reportaz_2017-06-20_Flogging_Molly - HELLMAGAZINE
Hlavná ponuka:
REPORTÁŽE
FLOGGING MOLLY, LUCIFERS
20.6.2017, MMC klub Bratislava
Punková scéna rozhodne nie je moja parketa, ale keď sa veci vydaria nebránim sa žiadnemu štýlu. Na tento koncert som sa vybral hlavne kvôli odporúčaniam známych, ktorí ma uistili že nebudem ľutovať. A mali pravdu.
Skupinu LUCIFERS som spoznal pred dvoma rokmi, keď v Randali predskakovali DOG EAT DOG. Je to partia kamarátov, ktorí majú radi punk a radi si ho spolu zahrajú. Za tie dva roky sa ich prejav posunul o niečo vpred, no stále tomu niečo chýba. V prvom rade je to uvolnenosť a spontánnosť na pódiu. Celá skupina mi pripadala strašne strnulá a dosť statická. Najmä z basgitaristu a speváka som mal pocit, že ich to akosi nebaví. Punkový koncert by mal byť nabitý energiou, čo mi tu absolútne chýbalo. Na druhej strane musím pochváliť bubeníka, ktorý ťahal celé vystúpenie vpred. Jeho hra bola dynamická a za predvedený výkon sa nemusí hanbiť. Čo sa týka samotnej muziky, nie je veľmi čo riešiť. Polovicu repertoáru tvorili prerábky ich idolov a vlastná tvorba znela presne v tom istom duchu. Je jasné že od tejto muziky nemožno očakávať nejaký progres, ale niečo svojské by si zaslúžila. Vystúpenie LUCIFERS beriem preto skôr ako vyplnenie času.
FLOGGING MOLLY tento rok oslavujú dvadsiate výročie svojho vzniku a zároveň propagujú svoju novinku s názvom "Life is good". Aj keď vznikli v Los Angeles, v ich hudbe koluje horúca írska krv, ktorá sa miesi s punk rockovými krvinkami. Sú povestní najmä svojimi živými vystúpeniami, ktoré majú v sebe pozitívnu energiu a vedia dobre nakopnúť. Názov skupiny si zvolili podľa baru (Molly Malone's), kde začínali hrávať. Dave King v rozhovore pre hudobný magazín Kerrang! uviedol, že kapela mala pocit ako keby svoj domovský bar každý pondelok bičovala na smrť („flogging to death”). A tak vznikol tento názov. Okrem klasických nástrojov ako bicie, gitara a basa používajú mandolínu, banjo, akordeón, husle, dudy a bodhrán. Na svojom konte majú šesť štúdiových nahrávok a niekoľko živákov. S ich hudbou som sa zoznámil len nedávno z dvoch koncertných záznamov. Pred koncertom som mal trocha obavy, či ma ich hudba postupne nezačne nudiť. Nič podobné sa však neudialo a FM predviedli strhujúcu show nabitú energiou a emóciami. Celá sedemčlenná kapela šlapala ako hodinky a spolu s veseliacim publikom vytvorili neskutočnú atmosféru. Mal som pocit, že som sa ocitol v krčme plnej oslavujúcich Írov, kde pivo tečie potokom a poriadna bitka visí vo vzduchu. V MMC klube tiež tieklo potokom, len nie vždy tým správnym smerom. Jedno celé pivo vďaka podguráženému fanúšikovi skončilo aj na mne, čo mi na chvíľu pokazilo náladu. No po chvíli som na tento incident zabudol a bavil som sa ďalej. Typickú írsku hudbu síce nemusím, ale v podaní tejto skvele partičky je to úplne iná káva. A aby tej pozitívnej nálady nebolo málo, tak nás pomedzi pesničky skvele bavil líder skupiny Dave King. Tento pánko má už 55 rokov, ale keď ho vidíte na pódiu v živote by ste mu toľko netipovali. Na Slovensku to bola ich premiéra a je viac než jasné, že bola úspešná. Priznám sa bez mučenia že som tie skladby nepoznal, ale prekvapivo ma ani len na chvíľu nezačali nudiť. Spätne, keď som počúval ich hudbu som si vybavil tieto piesne z koncertu - "Drunken Lullabies", "Selfish Man", "Revolution", "Tobacco Island", "The Worst Day Since Yesterday", "Requiem for a Dying Song". Texty piesní sa zaoberajú témami ako írska história, chlast, chudoba, politika, robotnícka trieda, láska, smrť či katolícka cirkev. MMC klub síce vypredaný nebol, no spodná plocha pod pódiom bola skoro plná. A tam vládla neskutočne pozitívna nálada počas celého ich vystúpenia. Ak ste túto kapelu nevideli naživo, môžete len ľutovať. Po technickej stránke bolo všetko na profesionálnej úrovni (zvuk, osvetlenie atď.)
Na záver použijem ich status na FB týkajúci sa tohto koncertu. Myslím že hovorí za všetko.
"Our first time in Slovakia will not be our last!! Thank you Bratislava!!!"
Pridal: Martin Mayer
Foto: Martin Mayer
