reportaz_2017-03-26_Obscure_Sphinx - HELLMAGAZINE

Hľadaj
Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

REPORTÁŽE
OBSCURE SPHINX, POSTCARDS FROM ARKHAM, ANIMA
26.marec 2017, Bratislava, Randal

 
Poľská post-metalová banda OBSCURE SPHINX sa v našich končinách stala veľmi obľúbenou a v rámci festivalov, ale aj indoorových koncertov na Slovensku vystúpila už nespočetne veľa ráz. Bratislava hostila poľských atmosferikov zhruba pred rokom, ale v intímnejšom priestore bratislavskej FUGY. Dnes sa koncert koná v Randale a asi 10 minút pred jeho začiatkom počet prítomných indikuje, že klubmápre vystúpenie hlavnej hviezdy ešte veľké rezervy. Vybrať žánrovo adekvátnu predkapelu je v prípade OBSCURE SPHINX dosť náročné a šancu preto často dostanú žánrovo rozmanité metalové formácie.

Dnes to boli mladíci z Trnavy ANIMA hrajúci modernejšiu formu metalu. Túto formulku„moderný metal“ používam osobne pri kapelách, ktoré proste nehrajú klasický death, black, thrash atď. a ich rôzne modifikácie. V hudobnom obsahu ANIMA sa síce nájde mnoho rôznych vplyvov, ale pracujú s nimi v progresívnejšom, modernejšom duchu a snažia sa vytvoriť niečo chytľavé a tým pádom atraktívnejšie pre širšie spektrum metalových priaznivcov. Niečo podobné sa darí napríklad velikánom MACHINE HEAD, či LAMB OF GOD. Dnes večer začala štvorica hudobníkov hneďzostra panterovským úvodom a energia im veru nechýbala ani počas celého koncertu. Dvaja gitaristi si vystačili bez basy, spevák sa snažil sem-tam rozprúdiť vlažné publikum a vedel poriadne zatlačiť na pílu corovejším vokálom, no a bubeník mal takú zostavu, že aj Lombardo by sa mohol hanbiť. Ešte by ju mal začať aj plne využívať. Bolo to groovy, bolo to thrashové, skladby boli celkom chytľavé hlavne vďaka rytmike a melodickým gitarovým riffom, ale globálne vzaté, niečo tomu chýbalo. Čím ich set postupoval ďalej, rytmika skladieb sa zdala veľmi podobná, v niektorých riffoch zotrvávali príliš dlho, čo začalo postupne nudiť a chýbala tomu proste šťava. Musím si požičať slovíčko od nášho fotografa Martina, lebo lepšie ma asi nenapadne, bolo to jednoducho príliš sterilné, nemalo to hlbšiu myšlienku a celkovo potom ich vystúpeniu chýbala duša.

Druhou v poradí bola formácia z českého Havířova, POSTCARDS FROM ARKHAM, ktorá nie a nie začať svoje vystúpenie. Síce som sa nedívala na hodinky, ale nejaký časový sklz tu už bol a mierny chaos na pódiu naznačoval technické problémy. V okamihu sa však páni objavili na pľaci a bez zbytočných rečí a vysvetľovania zahájili svoj set. Síce z väčšej časti šlo o inštrumentálnu muziku, neviem či je namieste škatuľka post-rock, ktorou sa prezentujú, ale budiš. Svižná muzika, progresívne a melodicky ladená znela kvalitne a zaujímavo, ale štvorica hudobníkov na pódiu sa nezdala byť úplne vo svojej koži. Muzikanti odohrali niekoľko skladieb tesne za sebou, takže vyrozprávali taký krátky príbeh a to isté sa dá povedať aj z hľadiska trvania. Nesledovala som čas, ale zdalo sa mi, že odohrali možno takých 15 minút. To mohlo súvisieť z miernym zdržaním pred setom, no a nakoniec sme sa dočkali aj vysvetlenia. POSTCARDS FROM ARKHAM tvoria atmosferickú muziku hodnú filmového spracovania a na dotvorenie atmosféry používajú aj sample, ktoré im žiaľ z nejakého dôvodu nefungovali.Tak sa pánipo krátkom sete ospravedlnili s prísľubom skorého stretnutia. Škoda tohto vystúpenia, už vďaka krátkemu úryvku z ich hudobnej produkcie to vyzeralo na zaujímavý a kvalitný set, ale problémy technického rázu sa často nedajú ovplyvniť.

Len ťažko sa dá slovami opísať, čo vo vás zanechá koncert OBSCURE SPHINX. Musíte to skrátka zažiť na vlastnej koži, lebo z CD-čka dosiahnete len polovičný zážitok. A najlepšie na tom je, že ich môžete vidieť aj tisíckrát a stále budete ohromení a spokojní. Poliaci minulý rok vydali novú dosku “Epitaphs“ a hypnotické skladby z tohto počinu odštartovali aj ich dnešný set. „Nothing Left“, či „Memories of Falling Down“ vás pozvoľne vtiahli darkambientnými ntrom cez rituálne bubnovanie do ríše temnoty, nepokoja a strachu. Pridala sa speváčka Wielebna, ktorá svojím vokálnym prejavom vnáša do skladieb schizofrenický nádych. Jej klasický spev je ako pohladenie po duši, na tvári vám občas vyčarí blažený úsmev, ale vzápätí zareve tak, akoby ju trhali na kusy. Do toho ťažkotonážne sludgové gitarové pasáže s výraznou, no zväčša jednoduchou linkou rúcajú všetko naokolo. A toto celé je podtrhnuté ponurým a slabým osvetlením pódia. Možno to bude znieť čudne, ale audiovizuálny zážitok je silne umocnený práve vďaka tomu, že takmer celý koncert hrajú OBSCURE SPHINX v tme. Vidieť len tmavé siluety gitaristov v kapucniach a Wielebnine trhané schizofrenické pohybydo rytmu stiesnenej a depresívnej sludge post-metalovej hudby. Ruky má obmotané obväzmi, je bosá a jednoznačne je stredobodom pozornosti. Priznám sa, do dnes som si vlastne nevšimla, ako vyzerajú ostatní hudobníci a to som žena! Pred rokom vo Fuge som bola v totálnom tranze a všetko naokolo som filtrovala. Dnes som sa snažila viac dávať pozor, ale podvedome sa moja pozornosť aj tak upriamovala len na speváčku. Wielebna každý tón dokáže precítiť, žije a dýcha tou hudbou a dokážeťaživou tajomnou atmosférou zaplniť celý klub.

OBSCURE SPHINX boli aj dnes vynikajúci, ale ich vystúpenie sa naozaj ťažko opisuje, je nemožné dať tú atmosféru na papier. Musíte si to raz vyskúšať na vlastnej koži. Po skončení setu sa hudobníci vrúcne poďakovali, Wielebna svoju vďaku vyjadrila hlbokým úklonom a výraz v jej tvári hovoril za všetko. Akoby sa prostredníctvom koncertu OBSCURE SPHINXs nami podelila o tie najskrytejšie a najtemnejšie kúsky svojej duše v úprimnej spovedi plnej bezhraničných emócií.

Pridal: Petra Šrámková
Foto: Martin Mayer
 
© 2017 HELLMAGAZINE
Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky