rozhovor_2017-04-18_Invidia - HELLMAGAZINE

Hľadaj
Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

ROZHOVORY

  

Pred nedávnom sa mi do ruky dostali nahrávky americkej kapely INVIDIA. Meno nič nehovoriace, hudba však zaujala na prvú šupu. Pri pozretí zostavy som pochopil, že nejde o žiadnych amatérov a keď sa naskytla príležitosť prehodiť pár slov s frontmanom Travisom Johnsonom, nemohol som povedať nie. Travis sa rozhovoril a porozprával nám veci, ktoré mnohí držia v tajnosti. Padla reč na drogy, mladé kapely, ale aj to, že tu je kapela, ktorú všetci milujú, ale kopa z nich sa za to hanbí. Verím, že toto čítanie stojí za to!
 
 
Začnime s kapelou samotnou. INVIDIA je mnohými médiami označovaná ako superskupina. Aké to v tebe vyvoláva pocity?

Ehm .. neznášam to. (Smiech) Ak ťa nazývajú superskupinou, robí to na teba dosť veľký tlak a tak trochu to môže mýliť. Sme len skupina chlapíkov, ktorí robia dlhodobo hudbu, hrali v iných kapelách a majú na konte niečo, s čím dosiahli úspech. Hovoriť ale o superskupine je priveľký tlak a aby som bol úprimný, je to trocha traumatizujúce.

Ako by si to teda nazval ty?

Ako hovorím, sme len skupina hudobníkov, ktorá sa dala dokopy a spravili album z toho najlepšieho, čo zo seba dokázali dostať. Je to len skupina chlapov, ktorá si už spravila meno, ale superskupina je, myslím, trocha moc na to, čo robíme.

Na svojich stránkach hovoríte, že máme čakať nečakané. Čo tým myslíte?

Keď sme písali materiál na album, nechceli sme mať žiadne pevne stanovené hranice pre to, čo ideme robiť. Nesnažili sme sa, aby to bolo tvrdšie alebo niečo podobné. Len sme chceli spraviť čo najlepšiu nahrávku a tak sme sa nesnažili držať sa nejakej škatuľky. Len sme sa snažili čo najviac baviť a dať zo seba to najlepšie. Dnes sa totiž veľa kapiel bojí experimentovať a napísať niečo, čo je úplne z iného súdka ako zvyšok albumu. Náš album je veľmi rozmanitý a má toľko rôznych pocitových hladín a rôznych tém, tiahne sa to celým albumom a nemôžeš ho jednoznačne zaradiť do nejakého žánra. Práve včera sme vlastne boli v štúdiu a nahrávali niečo špeciálne, o čom ti ale nemôžem viac povedať. Ale je to niečo úplne odlišné. Pripravujeme song, ktorý ľudia nebudú čakať. Chceme sa udržiavať svieži, neustále zamestnaní a chceme vypúšťať kvalitné veci. Určite je na čo sa tešiť.

Možno by si pre nás mal aspoň nejakú nápovedu?

OK. Niečo ti teda poviem. Bude to cover verzia ... to ti povedať môžem ... (Zlovestný smiech) Bude to zo žánru, ktorý by si od nás vôbec nečakal, ale musím povedať, že to bude skvelé.

Predstav si situáciu, že svoj nový album „As the Sun Goes Sleep“ predstavuješ niekomu, kto nepočul nikdy o kapele ani o vás, čo by si mu povedal?

Oh, wow. Ako som už povedal, je dosť rozmanitý ... je tam nejaký tvrdší materiál, predsa len som fanúšikom dosť tvrdých vecí, sú tam skladby, ktoré ti pripomenú Panteru, je tam trochu hlbší rádiový rock, možno by si povedal, že to je rádiový metal, je tam dokonca aj nejaký rap rock ... je to proste o tom, že ak máš rád akýkoľvek žáner rockovej a metalovej hudby, určite si nájdeš na albume niečo, čo sa ti zapáči. Je to všetko v jednom. Skrz naskrz celým albumom cítiš rôzne vibrácie a to je presne to, čo sme sa snažili dosiahnuť. Nechceli sme kŕčovito závisieť na na jednom žánri. Čo určite treba spraviť je pustiť si každú skladbu a pozerať sa na ňu ako na samostatný kúsok. Takže ak je tu ktokoľvek, kto nevie, čo čakať – ak sa ti páči akákoľvek odnož rockovej alebo metalovej hudby, vypočuj si náš album. Určite na ňom nájdeš niečo, čo si zamiluješ!

Už ste stihli vydať videoklip k skladbe „Feed the Fire“ a mne osobne pripadá, že táto skladba musí vychádzať z reálnej skúsenosti. Mohol by si nám osvetliť príbeh, ktorý stojí za touto skladbou?

Jasné. Samozrejme. Je to pre mňa dosť silná skladba a myslím, že veľa ľudí sa s ňou dokáže stotožniť. Mal som dlhodobý vzťah k pitiu a braniu drog a podobných blbostí, momentálne som ale čistý. Bol to ale brutálny kolobeh – pil som, bral som drogy, potom som sa snažil skončiť a potom som v tom bol zas. Trvalo mi naozaj dlho, kým som pochopil ako tento kolobeh funguje a kým som si uvedomil, že to stále robím. A o tom presne táto skladba je – je o priživovaní ohňa tým, že som neprerušil tento kolobeh a je o uvedomení si, ako sa mám zbaviť svojich démonov a závislostí. Je to pre mňa dosť osobná skladba a veľa ľudí sa ma pýta, či nie je ťažké otvorene takéto veci povedať nahlas, ale ja si myslím, že presne to je zmyslom tohto celého – hovoriť o tom a ak to niekomu pomôže, máš dôvod hovoriť o tom ešte viac. Na to je vlastne hudba! Je tu na to, aby si svoje slová povedal nahlas a aby sa do toho ľudia započúvali a aby ich vnímali a pomohli im. Ak si ktokoľvek niečo z „Feed the Fire“ zoberie a uvedomí si, že neexistuje len cesta na temnú stranu, ale je tu aj svetlá stránka a bude proti temnote bojovať, naplní sa zmysel celej skladby. Som lepším a šťastnejším, ako som bol kedy pred tým. Na temnej strane som strávil dlhé roky a ospravedlňoval som svoje závislosti k alkoholu a drogám príliš dlho. Vyhováral som sa. To je ale minulosť, som konečne čistý a chcem sa podeliť o skutočnosť, že existuje cesta von. Je to skutočne osobná skladba a som veľmi rád, že práve k nej sme sa rozhodli spraviť videoklip.

Už si mi síce tak trocha odpovedal, ale ako ťažké je to pre teba ťažké podeliť sa o niečo tak osobné s tisíckami poslucháčov?

Vieš, na albume je vlastne niekoľko skladieb, o ktorých môžeš povedať, že hovoria môj príbeh. Ja vlastne neviem písať skladby o niečom, čo pre mňa nie je osobné. A ak to aj nepoviem úplne otvorene, hudba je pre mňa priestorom, kde sa môžem vyjadriť a môžem dať myšlienky na papier, spievať o nich každú noc a to je pre mňa tak trocha terapiou. Ak to navyše niekoho osloví a povie si, že to je silná skladba, ešte lepšie. Na albume je vlastne ešte jedna skladba – „Making My Amends“ a tá je z rovnakého súdka. Je o vykročení z temnoty a o ospravedlnení sa ľuďom, ktorým som ubližoval, keď som bral drogy a pil. A v tomto prípade je to dokonca ešte očividnejšie – doslova sa v skladbe ospravedlňujem. Nie je to pre mňa desivé ani divné, ak v skladbách otvorene hovorím o osobných veciach. Je to naopak jeden z dôvodov, prečo spev milujem. Je to pre mňa liečivé a musím to robiť. Neviem spievať o démonoch, drakoch a podobných blbostiach .. musia to byť veci vychádzajúce zo srdca, z vecí, ktoré som zažil. Spievam preto o čomkoľvek, čomu som kedy veril od drogovej závislosti po mimozemšťanov. (Smiech)

Myslím, že môžeme povedať, že celá kapela vznikla kvôli tvojej silnej potrebe spievať. Mohol by si nám povedať, ako to začalo?

