäť prezentuje ako inštrumentálne kvarteto. Na novinke sa vypustili popové pokusy, používáne na poslednom Trips a novinka pôsobí živšie a šťavnatejšie. Basová linka dodáva nahrávke drivea silu, druhá gitara vykresľuje nádherné prostredie spolu s spozdenými bicími. Každá z ôsmich skladieb vyvoláva veľmi slušnú atmosféru a Boundless je príjemná nahrávka.Čistota produkcie je tu mierne na škodu, chýba mi tam trochu negatívneho šumu, ktorý obzvlášť pri post-rockovej kapele navodzuje tú pravú „post“ mystickosť. Každopádne fanúšikovia ktorí hľadajú niečo rýchlejšieho než je God Is An Astronaut, si určite prídu na svoje.
Návrat na obsah