Mal som pauzu od koncertovania s In This Moment. Bolo to asi 6 mesiacov voľna a ako si povedal, mal som silnú potrebu zas spievať. Zobral som si teda notebook a mikrofón a začal som nahrávať, len tak pre radosť. Spieval som, nahadzoval som do toho elektronicky bicie a gitary a vznikla skladba, ktorá bola celkom dobrá. Rozhodol som sa teda, že sa natočím, ako spievam a hodím to na internet len tak pre šokovanie publika. Je to dávno, čo som posledne spieval a odvtedy som spravil dosť vecí v hudbe na to, aby ľudia začali šalieť z toho, že spievam. Tak som čakal, aké budú reakcie a tie sa dostavili expresne. A musím povedať, že boli veľmi pozitívne. Ozval sa mi Brian Jackson, ktorý videl video a aj napriek tomu, že sme nikdy pred tým spolu nehovorili, napísal mi na Facebooku niečo ako „Nazdar chlape, to, čo si nahral je dosť dobré, nechcel by si spraviť niečo so mnou?“. Tak nejak som súhlasil, keďže som mal čas a silnú potrebu opäť spievať. Poslal mi nejaké nahrávky, na ktorých s Loganom (Maderom) pracovali. Skladby sa mi zapáčili, naspieval som k nim vokály, poslal im to späť. Brian bol nadšený a odvtedy sa to začalo nabaľovať ako snehová guľa. Posielali sme si tam a späť nahrávky a zrazu sme mali sedem-osem skladieb a ja som zas letel do Las Vegas. Prichádzalo to celé samo, bez toho, že by sme pred tým mali nejaký koncept. Len sme chceli spraviť nejaké 3 skladby, z tých bolo ale zrazu 5 a ani sme sa nenazdali, mali sme ich 10. Bolo to tak kreatívne a jednoduché, že sme pokračovali, kým sme nemali kompletný album, ktorý je tým najprirodzenejším kúskom, na ktorom som kedy pracoval. Bolo to doslova bez akejkoľvek snahy a námahy.

Už máte ako kapela za sebou aj nejaké koncerty v USA. Aká bola odozva publika na týchto akciách?

Bola vlastne dosť dobrá. Počas prvej časti turné sme sa prioritne snažili vychytať chybičky. Určite sa nesnažíme ovládnuť svet. Práve teraz si ešte len zvykáme na to, že spolu fungujeme v stiesnených priestoroch a pomaly prichádzame na to, čo hovoriť medzi skladbami, aby všetko išlo ako má. Ale reakcie boli skvelé a vyzeralo to, že všetkým sa to páčilo. Čo je najlepšie – vychádzame spolu skvelé a celé turné išlo bez problémov. Je to tak trocha skúšobná jazda, ale ako hovorím, všetko išlo ako po masle a všetci si to užívajú. Aj pre mňa je to dosť veľká zmena, pretože doteraz som na pódiu vystupoval dosť agresívne, vieš, proste som si išiel to svoje „AAAGH!!“ a podobne. Len som celý čas ziapal a teraz je to o inom. Necháp ma zle, milujem to, ale teraz tu mám skutočné melódie a skladby a je pekné vidieť, že aj ženy si to dokážu užívať. Nie sú to len chlapi v pite, ktorí do seba vrážajú. Vďaka rozmanitosti skladieb máme niečo pre každého v miestnosti. Vtipné bolo, že niektorých ľudí sme videli baviť sa na jedny skladby a tí, čo sa nebavili sa bavili pri iných skladbách. Bolo to osviežujúce vidieť, že každý si našiel niečo, čo si zamiloval z toho, čo sme dali dokopy.

Je super, že fungujú nie len skladby, ale aj chémia medzi vami. Máte aj nejaké plány pre turné po Európe?

Rozhodne áno. Sme zaviazaní európskemu vydavateľstvu, takže koncertovaniu v Európe sme rozhodne pozitívne naklonení. Myslím si dokonca, že čoskoro sa tam aj vydáme. Vieš, z Európy dostávame aj najviac priestoru v médiách, najviac reakcií na našu hudbu, takže svoju fanúšikovskú základňu chceme najprv vybudovať práve tam. Ešte nás čaká pár koncertov v USA, tie sú ešte súčasťou testovacej série. Potom ale určite plánujeme vyštartovať do Európy.

Možno to bude príliš osobná otázka, ale aj napriek tomu, že hráte skôr metal, stále sa dá hovoriť o motte „Sex, Drogy a Rock´n´Roll“. Už si spomenul aj svoju temnú minulosť. Mohol by si nám povedať svoju najšialenejšiu skúsenosť s „temnou stranou“?

Aj ak to bude z života mimo hudobný priemysel?

Jasne, prečo nie ...

OK. Boha, najtemnejšie časy pre mňa boli, keď som už robil hudbu, mal som  a dosť som pil, fajčil trávu a bral tvrdé drogy, ale v roku 1999mi zabili sestru a to akosi zapadlo do skladačky môjho hľadania ospravedlnenia prečo to vlastne robím. Už vtedy som bol dosť závislý na drogách a bral som rôzne svinstvo, ale keď mi zabili sestru, zrútil sa mi celý svet. Rodina bola šokovaná a veľa ľudí sa odsťahovalo. Ja som zrazu ostal sám. Vtedy som sa do chľastu a drog pustil najviac, so snahou utlmiť bolesť. To v tej dobe znamenalo, že najbližšie roky, a to sa bavíme o zhruba 5 až 7 rokoch, som bol neskutočne hlboko v kolobehu alkoholu a drog a nejako sa mi ďalej darilo robiť hudbu. Musel som robiť hudbu – bol to určitý únik, ale bol som úplná troska! A svoju sestru som navyše používal ako ospravedlnenie a obhájenie všetkých drog a alkoholu. Keď sa na to pozerám teraz, keď som čistý, mám pocit, že som si niečím takýmto musel prejsť. Neviem, čo by som v tej dobe robil, keby som nemal nejaký (aj keď dosť zlý) spôsob „samoliečby“, aby som sa cez to celé dostal. Stratil som v tej dobe síce nejaké momenty a pár rokov, ale presne to je súčasťou piesne „Making My Amends“, pretože v tej dobe som mohol brať crack a ak by ku mne niekto prišiel a povedal mi „Čo to, do čerta, robíš? Zabíjaš sa!“, povedal by som mu „Naser si! Zabili mi sestru!“ A to bolo niečo, na čo sa proste nedá odpovedať. A tak som si na to akosi zvykol .. uvedomil som si, že som tak strašne závislý, že vo vlastnej hlave používam smrť sestry ako ospravedlnenie čohokoľvek, čo spravím a čo ma raz zabije. Teraz každý deň prežívam triezvy a čistý a snažím sa žiť pre jej česť, pretože doba, kedy som stratil ju sa vlastne zhoduje s dobou, kedy som stratil sám seba. Myslím, že môžem povedať, že toto bolo moje najtemnejšie obdobie. Ale momentálne som na opačnej strane. Povedal som Prepáč svojej sestre za to, čo som spravil a za to, že som nebol silný, že moje manželstvo sa rozpadlo a všetko pomaly išlo do sračiek. Svoj život som si ale znovu postavil prakticky z ničoho a ako som povedal, cítim sa silnejší ako kedykoľvek pred tým. A som pripravený dobyť celý svet! (Smiech)

Spomínal si, že by si bol rád, keby boli tvoje skladby hnacím motorom zmeny pre ľudí tam vonku. Mal si niečo podobné, keď si bol na dne?

Áno. Vieš, ja si myslím, že presne na to je hudba – aby zmenila niekomu život, aby ti pomohla prekonať prekážky a je rozhodne množstvo skladieb, ktoré mi pomáhaly v ťažkých časoch, skladby, s ktorými sa stotožniť a to je jeden z dôvodov prečo chcem tvoriť hudbu. Pretože ja sám som si veľa z hudby zobral. Hlavne teda po textovej stránke, hlavne zo skladieb, ktoré hovoria o tom, ako sa dostať cez ťažké obdobie, o tom, ako sa veci zlepšia. Je tu množstvo skladieb, ktoré mi pomohli a pochádzajú z rôznych žánrov. Hltám vo veľkom všetku hudbu a to dobré si beriem z toľkých rôznych skladieb a štýlov, že .. vieš, môže to znieť ako klišé, ale ak dokážem jedného človeka presvedčiť na správnu cestu, či už je to prestať šňupať kokaín alebo čokoľvek iné, moje poslanie ako hudobníka je splnené! Preto tu som. Je to o tom, že čo si zoberieš, musíš aj vrátiť. A som nesmierne šťastný, že to môžem robiť práve ja!

A čo počúvaš v týchto dňoch?

Počúvam prakticky všetko.  Na dennej báze počúvam .. ak sa bavíme o rockovej hudbe, musím povedať, že som obrovským fanúšikom Shinedown. Nepoznal som ich, kým sme s nimi nemali turné a musím povedať, že ak ich spoznáš, sú to strašne skvelí a pozitívni chlapíci. Vieš, Brent je vynikajúci spevák a pozitivista. Určite môžem povedať, že ma oslovili len pozitívne. Zbožňujem pocitovú zložku, ktorú dávajú do skladieb. Milujem aj Limp Bizkit, vždy som ich miloval. Je to výborné a je to obrovská sranda. A mám pocit, že ak ti niekto hovorí, že Limp Bizkit neznášajú, proste len klamú. Kopa ľudí ich počúva, ale len potichu doma. Ale vieš ty čo?! Nasrať, ja ich milujem! Sú zábavní a myslím, že Wes Borland je jeden z najinovatívnejších gitaristov vôbec. Celkovo sú bombová kapela. A páči sa mi aj P.O.D., sú to fantastickí ľudia a po koncerte, ktorý som videl, musím povedať, že ti to odstrelí dekel. Celá kapela je skupinou tých najpozitívnejších kresťanov, akých kedy stretneš. Nie sú to tie rockové hviezdy, sú to proste obyčajní ľudia. Keď sa bavíme o tvrdšej hudbe, Pantera je jedna z mojich najobľúbenejších a počúvam ich prakticky furt. Ak by som to mal skrátiť na tri kapely, bol by to Shinedown, Pantera, Limp Bizkiz, Pantera, Shinedown, Limp Bizkit, ... a to stále dokola. (Smiech)

Ako hudobník sa dostaneš na množstvo koncertov, ale väčšinou z trocha iného pohľadu ako bežní ľudia. Na akom koncerte si bol naposledy ešte v dave?

Posledný koncert, na ktorom som bol v dave bol tu v Las Vegas. Hneď ako som sa prisťahoval, išiel som na koncert Lamb of God a Anthrax a bolo to geniálne. Skvelé ako zvyčajne. Lamb of God je vždy riadny masaker a Anthrax je skvelá klasika. Je to výborné, vieš, keď si na turné, vidíš kapely s ktorými hráš každú noc, zachytíš útržky koncertov. Prísť ale na koncert s lístkom v ruke a užiť si celú show je niečo úplne iné. Keď to totiž robíš ako prácu, nestane sa ti to tak často. Bolo to milé, lebo keď som sa pred štyrmi mesiacmi presťahoval do Vegas, bola to jedna z prvých vecí, čo som spravil. A musím povedať, že bolo výborné spomenúť si zas aké to je byť fanúšikom.

Aj napriek tomu, že vás označujú za superskupinu .. a ty to nenávidíš .. stále ste začínajúca kapela. Čo by si odporučil kapelám, ktoré sú v rovnakej pozícií? Ako dostať z hudobného priemyslu čo najviac?

Kriste, dnes je to ťažké. O tom niet pochýb. Keď nad tým teraz uvažujem, najdôležitejším je byť trpezlivý. Nehľadiac na to, akú dobrú hudbu robíš, musíš proste tlačiť na pílu a to podstatne dlhšie, ako by si čakal. Je  to iné a ak čakáš, že to bude ako kedysi, že v pondelok pošleš demo nahrávku vydavateľstvu a utorok podpisuješ zmluvu a dostaneš peniaze, zabudni na to. Množstvo kapiel teraz vydáva samo seba, čo je vlastne dosť múdre. Vyhodíš nejakú hudbu na internet zadarmo, dostaneš svoju hudbu medzi ľudí a čakáš, kým si ťa všimnú. Musíš veriť tomu, čo robíš, to je základ. A dnes to celé trvá strašne dlho. Všetci kradnú hudbu a celý hudobný priemysel je proste úplne doj*baný. Ak by som ale mal povedať, čo je najdôležitejšie, bude to viera v to, čo robíš. Daj to von, nech sa k tomu ľudia dostanú a dúfaj v to najlepšie. Najťažšie je momentálne to, že ľudia založia kapelu, možno vydajú nejaký singel alebo album, dostanú sa na turné, potom sa rozpadnú a založia novú kapelu s novým menom. Nedajú čas tomu, aby sa stali niekým. Vyzerá to tak, že každý chcel byť hviezdou ešte včera. Nedovolí ale svojim veciam rásť. Ľudia sa musia naučiť, že kapele treba dať čas na to, aby sa stala kapelou ...

Máme všetko ... ak by si chcel ešte niečo povedať fanúšikom, hejterom, komukoľvek ...

Čo sa fanúšikov týka – určite sledujte Facebook, budú tam veľké veci. Budeme koncertovať koľko to dá a dúfam, že budeme čoskoro aj v Európe. A veľká vďaka za podporu! Hejteri? Neexistujú. Sú to len ľudia, ktorí ťa milujú, ale hanbia sa za to. Robia to doma, keď ich nik nevidí. Takže milujem aj ich. Celým svojím srdcom! (Smiech)

Pridal: Samuel Sámel
Pridané: 18.04.2017
 
© 2017 HELLMAGAZINE
Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky